Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
14. júl 2021

Stúpa počet psov

V kaviarni, v obchodoch aj na ulici. Stretom sa nevyhneme

Psov je po lockdowne viac a psíčkari majú zo zákona stále viac práv. Prehlbuje sa tak problém s nezodpovednými majiteľmi. 

V kaviarni, v obchodoch aj na ulici. Stretom sa nevyhneme

Ilustračné foto TASR/AP

Čas lockdownu vyhodnotili mnohí ako ideálny čas na zaobstaranie si psa do domácnosti. Veľa času, málo rozptýlenia, prečo si nedopriať štvornohého priateľa? Ich počet práve počas pandémie výraznejšie stúpol. 

Potvrdzujú to aj informácie z útulkov, keď z celého Slovenska hlásia za posledné mesiace enormný nárast žiadostí o adopciu psíka. Do rodín sa dostali aj také psy, o ktoré nikto neprejavil záujem aj niekoľko rokov. Najviac stúpol dopyt po malých bytových psoch vážiacich do desať kilogramov.

Počet domácností so psami skutočne stúpa, stačí sa prejsť na chvíľu po uliciach ktoréhokoľvek väčšieho mesta. Koľko ich však na Slovensku presne je, nevieme. Neexistuje žiadny centrálny register, v ktorom by sa takéto údaje zbierali, potvrdil pre Postoj hovorca Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michal Kaliňák. „Každá obec to robí sólo sama za seba,“ dodal.

Zaujímalo nás, ako je na tom s vyše stotisíc obyvateľmi najväčšie slovenské sídlisko Petržalka. Kým v roku 2018 sa prihlásilo 4220 majiteľov psov, o rok neskôr ich bolo o stovku menej – 4109. Aj v roku 2020, keď už nastúpila prvá vlna pandémie, sa prihlásil približne rovnaký počet majiteľov – 4050. Za súčasný rok však zahlásilo psa do evidencie už 4090 obyvateľov, a to sme ešte len v jeho polovici.

Tieto čísla však nezachytávajú reálny stav. Ako upozornil Daniel Bernát z odboru komunikácie, údaje vyjadrujú len počet daňovníkov, ktorí odvádzajú daň za psa. Reálny počet psov v petržalských bytoch môže byť teda rádovo vyšší.

Najmä mestá majú problém s prihlasovaním psov. Mnohí majitelia si túto povinnosť nesplnia a snažia sa vyhnúť dani. Iní zase chcú minimalizovať náklady a preto účelovo prihlásia psa napríklad na rodičov v malej obci, kde je sadzba oveľa nižšia. Kým napríklad v obci na východe Slovenska zaplatí majiteľ za svojho psa 16 eur, obyvateľ Petržalky žijúci v paneláku zaplatí za rok za menšieho psa 34 eur, za väčšie plemeno 67 eur.

Niektoré mestá sa preto spoliehajú na „susedskú výpomoc“ a zverejňujú evidenciu všetkých prihlásených psov. Očakávajú, že ľudia, ktorí v zozname nenájdu susedovho psa, to nahlásia úradu.

Čo so psom po lockdowne?

Podľa odhadov, ktoré však boli zverejnené ešte pred pandémiou, je v našich domácnostiach zhruba 500-tisíc psov. Na svojich stránkach o tom informuje firma Eco dog toilet, ktorá prišla s projektom ekologických verejných záchodov pre psov. Podľa ich údajov pripadá jeden pes na približne osem až desať obyvateľov.

Odborníci však upozorňujú na riziká nadobudnutia zvieraťa počas lockdownu. Tie sa dostávali do domácností, v ktorých bol stále niekto doma a iný režim nepoznajú. Po návrate života spred pandémie, kedy sa mnohým skončil home-office a zvieratá zostávajú dlhé hodiny doma samy, môže dôjsť ku skratovým a ťažko zvládateľným reakciám. Ani na výchovu či výcvik už nie je toľko času ako predtým. 

Čítajte tiež

Na domácich miláčikov sa počas pandémie myslelo skutočne intenzívne. Máloktorému odvetviu sa v týchto kritických časoch darilo tak dobre ako obchodom s chovateľskými potrebami. Aj počas prísnych opatrení, keď okrem potravín a lekární bolo zatvorené takmer všetko, boli práve obchody s potrebami pre domácich miláčikov otvorené bez prerušenia.

V minulosti zákon neumožňoval spoločenským zvieratám vstup do reštaurácií. Zvieratá nesmeli ani na terasu. Výnimku tvorili len ťažko zdravotne postihnutí, ktorí sú odkázaní na asistenciu špeciálne vycvičených psov. Tento zákaz však majiteľov domácich miláčikov iritoval. Zvíťazil napríklad aj v ankete Byrokratický nezmysel roka 2018.

V júli 2020 nakoniec došlo k zmene v prospech majiteľov domácich zvierať a tie už môžu vojsť do stravovacích zariadení. Majiteľ reštaurácie s tým musí súhlasiť a na viditeľnom mieste pri vchode informovať o povolení vstupu so zvieraťom. Zároveň musí prijať hygienické opatrenia na ochranu hotových jedál a nápojov. Ostáva len na zákazníkovi, či sa rozhodne takúto prevádzku navštíviť alebo nie.

Po uvoľnení protipandemických opatrení sa dlhé mesiace škrtený gastrobiznis konečne rozbieha a najmä v menších mestách sa len máloktorá reštaurácia či kaviareň odváži prísť o zákazníkov – psíčkarov. Zvlášť, keď ich počet práve počas pandémie výraznejšie stúpol.

Pes na piedestáli

Sebavedomie psíčkarov stúplo a dochádza tak aj k častejším problémom. Svedkom takej situácie bola aj Simona Horváthová z obce neďaleko Senca. So svojimi deťmi šla do mesta na detské ihrisko a cestou späť sa zastavili v malej zmrzlinárni. Je to malá prevádzka bez možnosti sedenia vo vnútri, vonku pred predajňou je niekoľko stolov pod slnečníkmi.

Keď už sedeli, prišli dvaja mladí muži s veľkými labradormi. „Jeden z nich sa pristavil priamo pri nás a vytriasol si srsť. Neviem, kde predtým so psami boli, ale vyšiel z neho doslova oblak prachu, ktorý sadal na moje deti. Skutočne hygienické,“ povedala.

Inzercia

Mladíci podľa jej slov svojich psov už na prvý pohľad nezvládali. Nesedeli pri nich pokojne a neustále nimi trhali. Ani pohľad na ustráchané deti, ktoré v tom čase na terase boli, ich nevyrušoval. Niektorí rodičia sa radšej zdvihli a s deťmi dojedli v bezpečnej vzdialenosti.

„Práve, keď si prišiel sadnúť jeden otec so synom, sa jeden zo psov majiteľovi vytrhol a s hlasným brechotom sa rozbehol na ulicu. Prevrátil stoličku a celou silou vrazil do asi päťročného chlapca. Dieťa spadlo a škaredo si udrelo hlavu o roh stola,“ opisuje Simona nepríjemný zážitok.

Mladí muži sa rozbehli za psom a o spadnuté dieťa sa nijako nezaujímali. Simona nevie, ako to s chlapcom dopadlo, otec chcel ísť s dieťaťom pre istotu na pohotovosť. V každom prípade má dieťa nepríjemnú skúsenosť so zvieraťom len vďaka jeho majiteľovi.

„Túto zmrzlináreň majú deti radi, ale ja už do nej nevkročím. Prečo vôbec dovolia, aby tam ľudia sedeli so psami pri malých deťoch? Veď okrem zmrzliny nepredávajú nič, ani kávu. Pokojne si môžu zmrzlinu kúpiť a ísť so psom ďalej,“ dodáva. „Namiesto toho som videla, že je to naopak. Deti sa boja sadnúť si a jedia zmrzlinu na ulici. Veď je to na hlavu. Psy vyhnali deti zo zmrzlinárne,“ nechápe Simona.

Pes má prednosť 

Počas zákazu vychádzania na jeseň minulého roka zabudli autori vyhlášky na deti a povolili vychádzku do sto metrov od bydliska len so psom či iným domácim zvieraťom. S deťmi sa mohlo ísť do prírody mimo obce, čo sa rodičom počas pracovného týždňa nedarilo. Kým rodiny žijúce v dedinách to veľmi nezasiahlo, deti z väčších miest nariadenie uväznilo medzi steny bytov.

Rozhorčenie a sťažnosti rodičov sa prijali na vedomie až po tom, čo sa do tejto témy osobne vložila poslankyňa Za ľudí Vladimíra Marcinková. Sama sa totiž vlani v septembri stala mamou a obmedzenie tak zakúsila na vlastnej koži.

Mnohí rodičia tak nadobudli dojem, že potreby domácich zvierat stoja častokrát pred potrebami detí. A niekedy sa majitelia psov tak skutočne aj správajú.

„Cudzí pes nemá čo ku mne či k mojej rodine pribehnúť, nemá nás čo oňuchávať, otravovať, nebodaj na nás vrčať." Zdieľať

„Počas výletov som sa stretol s toľkými nezodpovednými psíčkarmi, že až rozmýšľam, či ich je fakt tak veľa, alebo mám na nich jednoducho smolu,“ hovorí Martin Ľalík z Bratislavy, otec trojročného chlapca. Ako tvrdí, mnohí z nich sa správajú, akoby mu nesmela byť nepríjemná prítomnosť ich psa. A to najmä vtedy, keď sa voľne pohybujú bez vôdzky, čo vo verejných priestoroch ani nie je dovolené.

„Neznášam vetu – nebojte sa, on je vychovaný, nič vám nespraví. Pre mňa je to neakceptovateľné. Cudzí pes nemá čo ku mne či k mojej rodine pribehnúť, nemá nás čo oňuchávať, otravovať, nebodaj na nás vrčať,“ dodáva.

„Malé psy ako čivava či jorkšír nemajú deti radi. Vždy na syna vrčali, štekali po ňom a majitelia namiesto toho, aby psa k sebe privolali, len sa usmievali, nech sa neboja, že ich pes nikomu nič nespraví,“ hnevá sa.

S domácimi miláčikmi aj do potravín

Pri takom veľkom počte psov je doslova nevyhnutnosť, aby ich majitelia rešpektovali nastavené pravidlá. U časti z nich však môžeme hovoriť skôr o opaku. Svedčia o tom ponechané exkrementy v parkoch či pri chodníkoch, niektorí nemajú problém večer venčiť domácich miláčikov na detských ihriskách, aj keď na nich svieti obrovská ceduľa o zákaze pre psov.

 „Keď idem do mesta so psom, beriem ho všade so sebou, aj kde je zákaz. Buď ho vezmem na ruky, alebo po svojich. Keď chcú, nech nás vyhodia.“ Zdieľať

Majitelia robia so svojimi zvieracími miláčikmi všetko a nemajú problém ich vziať do obchodných domov na nákupy. Niektoré to dovoľujú, iné nie. Horšie však je, že niektorí nemajú problém ísť so svojimi psíkmi aj do potravín a podľa komunikácie psíčkarov na dostupných diskusných fórach to nie je vôbec ojedinelé.

 „Keď idem do mesta so psom, beriem ho všade so sebou, aj kde je zákaz. Buď ho vezmem na ruky, alebo po svojich. Keď chcú, nech nás vyhodia,“ píše milovníčka psov a pochválila sa, že sa jej takto viackrát podarilo nakúpiť aj v potravinách.

Aj ďalší sa priznávajú, že so psami chodia do potravín, skrývajú ich v taškách alebo len tak držia na rukách. Niekedy ich ochranka vyhodí, niekedy, najmä ak ide o malé plemeno, sa podarí nakúpiť. To, že z hygienických dôvodov zákon vstup do potravín so psom zakazuje, ich netrápi. Naopak, podľa niektorých vyjadrení tento zákaz nechápu. Ale pre spravodlivosť je nutné dodať, že s takýmto správaním nesúhlasili ani mnohí iní psíčkari a odsudzovali ho.

Na príchod psa do domácnosti musí byť človek pripravený. Rýchlokvasné rozhodnutia zadovážiť si psa pre potešenie môžu končiť frustráciou susedov i samotného majiteľa. Zviera za to, samozrejme, nemôže a ani si to nezaslúži. Pri nastavovaní zákonov by sa malo pamätať aj na nekonfliktné spolužitie a bezpečnosť ľudí, zvlášť, keď počty domácich miláčikov v domácnostiach nekontrolovane stúpajú. 

Inzercia

Inzercia

Odporúčame