Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
17. novembec 2015

Európska únia koňaku

Keďže súčasný typ európskeho zjednotenia vynašiel istý obchodník s koňakom, sám sa už dlho pýtam, či sa EÚ náhodou nezrodila z tohto koňakového obchodníckeho ducha.
Európska únia koňaku

Jean Monnet (1888 – 1979) zastával za svojho života najvyššie politické pozície – u spojencov, v Spoločnosti národov, vo francúzskom plánovacom úrade, v predchodcovi Európskej komisie – a pritom sa nikdy nezúčastnil na demokratických voľbách.

Vo svojich memoároch opísal Monnet svoje rodinné postredie takto: „Bolo vážne, formovalo ho čosi ako anglosaské puritánstvo.“ Tak ako koňak vypiplali k sláve až cudzinci ako Hennessy a Martell, tak mladého Jeana Monneta poslali do Anglicka a Ameriky, aby „navštívil naše deti“. V jeho rodičovskom dome v Cognacu často premávali cudzinci. „Pri stole sa zvyčajne hovorilo o svetových témach, tak ako sa iní bavia o záležitostiach svojej obce.“

Koňak Monnet

Vycestujem do Cognacu. V Monnetovom rodnom meste žijú ešte dvaja bratranci z druhého kolena. Keď sa po telefóne pýtam na prípadné Monnetovo múzeum, jeden z dvoch bratov sa rozčúli: „Nie je tu nič, čo treba vidieť. Nič!“ Prv než vyhľadám „enormnú usadlosť“ starého pána, vyrazím za firmou do Jarnacu. Koňak „Monnet“ totiž ešte existuje.

Zhovorčivá madam Germain mi nedá ochutnať nič, zato mi opisuje brandy. Ako „veľkorysú, spoločenskú, spájajúcu“. Keďže vinohradníctvo a destiláciu vybavujú v okolí Cognacu dodávatelia, sterilný palác, stojaci pri lenivo tečúcej rieke Charente, si vystačí s 20 spolupracovníkmi.

Napokon, o všetko sa stará medzinárodný marketingový personál, aj o značky Hine a Davidoff. „Monnet je vo Francúzsku slabý, najväčší trh je vo Fínsku,“ povie madam. „S menom európskeho otca zakladateľa sa nedá robiť vždy reklama.“

Keď sa rozreční o húsenkovej dráhe globalizácie, ktorú má táto značka za sebou, zakrúti sa mi hlava. Firma, ktorú kedysi viedol Jean Monnet, predali v roku 1963 Scharlachbergu do Nemecka. Potom do Asbachu, Nemecko. Potom trhovej jednotke LVHM-Hennessy – ten Monneta odovzdal konkurentovi Hine a „zaujímal sa iba o zásoby na sklade“. Potom putoval do rúk finančnej skupiny CL, Trinidad a Tobago. Potom kvôli bankrotu CL do štátu Trinidad. Potom, v roku 2013, zmiešanému koncernu EDV SAS. Sám Jean Monnet kedysi vychválil Cognac za to, že je „jediným mestom vo Francúzsku, ktoré poctilo ulicou apoštola slobodného obchodu“, Richarda Cobdena. Globálna pekelná jazda jeho koňaku by ho asi príliš nevyrušovala.

Inzercia

Bol naozaj katolík?

Vydám sa teda do Cognacu. Logis de Montignac, usadlosť za sivobielym múrom, je skutočne obrovská. 73-ročný starý mládenec Jacques Szersnovicz ma prijíma vo svojom staromódnom výťahu, na klavíri má vyložené svoje knihy o Monnetovi. „Starosta je marxista-leninista,“ zanadáva si, „Európa nie je jeho problémom.“ Nakrátko nahliadnem do kuchyne: stará, studená, biedna, neútulná.

Szersnovicz, autor state „Poľsko a Jean Monnet“, zoširoka rozpráva o pôvode svojho mena. Keďže jeho galícijskí predkovia prišli už pred stáročiami z Pomoranska a pretože bol jeho región ešte stáročia predtým dánsky, poprosil dánskych politikov o sponzorovanie konferencie o Monnetovi. Dáni však neprejavili porozumenie, takže mi dáva rukopis nikdy neuskutočnenej prednášky.

Jeana Monneta označuje raz za „vynikajúceho technokrata“, inokedy za „tvorcu civilizácie“. Vníma aj „skutočný problém“ – „že Európe rozumejú iba európske elity“. Zdôrazní, že Monnetova matka a sestra boli silno veriacimi katolíčkami a niečo podobné podsúva aj prvým eurokratom. Ukážu mi síce vysvedčenie malého Monneta, v ktorom obsadil prvé miesto v predmete „morálka a právo“, napokon však nie som Monnetovým katolicizmom celkom presvedčený. Z jeho životopisu je známe, že na krátky čas prijal spolu s jednou mladou Taliankou štátne občianstvo Sovietskeho zväzu – aby dal neskôr nerozlučné talianske manželstvo rozviesť.

Sám domáci pán Logisu de Montignac Monneta sotva poznal, ten sa vraj ani v starobe do Cognacu nevrátil. „Tu predsa niet intelektuálneho života!“ zvolá Szersnovicz vo sviežom pobúrení.

Zavedie ma do záhrady, kde sa malý Monnet svojho času chodil hrávať. Dnes je to dlhokánsky prales, do ktorého sa dá vkročiť len jednou cestičkou, na boku je tenisové ihrisko, odkiaľ vyráža tenká burina. Za tým sú tri hektáre prenajatého viniča, surovina na koňak kto vie akej značky. Starý muž hovorí, že sa postará o záhradu, pokiaľ to len bude možné. „Tak ako som sa zasvätil jeseni života svojho neženatého strýka, svojej tete a svojmu bratovi.“ Bratranec z druhého kolena otca zakladateľa Európskej únie mi v záhrade ukazuje jeden strom. „Búrky sú čoraz horšie,“ hovorí s roztvorenými očami, „strom už totálne zbavili koreňov“.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame