Slovensko 2008

Naša drahá vlasť, prežila si krásnych dvanásť mesiacov, a si zase o krok bližšie k múdrej, dospelej zemi. Tento rok tebou puberta však trieskala znamenite...

POLITIKA: OPITÍ FICOVÝM ROŽKOM

Lukáš Obšitník, redaktor

Spomedzi významných udalostí tohto roka sa dá spomenúť napr. prijatie Lisabonskej zmluvy (s odretými ušami vďaka pomoci SMK, ale bez akejkoľvek verejnej diskusie), zrušenie víz do USA či príprava prechodu na euro. Pripomenuli sme si 20 rokov od Sviečkovej manifestácie, ale súčasne máme aj Lex Dubček, z G. Husáka premiér Fico vytvoril hrdinu SNP, v Dúbravke asi bude mať pamätnú tabuľu a z Jánošíka je vládny vzor.

Okrem toho bol však tento rok aj v znamení neustále objavujúcich sa škandálov. Mali sme tu PočJ&Tka, Harabinove neutíchajúce pokusy zrušiť alebo čo najviac obmedziť Špeciálny súd a Ústav pamäti národa, jeho „pôjdeš do basy, ty hajzel!“ s hrubými antisemitskými narážkami a nakoniec hlavne jeho Baki Sadiki, štedrého dôchodcu s miliónmi v igelitke, Slotových „turulov“, „strapatú pani, čo premiérovi nesiaha ani po päty“, „nástenkové“ aj „beznástenkové“ výberové konania, lukratívne miliardové zákazky pre Širokého Váhostav či iných fans a mnohé ďalšie. Pre niektoré ministri odišli - päť ministrov je už na jeden rok veľmi veľa, ale omnoho viac bolo tých, ktoré boli zametené pod koberec. Ku koncu roka navyše odišiel aj minister Kubiš, jeden z mála slušných a kvalitných vládnych členov.

Premiér Fico naďalej agresívnou rétorikou nadbieha širokým masám a stavajúc sa do roly pracujúceho človeka, ktorému všetci kritici neprávom ubližujú a krivdia, si jednak drží rekordnú popularitu, ale významne sa tým podieľa na vulgarizácii spoločnosti. Má to za následok aj to, že s ním nie je možné civilizovane diskutovať, prípadne mu oponovať. Kto s ním nesúhlasí, automaticky je nepriateľ (a môže byť ešte rád, ak sa mu od neho nedostane aj vulgárnych nadávok). Týmto sa už podľa mňa dostáva na úroveň J. Slotu a V. Mečiara.

Otázkou však tiež je, či sú opozičné strany schopné ponúknuť voličom dôveryhodnú alternatívu. Predchádzajúca vláda mala takisto svoje škandály, ale sebareflexiu dodnes nepočuť, podobne prípadná výmena vedenia v týchto stranách sa konala iba v SMK, teda tam, kde by prospela skôr kontinuita (ako by dnes vyzerala opozícia, keby mala Bugára?). Akýkoľvek pokus o funkčnú opozíciu musí stáť na dôveryhodnosti a prirodzenej autorite, tie však nielen podľa prieskumov opozičné strany nemajú.

Ako reakcia na to sa v tomto roku začali odchody (z SDKÚ jej bratislavská časť, Juraj Liška, Ľuboš Micheľ) a tvorenie nových strán. Vznik ohlásili pravicovo-liberálna Sloboda a solidarita Richarda Sulíka a Liga Róberta Nemcsicsa a Juraja Lišku. Podľa mňa vážnejšou udalosťou bol odchod skupiny okolo Vladimíra Palka z KDH a založenie KDS. Otázkou je, čím bude KDH mínus KDS, a rovnako však aj KDS mínus Daniel Lipšic... Podľa mnohých vo februári z KDH odišiel jeho duch. KDS postavili do prezidentských volieb Františka Mikloška, čím dali kresťanským voličom skvelú možnosť voľby. Budúcnosť konzervatívcov však vyznieva všelijako: KDS a OKS ohlásili spoločnú kandidátku do eurovolieb, prezidenta však budú voliť každý iného, navyše I. Radičovú presadzuje aj Daniel Lipšic.

Politický rok nebol dobrý, kazili ho vládne strany a na opačnej strane buď neexistencia skutočných osobností, alebo ich veľmi slabá podpora a roztrieštenosť. A rovnako aj mnohí slušní ľudia, ktorí sa žiaľ, veľmi ľahko nechávajú opiť Ficovým rožkom.

SPOLOČNOSŤ: NÁRODNÉ BEZVEDOMIE a JEHO LEKÁRI

Marek Mačica, zástupca šéfredaktora

Na Slovensku bol rok 2008 národne zdatným rokom. Ľudia si mohli z chuti zaspomínať na významné výročia a míľniky našej histórie.

Celé to odštartovala oslava nového roka, pri ktorej sa spomínalo na 15. výročie vzniku nášho štátu. To si uvedomil aj premiér Fico, ktorý to odpálil hneď v Martine. Medzi iným vyhlásil, že deti by mali lepšie spoznať slovenskú históriu a jej veľké osobnosti. Toto sa nedalo okomentovať inak ako správne a šľachetné.

Cez rok prichádzali výročia. Dali by sa rozdeliť na dve skupiny. Jedna skupina spomienok nám hovorila o páde do bahna. Taký bol Február ´48, ktorý však odhalil, že pre niektorých je tento dátum stále elektrizujúci. Druhú skupinu tvorili tie spomienky, ktoré nám ukazovali, ako sme sa z toho bahna dostali. Takými boli sviečková manifestácia či 17. november.

Vedúcim tohto štátu sa však pozdávalo, že ani táto extra porcia národného nemusí stačiť. Preto keď náhodou cestujete autom a zbadáte v strede poľa betónový dvojkríž, neťukajte si prstom po čele. Je tam na to, aby vás počas cesty národne pozdvihol. V poslednom čase sa stáva hitom handrkovať sa o to, ktorý komunista si zaslúži byť vycapený na pamätnej tabuli. A aby toho nebolo málo, na Slovensku vypukol nový ošiaľ zo súťaže s názvom: Kto nemá rád Maďara, vyhráva.

Ako sa však na tento Národný balíček roku 2008 pozerali obyčajní ľudia? Objavilo sa tu niekoľko horkokrvných típkov, ktorí sa našli v spomínanej súťaži. Ale myslím, že väčšina obyvateľstva si ani nevšimla, že sa konali nejaké významné oslavy našej histórie.

A čo tie deti, o ktorých národné povedomie sa premiér tak zaujímal? Nuž, po tomto roku bude pre ne ťažšie nájsť rozdiel medzi dvojicami Gál a Mikloško, Husák a Gottwald, Horthy a turul.

KULTÚRA: TREBA SA NÁM POLEPŠIŤ

Lukáš Melicher, redaktor

Na samom počiatku roka 2008 sa mi zazdalo, že „vydarený“ silvestrovský program, ktoré naše televízie priniesli, už sotva niečo prekoná. Vtedy som ešte netušil, že minister spravodlivosti Štefan Harabin sa pýši permanentkou od Markízy a mieni ju odvážne využiť.

Harabin bol popri Erike Judíniovej trhákom vychytenej Smotánky, dokonca sa mihol i v publiku šou Slovensko má talent. V jeho tieni sa strácajú i divákmi obľúbené slovenské televízne seriály, úroveň politických diskusných relácií či relácie postavené na emóciách, snoch a talentoch, ktorými nás počas roka televízie zaplavovali. Preto je Harabin pre mňa merítkom televíznej (a nielen televíznej) kultúry roka 2008. Kultúry vcelku vydarenej... Šou pokračuje ďalej!

Nezvyčajný rozruch, ktorý neprekonal ani ajfón, však nebol v telke, ale v kinách. Juraj Jakubisko a jeho film Bathory prelomil rekordy návštevnosti, zmenil rebríček úspešnosti najlepších slovenských snímok a vyvolal zmiešané pocity u nejedného diváka. Jakubiskove filmy majú ďaleko od akýchkoľvek konvencií. Každý je akýmsi paralelným svetom v tom bežnom. Z príbehu najväčšieho slovenského strašidla tento raz spravil obeť intríg a sprisahaní. Mnohí to nedokázali prehryznúť. Mňa tento film celkom pobavil a páčil sa mi ošiaľ, ktorý u ľudí vyvolal. Je pravdou, že za tie prachy...

Okrem trápnych Harabinov, tetušiek z Čachtíc, úspechu Slepých lások, krásneho výročia Lúčnice, prezidenta hrajúceho na fujare pred kráľovnou Alžbetou II., tlačového a zástrčkového výstrelku ministerstva kultúry a ďalších zaujímavých okamihov bol rok 2008 aj rokom strát. Odchodom majstra Jána Berkyho Mrenicu, Doda Šošoku, Petra Smolíka, Michala Dočolomenského a mnohých ďalších. Aj vďaka nim nie je slovenská kultúra len kultúrou letných festivalov.

MÉDIÁ: UDALOSŤ ROKA - TELEVÍZNA STOKA

Pavol Rábara, šéfredaktor

Najprv pozitíva. Žiadne vydavateľstvo neskrachovalo. Ale je isté, že ak bude mať niekto v sebe neuhasínajúcu túžbu spustiť noviny či časopis, dobre si to rozmyslí. Už sa neoplatí ani skúšať nové pokusy s lifestylovými či ženskými časopismi. Tento rok to zabalili viaceré tituly z tohto segmentu.

Na super rok bude pamätať najmä Braňo Máčaj. Naše televízie opäť dokázali, kde leží ich srdce. Škoda reči, ešte že Hríb ide zachrániť skazenú Jojku. To je asi jediné televízne plus tohto roka. Teda Joj plus...

Televízia Lux začala fungovať v máji, od septembra naostro. Teraz je zaradená aj v káblovke UPC. Donedávna ju mohlo pozerať len okolo 300-tisíc ľudí. Vďaka UPC je to teraz asi dva a pol milióna. Fandíme jej. Nech už to voláme alternatíva alebo čo, je jasné, že jej úspech zabezpečí najmä kvalitný program, ktorý ľudí osloví. To nebude ľahké.

Katolícke noviny zažili tento rok zmenu, i keď ťažko povedať, akú váhu jej pripísať. Marián Gavenda to zabalil. Zatiaľ najsilnejšie kresťanské médium ťahá šéf SSV Vendelín Pleva. Vraj sa hľadá šéfredaktor.

Naše kresťanské médiá nie sú v stave veľkej lichotivosti. TV Lux je ešte priskoro hodnotiť, no čísla pri KN a Lumene nepustia . Jednoducho, čítajú a počúvajú ich najmä starí. To nie je apriori zlé, veď priemerný katolík nemá na Slovensku 15 rokov, ale ak podstatnú časť klientov našich najväčších kresťanských médií tvorí odchádzajúca generácia, niečo nie je v poriadku. Ale o tom inokedy...

ROK POSTOYA

Egocentrizmus nepustí, preto teraz niečo o nás. Pôvodne sme sa chceli o zmenách v redakcii zdôveriť cez oficiálny editorial. Už niekedy v októbri. Energiu sme však radšej investovali inde.

Takže prečo rok Postoya? Od septembra sú súčasťou redakcie niekoľkí mladí a šikovní ľudia. Spolu s ostatnými rozbehli témy, ktoré si našli veľa čitateľov. Viac, ako sme čakali. Otvorili sme diskusie na zaujímavé témy, napríklad o Vojtaššákovi a židoch, Tutkovej a krvavých obrázkoch, o Lipšicovi a Radičovej, Číne a jej zlobe, Obamovej viere, o intelekte Sarah Palin, a samozrejme, o našej milovanej Európskej únii.

V diskusiách pod článkami sme boli miestami označovaní za militantných fundamentálnych klérofašistických katolíkov. Ale aj za nezodpovedne a slabo brániacich cirkev, za prílišných liberálov, ktorí sa budú za svoje postoje zodpovedať. Už len si vybrať.

To, čo chceme s vami vytvárať aj v tomto novom roku, nech má ďaleko od krízy rozumu a krízy viery. Toť hlavné naše prianie do euroku.

Ďakujeme!

Pozrite si aj články Cirkev 2008 a Svet 2008 .

Foto: Pavol Rábara (2x), blog.orflex.sk, TV Markíza

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo

Prečítajte si tiež