Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Dovolenka Kultúra
31. júl 2021

Výlety po Slovensku

Ktoré miesta v lete navštíviť, ak sa chcete vyhnúť davom turistov

Z dvadsiatky precestovaných miest naprieč celým Slovenskom vyberáme osem tých najzaujímavejších.

Ktoré miesta v lete navštíviť, ak sa chcete vyhnúť davom turistov
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Z dvadsiatky precestovaných miest naprieč celým Slovenskom vyberáme osem tých najzaujímavejších.

Už druhé leto sme pre pandémiu motivovaní stráviť dovolenku na Slovensku a podporiť tak miestny domáci ruch, ktorý si v poslednom období prešiel ťažkým obdobím. Aj keď máte pocit, že všetky známe turistické destinácie už poznáte, stále existuje viacero slepých miest na mape, ktoré sa oplatí vyplniť vlastnou cestovateľskou skúsenosťou.

Strávila som šesť dovolenkových dní cestovaním naprieč Slovenskom. Mojím cieľom bolo vyhnúť sa lokalitám ležiacim na železničnej trati smerom z Bratislavy do Košíc a objaviť miesta, ktoré je možné preskúmať len vlastnou dopravou. Navštívila som vyše dvadsať rôznych destinácií, ktoré ma pozitívne prekvapili či, naopak, nemilo sklamali.

V tomto článku vám prinášam výber miest, ktoré sú síce známe, no stále nepatria medzi veľmi vyhľadávané. Existuje teda vysoká pravdepodobnosť, že pri ich návšteve sa nebudete musieť pretláčať davmi turistov. A to je uprostred pandémie a vysokých letných horúčav veľké plus.

Nitriansky hrad

Širokou cestou alebo skrytým lesným schodiskom sa po miernom stúpaní čoskoro dostanete na vyvýšený hradný kopec, ktorý vás privíta výhľadom na strechy a veže historického mesta Nitra. Ešte pred vstupom sa budete môcť pokochať siluetou rokokového Mariánskeho stĺpa, ktorého autor Martin Vogerle vytvoril aj Mariánsky stĺp v rakúskom pohraničnom mestečku Hainburg.

V hradnom areáli so zachovanými obvodnými múrmi, priekopou či kazematami sídli Diecézne múzeum, biskupský palác s kanceláriami nitrianskeho biskupstva a Bazilika sv. Emeráma. 

Malá, ale dobre vybavená kaviareň s vynikajúcimi domácimi limonádami spolu so sociálnymi zariadeniami robia z Nitrianskeho hradu destináciu, v ktorej sa môžete pokojne zdržať aj niekoľko hodín. Nechýbal dokonca ani obligátny obchod so suvenírmi.

Diecézne múzeum s klenotnicou, ktorého návšteva je v cene vstupného, v sebe uchováva liturgické predmety patriace k bazilike ako starobylé kalichy, berly či monštrancie. Nájdete v ňom aj expozíciu literárnych a písomných pamiatok, ktoré sú späté s počiatkami kresťanstva na našom území.

Skutočnou perlou je Bazilika sv. Emeráma, na ktorej sa najvýraznejšie podpísala jej ranobaroková prestavba. Svoje skutočné krásy katedrála odhalí až po vstupe do hlavnej lode. Bohatá baroková výzdoba človeka skutočne vytrhne a privedie k pocitu, že ho bacuľatí anjeli s trúbami sprevádzajú priamo pred nebeskú bránu.

Reštaurátorské práce v katedrále, ktoré boli ukončené v roku 2015, priniesli viacero objavov. Odhalili aj neskorogotickú fresku v staršej dolnej lodi. Výjav Smrti a Korunovania Panny Márie bol zreštaurovaný a zostal sprístupnený zrakom návštevníkov. Prepojenie stredovekého hradu, gotickej kaplnky a barokovej katedrály robí z Nitrianskeho hradu silný koncentrát histórie, kultúry a umenia.

Foto: Pohľad na vstup do Diecézneho múzea v areáli nitrianskeho hradného komplexu.

Foto: Rokokový Mariánsky stĺp umiestnený pred vstupom do nitrianskeho hradného komplexu od sochára Martina Vogerleho. 

Foto: Pohľad na chór s organom v hornej lodi Baziliky sv. Emeráma v Nitre.

Foto: Pohľad na bohato zdobenú barokovú svätyňu hornej lode Baziliky sv. Emeráma v Nitre.

Hronský Beňadik

Cestou na stredné Slovensko, medzi zvlnenými horami a hlbokými lesmi natrafíte na dve nápadné kostolné veže. Ak sa dáte zlákať ich volaním a odbočíte na cestu k nim, určite neoľutujete. Starobylý benediktínsky kláštor ležiaci na prvom brehu Hrona, v takzvanej Slovenskej bráne, bol duchovným, kultúrnym, ale aj obranným centrom života miestnych obyvateľov. Ani to, že sa na ňom už stihol podpísať zub času, mu neubralo nič na jeho pôvodnej majestátnosti a hrdosti.

Ústrednú časť kláštorného komplexu tvorí tzv. rajský dvor s krížovou chodbou s arkádami. Vedľa neho sa vypína Kostol Panny Márie a svätého Benedikta, ktorého gotický vstupný portál je na našom území unikátom. Spolu s dvojicou veží na priečelí nápadne pripomína najznámejšie francúzske gotické katedrály.

Za jeho múrmi je ukrytá aj neskorogotická Kaplnka svätej Krvi. Kostol sa neskôr stal súčasťou pevnostného systému a plnil funkciu bašty. Celý kláštorný komplex získal podobu solídnej protitureckej pevnosti.

Vzácne artefakty z inventára kostola sa dnes nachádzajú v múzeách v Maďarsku. Zachovalo sa však niekoľko sôch a najmä relikvia Božej krvi darovaná kláštoru kráľom Matejom Korvínom.

Ak máte v pláne prezrieť si aj interiér, budete musieť byť trochu trpezliví. Prípadne si vopred pozrieť návštevné hodiny. Určite sa však stretnete s milým a ochotným prístupom. Kým budete čakať na prehliadku na lavičke pred kamenným portálom, môžete sa započúvať do ticha prerušovaného len spevom vtákov a predstavovať si, aké asi bolo byť mníchom pred niekoľkými storočiami.

Foto: Pohľad na priečelie Kostola Panny Márie a svätého Benedikta v Hronskom Beňadiku.

Foto: Detailný pohľad na gotický portál kostola v Hronskom Beňadiku.

Foto: Časť krížovej chodby s gotickými lomenými oblúkmi v kláštornom komplexe v Hronskom Beňadiku. 

Arborétum Mlyňany

Na úzkej a zaprášenej ceste tiahnucej sa medzi obcami Tesárske Mlyňany a Vieska nad Žitavou narazíte na turistami stále takmer neobjavený krásny kus prírody. Cesta do arboréta vedie z parkoviska okolo bufetu, potom narazíte na malú stavbu, ktorá na prvý pohľad dýcha prázdnotou. Budova patriaca Slovenskej akadémii vied slúži ako pokladňa a nápadne pripomína doby minulé. Človek cíti, akoby tu na chvíľu zastal čas.

Dojem sa však zmení, keď vstúpite do samotného priestoru arboréta, ktorého dendrologická expozícia zaberá 67 hektárov. Počas pomalej prechádzky v tieni lesných chodníkov, keď sa stratíte v spleti rôznych stromov a kríkov, na okamih úplne zabudnete, že nie ste vo voľnej prírode. Pri prehliadke vás nebudú rušiť ani ostentatívne umiestnené tabule.

Kaštieľ uhorského šľachtica Štefana Ambrózy-Migazziho, zakladateľa arboréta, si nechajte až na záver. Vynorí sa pred vami spoza zákruty medzi stromami a jeho príjemná biela architektúra vás k sebe pozýva.

V kaštieli prebiehajú rekonštrukčné práce, takže bolo možné pokochať sa len jeho vonkajšími fasádami. Aj to len tými, ktoré práve neboli zakryté lešením. Viem si však predstaviť, že reštaurácia s peknou letnou terasou v jeho priestoroch by bola určite väčším lákadlom než bufet pred vchodom.

Či už vám ide o zaujímavý výlet s deťmi, romantické miesto na rande alebo pokojnú prechádzku so starými rodičmi, arborétum je na všetky tieto aktivity ako stvorené.

Foto: Pohľad na jazierko, ktoré je súčasťou areálu arboréta v Mlyňanoch.

Foto: Kaštieľ Štefana Ambrózy-Migazziho spolu s jeho bustou, ktoré sú súčasťou arboréta v Mlyňanoch.

Jasov

Pár kilometrov pred vstupom do Košíc, keď už miniete všetky vychytené turistické destinácie ako Betliar, Krásna Hôrka, jaskyne Slovenského krasu či Zádielska tiesňava, odbočte ešte na moment do Jasova. Táto malá dedinka v sebe ukrýva veľký poklad. Ide o barokový kostol a kláštor premonštrátov, ktorého história však siaha až do 13. storočia, keď patril medzi takzvané hodnoverné miesta.

Kláštorná knižnica, ktorá je momentálne verejnosti neprístupná, obsahuje približne osemdesiattisíc zväzkov. Interiér chrámu sa vám mimo svätej omše podarí zhliadnuť len vďaka prehliadke, ktorú musíte stihnúť vždy v presnú hodinu. Trocha časovej logistiky spojenej s istou dávkou trpezlivosti sa však rozhodne vyplatí.

Samotný kostol totiž patrí medzi ozajstné skvosty barokovej architektúry a s jeho stavbou sa spájajú mená architekta Franza Antona Pilgrama, maliara Johanna Lucasa Krackera či sochára Johanna Antona Kraussa. Pilgram pritom na našom území navrhol aj kostol a kláštor alžbetínok v Bratislave. Stropná výmaľba lode zachytáva život sv. Jána Krstiteľa, ktorý je zároveň aj patrónom kostola.

Inzercia

Do Jasova prichádzam v neskoré piatkové popoludnie. Dedina si žije svojím obvyklým letným rytmom. Na ulici počuť len hlasy z blízkej krčmy či škripot bŕzd detských bicyklov.

Pred kostolom postáva v malom parku niekoľko osôb. Zisťujem, že prichádzam nevhod. V chráme práve prebieha svadobný obrad napriek tomu, že je ešte len piatok. Snúbenci využívajú voľnejší letný režim a všetky dostupné dni v týždni.

Pohľad na fasádu kostola momentálne prekrytú lešením a niektorých piatkových svadobných hostí v domácom oblečení na mňa pôsobil trochu bezútešne. A to je dojem, ktorý si z Jasova určite nechcem odniesť. Blízka jaskyňa môže byť dobrým dôvodom, prečo sa sem vrátiť opäť.

Foto: Pohľad na priečelie premonštrátskeho kostola a kláštora v Jasove.

Spišská Kapitula

Cestu na Spišský hrad pozná hádam každý, kto sa aspoň raz rozhodol vycestovať na východ. O tom, že toto miesto nepotrebuje žiaden ďalší marketing, som sa presvedčila aj počas nedeľnej cesty okolo. Autá boli zaparkované pozdĺž celej príjazdovej cesty tak tesne, že objaviť jediné voľné miesto na parkovanie bolo takmer nemožné. Davy a davy ľudí stúpali za poludňajšieho slnka do hradného kopca. V horúcom vzduchu vyzerali z diaľky ako mravce na kocke cukru.

Namiesto hradu som teda zamierila do neďalekej Spišskej Kapituly, kde som pre zmenu takmer žiadnych turistov nestretla. Tento Slovenský Vatikán je sídlom spišského biskupa a centrom Spišskej diecézy. Za jeho múrmi sídli aj kňazský seminár.

Vznik Spišskej Kapituly súvisí so založením prepoštstva koncom 12. storočia a spája sa tiež so vznikom hodnoverného miesta s archívom.

Jeho dominantu tvorí dvojvežová Katedrála sv. Martina. Od roku 1993 je Spišská Kapitula spolu s ďalšími pamiatkami na okolí zapísaná v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Zachoval sa tu hradobný múr s Dolnou a Hornou bránou, hodinová veža či domy kanonikov. Ak by ste zatúžili vidieť interiér kostola, musíte vstúpiť do malého turistického centra a požiadať o prehliadku. V chladnej zatemnenej miestnosti nájdete sedieť mladú ženu, zrejme na letnej brigáde. Tá častejšie ako prehliadky kostola vybavuje žiadosť o zapožičanie kľúča od toaliet.

Ak sa od miestnych predavačov nedáte prehovoriť na kúpu zaručene ručne vyrobeného prúteného košíka, môžete pomaly pomýšľať na odchod. A pritom v duchu ďakovať, že ste nezostali zaseknutí v zápche áut, ktoré v tejto chvíli smerujú zo Spišského hradu na neďaleký vychytený salaš.

Foto: Katedrála sv. Martina v priestoroch Spišskej Kapituly.

Levoča

Aká by to bola návšteva Spiša, keby sa človek nezastavil pri gotických oltároch od Majstra Pavla. Tie sú umiestnené v Bazilike svätého Jakuba v Levoči. Toto stredoveké mesto so zachovanými hradbami láka turistov na malú potulku históriou.

Cestou z parkoviska pred hradbami budete prechádzať okolo kostola a kláštora minoritov, ktorý popri bazilike ostáva neprávom trochu v úzadí. Pre farebnosť jeho barokového interiéru ho zvyknú nazývať aj Čierny kostol. Keďže však nie je čas svätej omše a jeho brány sú teda zatvorené, s ľútosťou kráčam ďalej.

K Bazilike svätého Jakuba prichádzam v čase nedeľného popoludnia a na poloprázdnom námestí vidím posedávať zväčša domácich pri káve alebo zmrzline. Opäť zisťujem, že sobota už dávno nie je dňom svadieb. V bazilike totiž práve prebieha svadobný obrad.

Hodinu čakania na ďalší vstup strávim na káve. V nenápadnom podchode na námestí som objavila ukrytú, ale o to pôsobivejšiu kaviareň. Vynikajúce domáce limonády a čerstvo pražená káva servírovaná v hipstersky upravenom historickom nádvorí urobili z mojej návštevy Levoče dokonalý zážitok. No nedala som si ujsť ani komentovanú prehliadku baziliky. Napriek tomu, že niektorí z návštevníkov v mojej skupinke nepatrili medzi fanúšikov cirkvi či sakrálnej architektúry, vychádzali podobne ako ja z kostola nadšení.

To, že je Levoča taktiež lokalitou, ktorá je pre svoj autentický stredoveký charakter zapísaná v Zozname UNESCO, pocítite ihneď, ako do nej vstúpite. Ak budete mať ešte dostatok času a energie, zájdite aj na Mariánsku horu k Bazilike Navštívenia Panny Márie. Výhľad na mesto, ktorý odtiaľ získate, vám nedovolí na Levoču len tak zabudnúť.

Foto: Pohľad z námestia v Levoči na radnicu a Baziliku sv. Jakuba, v ktorej sa nachádzajú gotické oltáre z dielne Majstra Pavla.

Foto: Kaviareň v historickom centre Levoče.

Strážky

Z Popradu vedie cez Kežmarok a Starú Ľubovňu do Bardejova ešte dlhá cesta. Môžete si na nej podobne ako ja urobiť zastávku v obci Spišská Belá, kde sa v kaštieli Strážky nachádza expozícia Slovenskej národnej galérie. Kaštieľ spolu s gotickým Kostolom sv. Anny a renesančnou zvonicou tvoria jednotný komplex, ktorý je dnes, žiaľ, rozdelený tak vlastníkom, ako aj frekventovanou cestou.

Do renesančného kaštieľa so štvorcovým nádvorím sa v roku 1862 s rodinou prisťahoval z Beckova ako malý chlapec maliar Ladislav Mednyánszky. Väčšinu svojho života prežil v okolí Strážok a práve podtatranská krajina spolu s portrétmi miestnych ľudí sa stali hlavnými témami jeho tvorby.

Pri pohľade na niektoré jeho portréty v galérii sa neviete ubrániť dojmu, že podobné tváre môžete zazrieť aj dnes v uliciach Spišskej Belej. No z jeho obrazov preráža istá melanchólia spojená s hlbokým súcitom a neodbytnou myšlienkou na smrť.

V okolí kaštieľa sa nachádza anglický park a vnútri nájdete aj vzácnu historickú knižnicu. Na prehliadku opakujúcu sa v pravidelných intervaloch nebudete čakať dlho. Je takmer isté, že aj tu sa vyhnete zvýšenému náporu turistov. V pokoji sa tak budete môcť preniesť do atmosféry 19. storočia, keď tvoril tento umelecký velikán, a prechádzať sa po chodbách, ktorými ešte v sedemdesiatych rokoch kráčala posledná majiteľka kaštieľa, barónka Margita Czóbelová.

Foto: Pohľad na vnútorné nádvorie kaštieľa Strážky, v ktorom sa nachádza expozícia diel Ladislava Mednyánszkeho vo vlastníctve SNG.

Poniky

Románske a gotické chrámy s bohatou freskovou výzdobou nachádzajúce sa na Gemeri sa vďaka iniciatívam rôznych aktivistov a pamiatkarov už dostatočne dostali do povedomia verejnosti. Podobné chrámy však nájdeme po celom Slovensku a výnimkou nie je ani okolie Banskej Bystrice. Mám na mysli konkrétne chrámy v obci Poniky a Čerín.

Kostol sv. Františka z Assisi v Ponikách majú v správe kapucíni. Ide o typický ranogotický kostol so samostatne stojacou drevenou zvonicou postavený na kopci a obohnaný malým ochranným múrom. Jeho skromná vonkajšia výzdoba upúta najmä svojou výraznou červenou farebnosťou. Tie pravé poklady sa však ukrývajú vnútri. Tento typ stavby s malými a úzkymi oknami dával umelcom priestor premeniť steny na plátna a vyrozprávať na nich biblické príbehy.

Návštevu kostola je najlepšie dohodnúť vopred, ale ak zazvoníte na zvonček pri dverách malého kláštora hneď vedľa, nič tým nepokazíte. Nerobte to však v čase obeda.

A ak prídete práve v tomto čase, radšej sa chvíľu kochajte výhľadmi do okolia a doprajte rehoľníkom pokoj. Aj ja som počkala a keď mi napokon ochotný brat kapucín otvoril masívnym kľúčom starobylé dvere, zastavil sa mi dych. Zážitok z tejto návštevy sa nedá sprostredkovať, treba za ním len vycestovať.

Foto: Pohľad na fasádu Kostola sv. Františka z Assisi spolu so samostatne stojacou drevenou zvonicou v obci Poniky.

Foto: Pohľad na freskovú výzdobu svätyne Kostola sv. Františka z Assisi v obci Poniky.

Pri spiatočnej ceste môžete využiť pohostinstvo bratov benediktínov v neďalekom kláštore na Sampore. Ak si chcete užiť cestovanie po Slovensku bez toho, aby ste sa o turistické atrakcie museli deliť s ďalšími ľuďmi a mali tak aj trochu priestoru na modlitbu a stíšenie, neviem si predstaviť vhodnejšie destinácie.

Fotografie: Lenka Chlebanová

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva