Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
19. júl 2021

Hyperaktívna komisia

Ako rozbiť Európsku úniu spoľahlivo a rýchlo

Európska komisia sa úplne odtrhla z reťaze, odkedy Briti odišli a vedie ju Ursula von der Leyenová.

Ako rozbiť Európsku úniu spoľahlivo a rýchlo

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová hovorí počas tlačovej konferencie v sídle Európskej únie v Bruseli 14. júla 2021. FOTO TASR/AP

Veľká časť Slovákov a občanov ďalších členských štátov EÚ doteraz podporovala spojenú Európu, lebo v hlave majú nepísanú rovnicu, ktorá v ich subjektívnom ponímaní robí členstvo v Únii výhodným: Keď sa vezme sloboda pohybu, ekonomické výhody z jednotného trhu a v chudobnejších krajinách aj tie nešťastné eurofondy, v očiach väčšiny ľudí to vyváži obmedzenia národnej suverenity či bizarné nápady, ktoré z času na čas vznikajú v útrobách bruselskej inštitucionálnej byrokracie.

No to neznamená, že jednotlivé premenné tejto rovnice sa nemôžu časom zmeniť a ľudia od nejakého bodu nezačnú členstvo svojich krajín v EÚ pokladať za nevýhodné. V skutočnosti sa zdá, že súčasná Európska komisia pod vedením Ursuly von der Leyenovej usilovne pracuje práve na tom, aby Úniu mnohým Európanom úplne sprotivila.

Kým vlády väčšinou rozmýšľajú, ako zvýšiť blahobyt svojich obyvateľov, Európska komisia prišla s radikálnym plánom, ako prispieť k ich schudobneniu. Má sa to udiať v mene boja proti klimatickým zmenám. Ambiciózny plán EK, pripomínajúci sovietske päťročnice, úplne priehľadne povedie k zdražovaniu energií či bývania pre bežných ľudí a bude predstavovať zrejme výzvu pre viaceré priemyselné odvetvia vrátane výroby automobilov. Toto je už ďaleko za hranicou sporov o zakrivení uhoriek či výkone vysávačov.

Postoj sa plánu venoval vo viacerých článkoch. Prečítajte si:

Europoslanec Alexandr Vondra / Európska komisia presadzuje klimatické šialenstvo, zaplatí to stredná trieda

Návrh Európskej komisie / Vyvolá zelená politika hnedú reakciu?

Zelená Európa / Budúcnosť len pre bohatých

K tomuto plánu centrálne nanútenej askézy dodajme na tomto mieste len to, že celá EÚ-27 sa podľa odhadov výskumnej spoločnosti Rhodium Group z roku 2019 podieľa na svetových emisiách skleníkových plynov 6,4 percentami, v protiklade ku komunistickej Číne s jej 27-percentným podielom.

Práve Čína je najväčší svetový producent skleníkových plynov. Ba čo viac, v spomenutom roku čínske emisie predstihli podiel celého klubu najvyspelejších krajín OECD, ktorý okrem európskych ekonomík (vrátane Slovenska) zahŕňa aj USA, Japonsko, Kanadu či Austráliu.

Ak to chcete z trochu inej perspektívy, pred pár dňami bola zverejnená pozoruhodná štúdia, ktorá skúmala emisie 167 mestských aglomerácií v 53 krajinách sveta. Za viac ako polovicu všetkých týchto mestských emisií je zodpovedných len 25 miest, z ktorých väčšina leží (aké prekvapenie) v Číne.

Ak to chcete pekne názorne, kliknite SEM. Z grafu jasne vidieť, že podiel metropol v EÚ je zanedbateľný. Pokiaľ berieme Európu ako svetadiel, najväčšími emitentmi sú Moskva a Istanbul, ktorých krajiny však nie sú členmi EÚ.

Povedané inak, pokiaľ nepresvedčíme Číňanov, je úplne zanedbateľné, že EÚ spácha ekonomickú samovraždu. No plánmi Európskej komisie v klimatickej oblasti sa to nekončí.

Inzercia

Pred referendom o vstupe Slovenska do EÚ v roku 2003 občas zaznievali obavy, či nám integrácia nevezme našu kultúru, našu národnú identitu. Zástancovia vstupu tieto obavy s blahosklonným úsmevom upokojovali: Veď oblasti ako kultúra alebo vzdelanie patria do právomocí členských štátov (EÚ má v týchto oblastiach len podporné právomoci).

Dlho platilo, že v EÚ môžu vedľa seba existovať štáty s veľmi odlišnými prístupmi k pálčivým kultúrno-etickým otázkam našej doby. Na jednej strane bolo napríklad katolícke Poľsko, kde sú potraty protizákonné, a na druhej strane bolo Holandsko s ultraliberálnou drogovou politikou, homosexuálnymi zväzkami a možnosťou podstúpiť eutanáziu už pre deti od 12 rokov.

Poľskí alebo maďarskí konzervatívci nikdy nedeklarovali, že chcú vnucovať svoje hodnoty Holandsku a nútiť ho, aby menilo svoje domáce politiky. No pred mesiacom práve holandský premiér Mark Rutte vyhlásil, že chce „dostať Maďarsko na kolená“, pokiaľ nezmení svoj zákon, ktorý zakazuje propagáciu homosexuality či transgenderizmu medzi osobami mladšími ako 18 rokov.

Aj Ursula von der Leyenová maďarský zákon odsúdila. Európska komisia, ktorú vedie, minulý týždeň spustila právne konanie voči Budapešti a Varšave. V prípade Maďarska je dôvodom spomenutý zákon, v prípade Poľska zase „zóny bez LGBT ideológie“, ktoré vyhlásili niektoré mestá a obce.

Právnici Európskej komisie naformulovali svoje stanovisko proti Maďarsku tak, že jeho zákon vlastne porušuje audiovizuálnu smernicu, smernicu o elektronickom obchode či GDPR. Inak povedané, EK sa tvári, že bojom proti maďarskému zákonu neprekračuje svoje kompetencie, len stráži jednotný trh. No podľa tejto logiky sa potom akákoľvek oblasť života dá vyhlásiť za vec jednotného trhu a Európska komisia si tak môže uzurpovať právomoc zasahovať do nej.

Zdá sa, že spoločensky liberálne a tradicionalistické krajiny už v EÚ nemôžu koexistovať vedľa seba. Podľa EK sa asi po novom všetci musia skôr alebo neskôr dopracovať ku kultúrne a spoločensky liberálnym postojom. Všetci sa v týchto citlivých otázkach musia stať časom Holandskom. Poľská a maďarská vláda sa tejto „historickej nevyhnutnosti“ vzpierajú. A také niečo nemôže zostať nepotrestané…

Tak si to zhrňme: Melónová (zvonku zelená, znútra červená) obsesia Európskej komisie klímou má v sebe potenciál neutralizovať ekonomické výhody integrácie. Popritom sme svedkami zasahovania do spôsobu, akým si členské štáty riešia otázky svojej kultúrnej identity. Môže to viesť k čomukoľvek inému, než je posilňovanie odstredivých tendencií v EÚ? Nezmení to pre mnohých Európanov v úvode spomenutú pomyselnú rovnicu výhodnosti integrácie?

Toto všetko sa deje v čase, keď Briti opustili EÚ a ostatní Európania vidia, že k žiadnej katastrofe to na ich strane neviedlo. Možno sa to deje práve preto, že bruselské elity sa konečne zbavili večne kverulantských Britov, tak teraz cítia príležitosť vnútiť zvyšku Únie svoje predstavy.

A možno sa to len kryje s nástupom Ursuly von der Leyenovej do čela EK. Chránenkyňa Angely Merkelovej sa do čela Komisie dostala po odstavení Manfreda Webera zo sesterskej CSU. Predtým pôsobila ako nemecká ministerka obrany, ktorá riešila také priority ako uniformy pre tehotné vojačky.

V každom prípade, vlády členských štátov by mali Európsku komisiu, ktorá je aktivistická viac, než je pre stabilitu Úniu dobré, odkázať do správnych medzí. To sa týka aj slovenskej vlády pod vedením Eduarda Hegera.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame