Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
13. novembec 2015

Je slovenský konzervativizmus v rozkvete či v kríze? (anketa)

Odpovedajú Štefan Bučko, Martin Luterán, Juraj Šúst, Lukáš Krivošík a Ján Baránek.
Je slovenský konzervativizmus v rozkvete či v kríze? (anketa)

Na prvý pohľad sa zdá, akoby sa konzervatívnym myšlienkam v politike nedarilo na Slovensku nikdy predtým tak ako dnes. Viacerým konzervatívne zmýšľajúcim ľuďom z akademického prostredia, z oblasti kultúry či médií sme v tejto súvislosti položili tieto dve otázky:

1. Ku konzervativizmu sa dnes hlási KDH, významná časť OľaNO aj Siete, o konzervatívnom programe hovorí SNS, týmto spôsobom sa občas profiluje i Smer, a dokonca sa k nemu hlási aj nová strana Borisa Kollára. Je podľa vás konzervativizmus na Slovensku naozaj v rozkvete alebo, naopak, v kríze?

2. Ktorý z týchto typov konzervativizmu je vám blízky a ktorý je podľa vás iba pokrytectvom?

Lukáš Krivošík, novinár, píše pre .týždeň a Aktuality.sk

1. Neviem, či vo viacerých týchto prípadoch nejde ani tak o konzervativizmus ako skôr o určitý druh reakcionárstva. Nielen u nás, ale aj na Západe vidieť „reakciu“ na početné zlyhania liberalizmu a jeho prísľubov. Sebareflexia na túto nespokojnosť je medzi liberálnymi intelektuálmi takmer nulová. Spoločnosť akurát ešte viac popudzujú proti sebe jej obviňovaním, že jej nedochádza „genialita“ ich myšlienok.

Každopádne, politici na vzostupe, ktorí majú cit pre nálady verejnosti, sa preto profilujú na témach, ktoré idú proti dôležitým pilierom liberálneho diškurzu. Aby nedošlo k omylu, slovo „reakcionárstvo“ nevnímam nevyhnutne negatívne, no ide proste o niečo trochu iné ako konzervativizmus. Za dôležité považujem, aby vlnu týchto spoločenských nálad osedlali a konštruktívnym spôsobom nasmerovali autentickí konzervatívci, nie populisti, ctižiadostiví vypočítavci či blázni.

2. Bezvýhradne sa neviem nadchnúť ani jedným. Ale stranícku politiku momentálne pokladám za sekundárne bojisko. Za dôležitejšiu pre budúcnosť Slovenska považujem napríklad formáciu mladých ľudí v programoch ako Spoločenstvo Ladislava Hanusa či Kolégium Antona Neuwirtha a následne dlhý pochod ich absolventov inštitúciami – od politických strán cez štátnu správu, firmy, školský systém až po médiá. Ak zmeníte kultúrnu klímu v krajine, politika vám už padne do lona ako hnilá hruška.

Martin Luterán, právny filozof, rektor Kolégia Antona Neuwirtha

1. Slovensku dlhodobo chýba schopnosť brať myšlienky vážne. V kríze je nielen konzervativizmus, ale väčšina konzistentných myšlienkových systémov. Mám obavy, že máloktorá z týchto politických strán vôbec mala čas, chuť a schopnosť sa hĺbkovo zamyslieť nad tým, čo ten konzervativizmus vlastne je alebo by mal byť. Ľudia, ktorí zdieľajú spoločné myšlienky a ideály, majú tendenciu sa spájať, nie rozdeľovať.

2. Existencia typov konzervativizmu predpokladá bohatý myšlienkový svet, v ktorom záleží aj na jemných rozdieloch. K tomu slovenská politická scéna ešte nedospela. Nemyslím, že tieto strany môžeme považovať za typy konzervativizmu.  



Štefan Bučko, herec a pedagóg

1. Ak platí, že konzervativizmus je myšlienkový prúd prinášajúci hodnotové postoje, ktoré obhajujú to, čo je overené ľudskou skúsenosťou v oblasti tradície či morálky, ale pritom rovnakej ľudskej dôstojnosti a rovnosti pred zákonom, potom sa zdá, že na Slovensku principiálnych konzervatívnych strán nie je veľa. Naopak, dobré meno konzervativizmu treba chrániť pred jeho karikatúrou. Konzervativizmus je u nás v rozkvete najviac v občianskych aktivitách, ktorých sa potom chytajú rôzne strany a snažia sa využiť ich vo vlastný prospech. Konzervativizmus v politike je u nás teda v kríze, lebo žiadna zo strán hlásiacich sa k nemu nie je schopná presvedčiť väčšinu, že je to najlepší spôsob vládnutia a že oni sú jeho garantmi vo vernosti k hodnotám, ktoré predstavuje.

Inzercia

2. Istý druh pokrytectva majú všetky vami vymenované strany, niektoré viac, niektoré menej a čosi je iba karikatúrou. Historicky najbližšie ku konzervativizmu má nesporne KDH, aj keď ani ono sa nevyhlo napríklad tomu, že si v podstate vyštvalo zo svojich radov najlepšie osobnosti a nedokázalo ich dostatočne nahradiť. Pokúša sa o to teraz novou kandidátkou. Aký je kolobeh konzervatívnych kádrov v našej politickej prírode, veľmi trefne rozoberáte v Postoji a čo to urobí s našou konzervatívnou scénou, si netrúfam odhadnúť, aj keď niečo ste už v článkoch naznačili.



Juraj Šúst, filozof, predseda Spoločenstva Ladislava Hanusa

1. Zdá sa, že konzervativizmus je skôr v kríze. Nemá ambíciu osloviť kultúrnejších a vzdelanejších, ale stačí mu byť ľudový a obyčajný a tomu prispôsobuje formu a obsah. Takto vlastne nechtiac pomáha tomu, čo inak kritizuje: k upevňovaniu pocitu ukrivdenosti, menejcennosti, závisti a hnevu „jednoduchých“ a „obyčajných“ voči silným. Myslím si však, že obraz slovenského nevinného a statočného ľudového človeka, ktorému zlý svet krivdí, je mýtus a niekedy romantickým, inokedy účelovým ospravedlňovaním či zakrývaním nedostatku kultúrnosti a morálnej integrity. Výzvou pre konzervativizmus teda nemá byť konzervovanie nekultúrnosti v nacionalistickom či náboženskom habite, ale, naopak, schopnosť byť kultúrne na výške, inšpirovať k nej aj iných a zároveň nestratiť pritom ľudskosť a pokoru.   

2. Mne sa zdá, že dnes je všeobecná inklinácia k „ľudovému“ typu konzervativizmu.  Sympatizujem s konzervativizmom, ktorý má zjednocujúcu myšlienku, nehanbí sa mať dokonca svoju filozofiu, ktorý chápe hodnotu vzdelania a kultúry, má úctu k histórii a náboženstvu, vie zaujať jasné postoje a zároveň dokáže príťažlivo a tvorivo viesť dialóg so súčasným svetom. 



Ján Baránek, politický analytik a majiteľ agentúry Polis Slovakia

1. Ak súhlasíme s názorom, že konzervatívec sa v politike hlási k princípom, ktoré vyplynuli zo zvyklostí a všeobecného súhlasu, sú preverené časom a skúsenosťami, potom sa spomínané strany iba čiastkovým spôsobom hlásia ku konzervativizmu. Je zásadný rozdiel medzi SMER-om a ostatnými spomínanými stranami. Tie zvyšné sú programovo blízke konzervativizmu. SMER je konzervatívny ad hoc.

Osobne si myslím, že to, čo sa dnes odohráva, a prečo sa nám zdá, že zažívame akoby nesmelý nástup konzervativizmu, spôsobujú dva faktory. Prvý z nich napĺňa slová Edmunda Burka, podľa ktorého tí, ktorí revoltujú proti zákonu a prirodzenosti, pracujú na svojej záhube. V tomto kontexte sa teda bavíme najmä o gender ideológii, LGBTI a zlu takzvanej „politickej korektnosti“. Ide teda o prirodzený odpor „organizmu“ proti suicidálnym snahám zdeformovať prirodzený, časom preverený a osvedčený chod vecí.

Ak sa teda na problém pozrieme z tohto uhľa pohľadu, zdá sa nám, že konzervativizmus je na vzostupe. Zaujímavé na tom je, že paralelne to zvykneme nazývať aj „zdravým rozumom“. Takže aby som to upresnil, niektorí politici sa správajú alebo chcú správať v zhode so zdravým rozumom. Preto nám pripadajú „konzervatívni“. Ale na to, aby sme ich naozaj takýmito mohli nazvať, je potrebné, aby ich „konzervativizmus“ preveril čas a skúsenosť.

Druhý faktor súvisí s hrozbou importu cudzej kultúry. Hovorím, samozrejme, o imigrantoch. Napriek všetkému vajataniu liberálov, kaviarenských aktivistov tretieho sektora a im blízkym politikom, návrat k „zdravému rozumu“ prebieha v celej Európe, aj v Nemecku. Historicky a kultúrne sme jednoducho civilizácia so židovsko-helénsko-kresťanskými koreňmi. Pohybujeme sa v prostredí, ktoré na týchto koreňoch vzniklo, zdieľame spoločné hodnoty a najmä – spoločne zdieľame ich hierarchiu. Pokiaľ cítime, že tieto hodnoty naši „hostia“ nezdieľajú, ohrozujú, majú iné hodnoty alebo s inou hierarchiou, podvedome sa tomu bránime.

To je vlastne to, čo veľa ľudí, ani politikov nevie zadefinovať, keď majú povedať, prečo im prekážajú imigranti. Na rozdiel od pojašených „aktivistov“ my si totiž myslíme, že kultúry obohacuje ich vzájomné spoznávanie. Pojašení „aktivisti“ si myslia, že ich obohacuje miešanie. Spoločným znakom prvého aj druhého faktora je to, že sa bránime voči suicidálnym, teda samovražedným tendenciám týchto „aktivistov“, ktoré sa nám snažia vnútiť. Či už sú to rodiny neschopné sa rozmnožovať a pod., alebo implementácia kultúry, ktorá je s tou našou absolútne nekompatibilná. Z tohto uhla pohľadu na Slovensku začal fungovať, aspoň v niečom a aspoň u niekoho, zdravý rozum. Či je to zdravý rozum konzervatívca, to musí preveriť čas.

2. Ktorý z postojov spomínaných politických strán je pokrytectvom a ktorý je úprimný? Vlastne to je jedno. Podstatné je, aby bol účinný. Ukazuje sa, že aj ad hoc konzervativizmus SMER-u môže byť účinný. Lebo iba SMER má exekutívu. Nie, nemyslím si, že to je pokrytectvo. Je to populizmus. A nakoniec – prečo by sme aj my nemohli mať z času na čas svojich „užitočných idiotov“?

Odporúčame