Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
21. júl 2021

Nemecká politika po povodniach

Koho spláchne voda

Záplavy si vyžiadali takmer 200 obetí, škody dosahujú miliardy eur. A aj politici majú čo robiť, aby sa udržali nad vodou.

Koho spláchne voda

Na snímke príslušníci nemeckej armády hľadajú obete v zaplavených autách na ceste v nemeckom Erftstadte v sobotu 17. júla 2021. FOTO TASR/AP

Povodne trápia najmä západnú časť krajiny, Porýnie-Falcko a Severné Porýnie-Vestfálsko. Podľa odborníkov spôsobil časť pohromy aj zlý manažment zo strany politiky a obcí. Napriek varovaniam meteorológov, že hrozia extrémne búrky, prívalové dažde a možné záplavy, mnohé obce nereagovali.

Nielenže zlyhalo sledovanie najmä menších vodných tokov, počas noci vypadlo aj vyše sto mobilných vysielacích staníc, a preto nefungovali ani mobilné aplikácie varujúce pred povodňami. Oproti Belgicku bol aj podstatne nižší počet požiarnikov, ktorí varovali obyvateľov rizikových oblastí osobne, následkom čoho voda mnohých prekvapila.

Klimatológ Karsten Brandt však upozorňuje, že niektoré obydlia bude potrebné presunúť. „Isté miesta tam majú extrémne vysoké povodňové riziko. V rokoch 1910 a 1804 sme tam mali dve zlé katastrofy, v roku 1804 sme pri rieke Ahr mali 60 mŕtvych.“ Aj s lepším varovným systémom platí: „Isté budovy nebude možné obnoviť, pretože sú príliš ohrozené.“

Zlyhanie úradov nezostane ani bez politických následkov. Premiér Severného Porýnia-Vestfálska Armin Laschet je zároveň aj volebným lídrom CDU, ktorý sa chce stať po septembrových parlamentných voľbách novým nemeckým kancelárom. Kríza predstavuje skúšku, či dokáže riadiť krajinu aj v núdzovej situácii.

Majsterkou v krízovom manažmente dlhé roky bola Angela Merkelová, ktorá dodnes patrí medzi najdôveryhodnejších nemeckých politikov. V júlovom prieskume hodnotilo až 83 percent Nemcov jej kancelárstvo pozitívne. Po svetovej ekonomickej kríze 2008, dlhovej kríze juhoeurópskych štátov, migračnej kríze v roku 2015 a napokon pandémii zostáva v pamäti ako štátnička, ktorá aj s chybami, ale vcelku bezpečne previedla Nemecko cez všetky úskalia.

Pre Lascheta to je výzvou, Merkelovej šľapaje, v ktorých musí kráčať, sú veľké. Voliči síce dôverujú v čase krízy CDU/CSU najviac zo všetkých strán, nie však jej kandidátovi. 36 percent Nemcov považuje politikov z CDU/CSU za najlepších krízových manažérov, o SPD si to myslí len 19 a o Zelených 17 percent. Armina Lascheta však za dobrého krízového manažéra považuje len 26 percent opýtaných.

Naopak, Laschetov konkurent z SPD, minister financií Olaf Scholz, požíva podporu 41 percent Nemcov, horšie je zas na tom Annalena Baerbocková zo strany Zelených (24 percent). Paradoxne sa však dôvera voči Scholzovi nezrkadlí vo výsledkoch sociálnych demokratov, prieskumy vidia SPD stabilne na treťom mieste s preferenciami okolo šestnástich percent a aj volebné výsledky sú často sklamaním.

Nedôveru vyvolal Laschet aj veľmi nešikovným prešľapom, keď sa počas návštevy krízových oblastí žoviálne rozprával v pozadí príhovoru spolkového prezidenta Steinmeiera. Laschetovým nešťastím bolo, že si neuvedomil, že počas Steinmeierovho rozprávania ho nahráva kamera a pohľad veselého a vtipkujúceho politika nie je to, čo občania krátko po kalamite chcú vidieť.

Podpredseda SPD Kevin Kühnert si preto nenechal ujsť príležitosť, aby slovami „je to otázka charakteru“ spochybnil schopnosť kandidáta CDU zdediť po Merkelovej kancelárske kreslo. Kühnert tým nepriamo ukazoval aj na svoju stranu SPD, ktorá viackrát dobre zvládla núdzové situácie.

„V kríze sa ukazuje charakter,“ tvrdil Helmut Schmidt. Bývalý kancelár vedel, o čom hovorí, za svoj politický vzostup sám vďačil živelnej pohrome. Po prelomení hrádzí sa v Hamburgu v roku 1962 utopilo 315 ľudí a to, že ich nebolo ešte viac, bolo najmä Schmidtovou zásluhou.

Inzercia

Vtedajší senátor Hamburgu a bývalý dôstojník využil svoje kontakty, aby zapojil armádu do záchranných snáh, hoci sa to dialo v rozpore so zákonmi. „V tých dňoch som sa na ústavu nepozeral,“ komentoval neskôr.

Schmidtovmu imidžu to však pomohlo, získal povesť muža, ktorý koná a dokáže v núdzových situáciách riskovať, ale aj niesť zodpovednosť. Podobne aj kancelárstvo Gerharda Schrödera zachránili záplavy v auguste 2002. Schröder vďaka odhodlanej pomoci získal hlasy voličov v postihnutých regiónoch, jeho SPD vyhrala vtedy napriek očakávaniam o chlp s náskokom 6000 hlasov.

Olaf Scholz má so Schmidtom mnoho spoločného. Tak ako Schmidt, aj Scholz pochádza z Hamburgu, je ministrom financií a v strane patrí ku krídlu „realistov“. V súčasnosti je tretím najpopulárnejším nemeckým politikom, no jeho strane to zatiaľ nepomáha.

Šancu ponúkajú záplavy aj Zeleným. Aj keď podobné záplavy zasiahli túto časť Nemecka už v rokoch 1804 a 1910, všeobecne sa prijíma tvrdenie, že tieto záplavy sú dôsledkom klimatickej zmeny a v budúcnosti môžu byť častejšie a silnejšie. To je vodou na mlyn Zeleným, ktorí roky hovoria, že vládnuce strany v boji proti klimatickej zmene robia primálo a príliš pomaly.

Zelení zatiaľ reagujú potichu, musia byť opatrní, aby nevzbudili dojem, že sa priživujú na kríze. Ich pasivita však môže viesť k zopakovaniu fukušimského scenára. Keď po nehode v jadrovej elektrárni vo Fukušime v roku 2011 väčšina Nemcov žiadala výstup z jadrovej elektriny, Zelení vyskočili na vyše dvadsať percent.

Angela Merkelová si vtedy rýchlo uvedomila, že pre nemalú časť voličov je jadro dostatočne vážnou témou, aby preň volili Zelených. Existovali síce aj voliči, ktorí odchod z jadra odmietali, ale pre túto skupinu bola téma menej dôležitá. Merkelová si to vyhodnotila tak, že zástupy voličov nebudú voliť stranu propagujúcu jadrové elektrárne, preto zo dňa na deň zmenila svoju jadrovú politiku a rozhodla o postupnom odpojení jadrových elektrární.

Merkelovej plán politicky fungoval, Zelení sa po oznámení, že Nemecko sa vracia k plánu vypnúť jadrové elektrárne, prepadli. V roku 2013 získali vo voľbách 8,4 percenta, ešte menej než v tých predošlých. CDU/CDU zažila aj vďaka merkelovskému rozkročeniu v širokom strede svoj najväčší triumf, získala 41,5 percenta hlasov, najlepší výsledok od roku 1990.

Teraz Merkelovej stratégiu „asymetrickej demobilizácie“ prevzal Markus Söder. Ministerský predseda Bavorska oznámil, že chce urýchliť prechod z uhlia na obnoviteľné energie, už v roku 2030 má podľa jeho návrhu 100 percent elektriny pochádzať z obnoviteľných zdrojov. Noviny Die Zeit na adresu Zelených preto píšu: „Viera v to, že voliči odmeňujú vznešenú zdržanlivosť, je prinajmenšom dosť riskantnou stratégiou.“

Inzercia

Inzercia

Odporúčame