Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
13. júl 2021

Moldavsko

Socialisti sú na ústupe, pre Kremeľ to predstavuje porážku

Voľby v Moldavsku sa skončili triumfom stredopravej strany PAS, proruský tábor v krajine tak utrpel veľkú porážku.

Socialisti sú na ústupe, pre Kremeľ to predstavuje porážku

Líder moldavskej Strany Akcia a Solidarita Igor Grosu hovorí s novinármi. Foto - TASR/AP

Podľa predbežných výsledkov víťazná PAS získala vyše 52 percent hlasov a 63 zo 101 kresiel v parlamente. Volebný blok komunistov a socialistov BECS stratil takmer osem percentných bodov a umiestnil sa na druhom mieste, treťou stranou v parlamente je Partidul Șor rovnomenného oligarchu.

Sociálnodemokratická PDM, preslávená svojou podplatiteľnosťou a väzbami na oligarchov, bola fakticky vymazaná, z dvadsiatich troch percent pred dvoma rokmi sa prepadla na necelé dve percentá. 

Po víťazstve kandidátky strany PAS Maie Sanduovej v minuloročných prezidentských voľbách tak proruský tábor v Moldavsku utrpel ďalšiu porážku.

Moldavskej politike dlho dominoval konflikt medzi proeurópskymi a proruskými stranami. Zástancov úzkeho vzťahu s Moskvou reprezentovali dlhé roky najmä komunisti, ktorí pravidelne vyhrávali voľby. Dôvodom bolo aj štiepenie zástancov európskeho tábora na rôzne menšie strany.

Nakoniec však tento osud zastihol aj komunistov, po rozdelení strany na komunistov a socialistov sa novovzniknutým socialistom podarilo komunistov z parlamentu vytlačiť a neskôr ich pohltiť. Výsledky ľavicových vlád však boli devastačné, Moldavsko patrí medzi najchudobnejšie štáty Európy a tretina Moldavčanov svoju vlasť opustila a pracuje v zahraničí.

Zároveň sa však podarilo prekonať rozdelenie moldavskej politickej scény. Staré prozápadné strany nahradil PAS, ktorý zjednotil liberálnych, konzervatívnych aj sociálnodemokratických voličov. Do výsledkov sa to premietlo minulý rok, keď ekonómka Maia Sanduová porazila proruského kandidáta Igora Dodona.

Sanduová dokázala voličov osloviť protikorupčnou agendou, ale aj sľubom prehĺbenia európskej a transatlantickej integrácie a ekonomického rozvoja. Kremľu je jej politika tŕňom v oku a priateľov si nespravila ani výzvou, aby Rusko ukončilo okupáciu separatistického Podnesterska na východe krajiny.

„Sme nezávislá krajina, ktorá si neželá, aby na jej území zostávali cudzie jednotky,“ vyhlásila.

Inzercia

Podnestersko, ktoré je súčasťou Moldavska, sa vyhlásilo za nezávislé v roku 1992. Svoju „nezávislosť“ vybojovalo za pomoci 14. sovietskej armády, odvtedy sa v Podnestersku nachádza „Operačná skupina ruských vojsk v Pridnestrovsku“.

Pre Kremeľ predstavoval nevyriešený konflikt v Moldavsku spôsob, ako si zaistiť vplyv a zabrániť vstupu Moldavska do EÚ a NATO. Z tohto dôvodu hľadá Moskva výhovorky, prečo sa z moldavského územia nemôže stiahnuť a mala by môcť pokračovať v okupácii. Svoj odchod pritom Rusi prisľúbili už v roku 1999.

„Nebudeme schopní akceptovať také nezodpovedné požiadavky,“ komentoval výzvu Sanduovej ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

V Moskve počuť hlasy, že odchod ruských vojsk by mohol viesť k obnoveniu bojov. Podľa Balkan Insight sú takéto tvrdenia však nezmyslom: „Moldavsko má vo svojej malej armáde asi 6 000 vojakov, zatiaľ čo podnesterské vojenské sily majú 10 000 až 15 000 vojakov. Navyše zatiaľ čo moldavská armáda nemá žiadne bojové lietadlá ani tanky, odtrhnutá podnesterská armáda má oboje.“

Vojensky Kišiňov zjednotenie krajiny nedosiahne. Ale ak sa podarí zvrátiť demografický trend, vytvoriť podnikateľské prostredie, v ktorom sa rozhodnutia súdov a úradov neriadia podľa peňaženky objednávateľa a v ktorom sa mladí Moldavčania dokážu zamestnať, možno to jedného dňa ani nebude potrebné.

Ak sa novej vláde podarí dosiahnuť ako-tak európske štandardy v súdnictve či ekonomike, mierumilovné zjednotenie s Podnestrovskom sa môže vrátiť na stôl. A ktovie, možno raz aj členstvo v EÚ.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame