Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Spoločnosť
20. júl 2021

Očkovanie detí proti covidu

Slovensko sa doň hrnie, Nemci aj Angličania sú zatiaľ opatrní

Čo chýba slovenskej diskusii o očkovaní najmenších a čo má byť práve teraz našou prioritou.

Slovensko sa doň hrnie, Nemci aj Angličania sú zatiaľ opatrní

Foto – TASR/AP

Kým vo svete sa pri očkovaní detí proti covidu vedie stále polemika, slovenskí odborníci už vyzvali rodičov, aby dali svoje deti zaočkovať. Stalo sa tak ešte na začiatku júla na pôde ministerstva zdravotníctva.

Vo Veľkej Británii pritom v pondelok očkovanie detí obmedzili iba na najzraniteľnejšie skupiny, v iných prípadoch totiž podľa odborníkov možné riziká prevyšujú benefity vakcíny. Podobná situácia je aj v Nemecku, kde sa síce deti nad 12 rokov môžu dať zaočkovať, no tým zdravým to lekári neodporúčajú.

Púšťa sa Slovensko do očkovania detí príliš rýchlo? A čo chýba našej diskusii?

Medzi slovenskými argumentmi za je aj riziko prenosu či vplyv izolácie

Odborníci z viacerých oblastí pediatrie na tlačovej konferencii zdôrazňovali, že očkovanie aj v prípade detí vysoko prevyšuje možné riziká a je bezpečné.

Argumentovali následkami a zdravotnými komplikáciami covidu u detského pacienta, nebezpečnosťou prípadného rozvinutia postcovidového syndrómu po prekonaní ochorenia, ale aj tým, že práve deti sa môžu stať na jeseň hlavnými prenášačmi koronavírusu.

„Aj keď u zdravých detí očakávame ľahší priebeh ochorenia, sú často prenášačmi infekcie, čím bezprostredne ohrozujú rodičov a starých rodičov,“ povedala hlavná odborníčka ministerstva pre pediatrickú neurológiu Miriam Kolníková.

Rezortní odborníci argumentovali v prospech očkovania detí aj negatívnymi dôsledkami izolácie, ktorej deti čelili posledný rok z dôvodu zavretých škôl.

Očkovanie tak prezentovali nielen ako ochranu samotných detí a ich blízkych, ale aj ako spôsob, ako deti udržať v kolektívoch a neobmedzovať ich v rámci socializácie, čím chcú zabrániť nepriaznivým vplyvom na ich psychosociálny vývoj.

Na to, aby sa v súvislosti s nástupom do škôl v septembri očkovali nielen deti, ale aj rodičia, vyzval aj minister školstva Branislav Gröhling: „Ak ste rodičia a nie ste naklonení očkovaniu dieťaťa, zaočkujte sa aspoň vy, aby vaše deti mohli chodiť do školy,“ uviedol na sociálnej sieti.

V následkoch covidu vidia väčšiu hrozbu

Podľa imunológa Miloša Jeseňáka dnes nie sú žiadne zásadné varovné signály, ktoré by hovorili o tom, že mRNA technológia by mala u detí neskoré nežiaduce účinky, ktoré by sa dali pozorovať s odstupom niekoľkých rokov.

Imunitný systém dieťaťa je podľa neho plne pripravený prijať podobné vakcíny a organizmus nepreťažuje – na rozdiel od multisystémového zápalového syndrómu po covide, ktorý na Slovensku prekonala asi stovka detí. Ten sa môže u detí objaviť aj niekoľko týždňov po prekonaní covidu.

Rovnako to vidí aj hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre všeobecnú starostlivosť o deti a dorast a členka konzília Elena Prokopová. Multisystémový syndróm podľa jej slov predstavuje pre dieťa život ohrozujúce riziko v porovnaní s postvakcinačným zápalom srdcového svalu.

Po očkovaní mRNA vakcínami sa totiž najmä u chlapcov vo veku od 12 rokov vyskytujú raritné prípady zápalu srdcového svalu. V Spojených štátoch sa takáto myokarditída vyskytla u chlapcov vo veku 12 až 17 rokov pri každých 16 000 podaných dávkach vakcíny - aj keď bol priebeh obvykle mierny. U dievčat je toto riziko iba jedna zo 115 000 dávok

Prokopová to označila za veľmi zriedkavú komplikáciu, ktorej priebeh je takmer výlučne mierny. Naopak, odborníci poukazovali na to, čo všetko po ťažkom priebehu covidu deťom hrozí. Od kómy, zápalu či zmien na mozgu po zmeny na srdci a rozvoj autoimunitných ochorení.

Hoci odborníci pripomínali, že očkovaním detí sa má len doplniť systémová kolektívna imunita a treba zapracovať najmä na očkovaní seniorov a rizikových kategórií, podľa pediatričky Prokopovej by sme mali z približne milióna detí v ideálnom prípade zaočkovať 80 percent. Tretia vlna sa totiž podľa nej bude týkať hlavne pediatrických oddelení. Zaočkovaných je pritom zatiaľ len niečo viac ako 15-tisíc detí.

A hoci sa dnes očkujú len deti od 12 rokov, štátny tajomník rezortu zdravotníctva Kamil Száz predpokladá, že v priebehu jesene bude možné očkovať proti covidu aj mladšie deti, keďže v zahraničí prebiehajú v tomto smere viaceré štúdie.

Odlišný tón nemeckej diskusie

V Nemecku podobne ako na Slovensku je očkovanie vakcínou od spoločnosti Pfizer/BioNTech povolené aj deťom od 12 do 17 rokov. Na rozdiel od slovenských odborníkov však nemecká Stála komisia pre očkovanie STIKO očkovanie detí v tejto vekovej skupine neodporúča.

Vydala zatiaľ opatrné stanovisko, v ktorom odporúča vakcináciu len zraniteľným deťom s chronickými ochoreniami. Teda deťom trpiacich obezitou, cukrovkou, pľúcnymi či neurologickými ochoreniami a vývojovými chybami srdca.

Prečo Nemci očkovanie detí plošne neodporúčajú?

Hlavný argument odborníkov znie takto: „Prínos očkovania pri prevencii závažných chorôb a úmrtí nie je v tejto vekovej skupine univerzálny,“ hovorí komisia a poukazuje na to, že závažné priebehy covidu u detí sú veľmi zriedkavé.

K úmrtiam v tejto vekovej kategórii v prípade covidu zatiaľ dochádza v drvivej väčšine len medzi tými deťmi, ktoré mali veľmi závažné ochorenia, preto sa aj STIKO rozhodlo ísť vo svojom stanovisku podobnou cestou.

Nemecká komisia vyjadrila aj obavu z možných rizík, keďže štúdie v danej vekovej kategórii nie sú podľa nej zatiaľ urobené na dostatočne veľkej vzorke a čas sledovania účastníkov bol veľmi krátky. Aj preto komisia zatiaľ nevylučuje možné častejšie či oneskorené nežiaduce vedľajšie účinky. Rovnako jej chýbajú dlhodobé údaje o vedľajších účinkoch.

STIKO tak odporúča počkať na leto, po ktorom by mohlo byť k dispozícii viac dát. Prípadné prehodnotenie stanoviska nevylučuje.

Najskôr dospelí až potom deti

Ďalším argumentom proti očkovaniu detí je aj to, že míňať vakcíny na túto vekovú kategóriu nie je nateraz ideálne. Miestni odborníci argumentujú, že v Nemecku stále nie sú v situácii, že by nemali koho očkovať, keďže celkovo je v krajine zaočkovaných prvou dávkou necelých 60 percent ľudí a druhou vyše 45 percent.

V stanovisku píšu, že pokiaľ nie je zaočkovaných dostatok dospelých s výrazne vyšším rizikom, vakcinácia zdravých detí a dospievajúcich nemá epidemiologický ani individuálny medicínsky zmysel.

„Aspoň 100 000 detí a dospievajúcich vo veku od 12 do 17 rokov by muselo byť očkovaných, aby sa zabránilo jedinému úmrtiu na COVID-19 v tejto vekovej skupine,“ povedal pre BR24 člen STIKO imunológ Christian Bogdan. Rovnako sa opiera o to, že údaje o bezpečnosti pri očkovaní detí sú v súčasnosti stále veľmi obmedzené. 

Nemecká pediatrická spoločnosť stanovisko komisie víta. Niektorí nemeckí lekári totiž zastávajú názor, že obavy z dôsledkov dlhodobého covidu u detí neoprávňujú automaticky postaviť sa za ich očkovanie, keďže ide stále o otvorenú tému.

Nemeckí pediatri sa nezhodnú ani v tom, či by mal byť očkovaný od 12 rokov každý, kto o to požiada.

Bez ohľadu na to je však takéto očkovanie detí v Nemecku možné, a to na základe individuálneho rozhodnutia rodičov, ich detí a lekárov. Niektorí nemeckí politici však žiadajú STIKO, aby pri deťoch prehodnotilo svoje odporúčania.

Inzercia

Veľká Británia očkovanie detí obmedzila

Očkovanie detí bolo a stále aj je predmetom odborných debát vo Veľkej Británii.

Spoločný výbor pre očkovanie a imunizáciu v pondelok vydal odporúčanie, podľa ktorého sa po novom budú očkovať proti covidu iba tie deti a dospievajúci, ktorí majú ťažké ochorenia, Downov syndróm či ťažko oslabený imunitný systém.

Taktiež by sa mohli dať zaočkovať tie, ktoré žijú v jednej domácnosti s ľuďmi s nefungujúcim imunitným systémom.

Toto rozhodnutie výbor odôvodňuje tým, že dáta ukazujú, že covid u detí iba veľmi zriedkavo prejde do ťažkého stavu. Zdravotné benefity, ktoré deťom poskytne očkovanie, tak podľa výboru neprevažujú nad možnými rizikami.

Ukazuje to aj nedávna analýza dát z prvých 12 mesiacov pandémie v Anglicku, ktorú zrealizoval tím vedcov zo štyroch britských univerzít. Podľa autorov ide zatiaľ o najväčšiu a najkompletnejšiu štúdiu o vplyve covidu na deti na svete.

Za prvých 12 mesiacov pandémie tam na covid zomrelo 25 detí, ďalších 36 zomrelo v dôsledku iných diagnóz, no zároveň mali pozitívny test na covid. Celkovo však v Anglicku žije asi 12 miliónov detí, na každý milión teda pripadajú dve detské covidové úmrtia.

Vedci zároveň v štúdii upozorňujú, že z 25 detí, ktoré zomreli, 15 už pred nákazou trpelo rôznymi zdravotnými ťažkosťami, pričom 13 malo komplexné neurologické ochorenia. V každom prípade 99,995 percenta detí s pozitívnym testom na covid infekciu prežilo a zväčša malo bezpríznakový či iba mierny priebeh.

Za sledované obdobie skončilo v dôsledku koronavírusu v anglických nemocniciach 5800 detí, iné príčiny okrem úrazov však za rovnaké obdobie spôsobili hospitalizáciu takmer 370-tisíc detí.

Vedúci výskumného tímu profesor Russel Viner preto pre BBC uviedol, že má zmysel očkovať iba konkrétne skupiny detí, o ktorých vieme, že ich riziko ťažkého priebehu je vyššie.

Briti nepokladajú deti za hlavných šíriteľov

Britský spoločný výbor pre očkovanie a imunizáciu vo svojom vyhlásení spochybnil aj argument, že očkovanie detí pomôže znížiť celkové šírenie covidu, hoci situácia v Británii je pri danej miere zaočkovanosti v porovnaní so Slovenskom výrazne odlišná.

„Benefity zo zníženia šírenia medzi širšou populáciou sú tiež vysoko neisté, obzvlášť preto, že zaočkovanosť medzi staršími ľuďmi, pre ktorých covid predstavuje najväčšie riziko, je veľmi vysoká,“ skonštatoval zástupca predsedu Spoločného výboru pre očkovanie a imunizáciu profesor Anthony Harnden.

Na slabosť tohto argumentu poukazuje aj skupina austrálskych vedcov, ktorí sa venujú pediatrii a epidemiológii v článku v The Conversation.

Ide pritom o veľmi dôležitý moment najmä vzhľadom na blížiaci sa začiatok školského roka. Nikto si totiž nechce zopakovať scenár zatvorených škôl a agóniu online vyučovania.

Práve nádej, že očkovanie pomôže zabrániť šíreniu covidu na školách, bola jedným z hlavných argumentov pri spúšťaní očkovacej kampane medzi deťmi a dospievajúcimi nad 12 rokov aj v Spojených štátoch a Kanade.

Ako však upozorňuje spomínaná skupina austrálskych vedcov, šírenie v školách bolo často vyvolané dospelým personálom a zároveň s presnosťou vieme, že k väčšine nákaz prichádza v domácnostiach a nie v školách.

Iná škótska štúdia okrem toho ukázala, že najväčším rizikovým faktorom pre nakazenie bol počet dospelých v domácnosti a to, či sa v nej nachádzali aj deti, rizikovým faktorom vôbec nebolo.

Ďalšie štúdie zasa podľa autorov ukazujú, že zaočkovanie dospelých vedie k spomaleniu šírenia infekcie vo všeobecnosti a je teda kľúčovým na predchádzanie infekcií aj u detí.

Za odloženie očkovania detí je aj vývojár AstraZenecy

polemike medzi renomovanými vedcami, ktorú publikoval Britský medicínsky žurnál, sa za odloženie vakcinácie detí postavil aj Andrew J Pollard, vedúci výskumného tímu, ktorý stojí za vývojom vakcíny od spoločnosti AstraZeneca.

Ako spolu s profesorom lekárskej etiky Dominicom Wilkinsonom a profesorkou paliatívnej medicíny Ilorou Finlayovou vysvetlili, počas výskumných štúdií o účinkoch vakcín na deťoch sa očkovacia látka podala iba približne 3500 jedincom. Testy takéhoto rozsahu však nie sú navrhnuté na identifikáciu zriedkavých vedľajších účinkov.

„Predtým, ako zavedieme vakcínu proti covidu aj pre deti, by sme mali starostlivo preskúmať údaje o bezpečnosti a počkať, či sa neobjavia nejaké nejasnosti,“ uviedli.

Súhlasia však s očkovaním konkrétnych skupín detí, u ktorých je riziko ťažkého covidu vyššie.

Na opačnej strane polemiky však stál profesor filozofie Anthony Skelton a Lisa Forsbergová z Britskej akadémie. Tí argumentujú tým, že zaočkované už boli milióny detí a ukazuje sa, že vedľajšie účinky sú aj u nich extrémne zriedkavé.

Priznávajú síce, že máme obmedzené znalosti o dlhodobých účinkoch vakcinácie, no to isté platí aj o dlhodobých následkoch covidu. Zároveň dodávajú, že aj pre deti môže byť covid smrteľný a spôsobiť závažné ochorenia, i keď menej často ako pri dospelých. Preto podľa nich benefity očkovania prevyšujú riziká, ktoré predstavuje.

Veľkou otázkou je i to, či očkovať deti, u ktorých je riziko ťažkého covidu nízke, aj keď je vo svete veľa krajín, kde nie sú zaočkovaní ani lekári v prvej línii.

Množstvo vakcín je totiž obmedzené a hlavne chudobné krajiny k nim majú iba veľmi limitovaný prístup.

Na to, aby sa táto situácia zmenila, však nestačí neočkovať deti a znížiť tak dopyt. Krajiny s nízkou zaočkovanosťou si totiž mRNA vakcíny, ktoré sa používajú pri očkovaní detí, nemôžu dovoliť.

Nemecká i britská odborná verejnosť tak ukazuje, že na téme očkovania detí vôbec nie je taká jednoznačná zhoda, ako sa to javí zo stanovísk slovenského rezortu zdravotníctva. Navyše, ak sa pozrieme na stále relatívne vysokú nezaočkovanosť ľudí nad 60 rokov, je zjavné, že ak nechceme od septembra zažívať opäť plnšie nemocnice, máme na Slovensku celkom inú výzvu než očkovanie detí. 

Foto – TASR/AP

Inzercia

Inzercia

Odporúčame