Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
30. júl 2021

Svet v kocke

Macron sa zľakol izraelského špehovacieho softvéru

Macron sa zľakol izraelského špehovacieho softvéru

Emmanuel Macron. Foto: TASR/AP

Prinášame komentovaný prehľad svetových správ z tohto týždňa. Jeho autormi sú Christian Heitmann (o tom, či je eurocentrizmus problémom UNESCO), Jozef Majchrák (o afére okolo softvéru Pegasus vo Francúzsku) a Lukáš Krivošík (o úspechoch Slovenska a viere na olympiáde).

Francúzsko a Pegasus

Francúzskeho prezidenta vystrašil špehovací softvér Pegasus. Emmanuel Macron preto vymenil mobilný telefón a zvolal do Elyzejského paláca zasadnutie bezpečnostnej rady štátu.

Reagoval tak na informácie organizácií Forbides Stories a Amnesty International, podľa ktorých sledovali marocké spravodajské služby prostredníctvom tohto izraelského špionážneho softvéru viac ako tisíc dôležitých ľudí z francúzskeho politického a verejného života.

Vo Francúzsku sa pre túto aféru rozbehlo vyšetrovanie a Macron telefonoval aj s izraelským prezidentom Naftalim Bennettom, od ktorého žiadal vysvetlenie. Maroko všetky obvinenia odmietlo.

Zverejnené informácie naozaj naznačujú šokujúci rozsah sledovania, ktoré sa malo týkať vysokopostavených politikov na ministerstve zahraničných vecí, hospodárstva, vnútra, ako aj viacerých známych novinárov.

Riaditeľ parížskeho Inštitútu pre štúdium terorizmu Jean-Charles Brisard v tejto súvislosti pre poľský denník Rzeczpospolita hovorí o bezmocnosti francúzskych orgánov.

„Izrael je absolútnym svetovým lídrom v špionážnych technikách a biometrii. Je to výsledok neustálej hrozby Iránu, Hamasu a Hizballáhu. Izraelčania začali masovo investovať do špionážnej technológie po jomkipurskej vojne v roku 1973, ktorá ich prekvapila a mohla sa pre krajinu skončiť katastrofálne. Je to úplne pochopiteľné. Predajom týchto sofistikovaných technológií, bez dostatočných záruk na ich používanie, by však Izraelčania prekročili červenú líniu. Vyšetrovanie ukáže, či dohoda podpísaná izraelskou spoločnosťou NSO s Rabatom stanovila, že Pegasus možno použiť iba proti teroristickým organizáciám, alebo či taká podmienka neexistovala,“ tvrdí Brisard.

Vyšetrovanie toho, či bol Pegasus využívaný aj na sledovanie politikov, novinárov či rôznych aktivistov, sa začalo aj v Maďarsku, Izraeli či Alžírsku. Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó takéto podozrenia v prípade svojej krajiny odmietol.

Izraelská spoločnosť NSO reagovala tým, že softvér je určený iba na pomoc v boji proti terorizmu a trestnej činnosti a so súhlasom izraelskej vlády ho predala do viac ako štyridsiatich krajín. Práve proces udeľovania vývozných licencií by však podľa bývalého zástupcu šéfa Mossadu Ram Ben Baraka bolo treba preveriť.

Vo Francúzsku sa v súvislosti s touto kauzou začalo veľa diskutovať aj o dôvodoch izraelskej prevahy v tomto type technológií. Hovorí sa aj o kľúčovej úlohe takzvanej kybernetickej jednotky 8200, ktorá má pod svojimi krídlami niekoľko tisíc izraelských regrútov. Tí pracujú v spoločnostiach vyvíjajúcich špionážne technológie. V samotnej NSO majú príslušníci jednotky 8200 tvoriť až štvrtinu zamestnancov.

Svetové dedičstvo UNESCO je v Európe. Je to nespravodlivé?

Komisia UNESCO udelila desiatkam nových pamiatok status svetového dedičstva, mnohé nominácie sa nachádzajú v Európe. Kritici hovoria o eurocentrizme a žiadajú pozastavenie európskych nominácií.

Pohľad na mapu lokalít svetového dedičstva ukazuje, že Európa je skutočne nadpriemerne zastúpená. Na prvom mieste spomedzi štátov sa nachádza Čína, no hneď za ňou stoja Taliansko, Nemecko a Španielsko. Takmer 40 percent svetového dedičstva sa nachádza v Európe, mnoho lokácií nájdeme aj v strednom Mexiku, na pobreží Stredozemného mora v Izraeli, Libanone či Tunisku a aj vo východnej Ázii.

Obzvlášť slabo zastúpená je subsaharská Afrika, ktorá reprezentuje len 9 percent svetového kultúrneho alebo prírodného dedičstva. Ale je kritika tohto stavu opodstatnená?

Tak napoly. Aj v Afrike sa nachádzajú pamiatky, ktoré by si zaslúžili zaradenie do Zoznamu svetového dedičstva. Že sa tak nestalo, však nie je vinou európskych štátov, ktoré by Afričanov diskriminovali, ale dôsledkom ťažkostí, ktorým vo všeobecnosti chudobné štáty čelia. Bohatšie štáty majú menej ťažkostí pri písaní tisícstranných propagačných materiálov, ktoré majú vyzdvihnúť ich nominácie, a dlhodobo úzko spolupracujú pri podporovaní svojich návrhov.

Inzercia

Časť kritiky však je aj úplne nezmyselná, napríklad argumentácia podielom na svetovom obyvateľstve. „Subsaharská Afrika je domovom iba 96 takýchto lokalít – biednych 9 % z celkového počtu – napriek tomu, že predstavuje 15 % svetovej populácie, 18 % jej pevniny a obrovské množstvo jej dedičstva a histórie,“ píše britský The Economist.

Je samozrejmé, že počet obyvateľov má vplyv na pravdepodobnosť vzniku výnimočného kultúrneho dedičstva, ale argumentácia dnešným podielom na svetovom obyvateľstve je deravá. Omnoho väčšiu výpovednú hodnotu majú historické distribúcie obyvateľstva, ktoré však Afrike prisudzujú omnoho nižšiu váhu. Napríklad v roku 1950 dosahoval jej podiel na svetovom obyvateľstve len deväť, štyridsať rokov skôr dokonca len sedem percent.

Predstava, že významné kultúrne pamiatky sú roztrúsené po svete akýmsi náhodným výberom, tiež nedáva zmysel. Je úplne samozrejmé, že centrá antickej kultúry ako Taliansko či Grécko budú oproti iným štátom popredu. A niektoré kultúry, najmä nomádi, síce vytvorili rôznorodé umenie, ale architektúre sa nevenovali.

Ani o paušálnom zvýhodňovaní západoeurópskych štátov nemôže byť reči. Napríklad Írsko má len dva záznamy v Zozname svetového dedičstva, štáty s podobným počtom obyvateľov ako Slovensko, Chorvátsko či Libanon majú osem, desať a päť lokácií.

Na niektorých miestach však skutočne badať nedostatočné zastúpenie istých regiónov. Týka sa to najmä štátov zmietaných vojnou, ako je Sýria či Irak. Oba štáty tvorili významné centrá prvých civilizácií a je očividné, že ich zastúpenie so šiestimi miestami je nedostačujúce.

Etnológ Christoph Brumann preto žiada pozastavenie európskych nominácií. Ale komu by to pomohlo? Návrh nerieši jadro problému, v dôsledku ktorého nerovnováha nominácií vôbec vznikla: nie všetky štáty majú dostatok finančných prostriedkov, aby sa mohli venovať ochrane kultúrnych pamiatok. A aj keby ich mali, nie je isté, či by boli ochotní ich minúť práve na tento účel, napokon, samotná myšlienka kultúrneho dedičstva je európskym vynálezom.

Olympijské zlato a striebro pre Slovensko

Slovensko tento týždeň získalo na letných olympijských hrách v Tokiu jednu zlatú a jednu striebornú medailu. V počte medailí sa tak v čase písania tohto článku delíme o 28. miesto s Nórskom a Tuniskom. Najúspešnejší sú zatiaľ športovci z Číny, ktorí získali 40 medailí, z toho 19 zlatých, nasledovaní športovcami z Japonska a USA. Susedné Česko sa s 3 zlatými, 2 striebornými a 1 bronzovou medailou nachádza na 13. mieste.

Zlato získala slovenská strelkyňa Zuzana Rehák Štefečeková v trape. Je to v jej športovej kariére už tretia olympijská medaila. Po jednej striebornej medaile si odniesla v rovnakej disciplíne aj na hrách v Pekingu a Londýne.

„Prežívam obrovskú radosť. Som rada, že som finále takto zvládla a konečne som aj sama sebe dokázala, že vo finále viem zastrieľať. Veľmi sa teším, že som si udržala chladnú hlavu, vydržala až do konca a je z toho zlatá medaila,“ povedala Rehák Štefečeková pre RTVS v prvej reakcii po svojom triumfe.

Striebornú medailu pre Slovensko získal vodný slalomár Jakub Grigar v disciplíne K1. V ére existencie samostatnej SR je to 15. vodnoslalomárska olympijská medaila pre našu krajinu, prvá v mužskom kajaku. Na olympiáde 2016 v Riu de Janeiro skončil Grigar piaty.

„Pocity sú tie najlepšie. Keď som bol malý, nevedel som si predstaviť, že budem raz stáť na stupienku so striebornou olympijskou medailou. Som veľmi vďačný, je to odmena za všetku tú drinu. Šport je ťažký, je aj o bolesti. Pred semifinále som sa cítil oveľa horšie ako pred finále, tam som si to užíval. Chcel som predviesť normálnu jazdu a som rád, že mi dali na krk striebro. Po dojazde do cieľa som nevedel, že z toho bude medaila. Je to vodný slalom, za mnou ešte išli tri lode. Sledoval som, na aké miesto to bude stačiť. Nakoniec z toho bolo striebro,“ uviedol Grigar pre RTVS...

Na zaujímavý rozmer slovenského zlatého úspechu z olympijských hier upozornil český web KŘESŤAN DNES. Médium poukázalo na to, že strelkyňa Zuzana Rehák Štefečeková je veriaca kresťanka. O svojej viere, aj ako cez preteky počúva gospel, porozprávala pred tromi rokmi v krátkom videu pre youtubový kanál Redemptoristi, kde sa s ňou zhováral katolícky kňaz Rastislav Dluhý.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva