Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
12. júl 2021

Referendum o predčasných voľbách

Nástroj populistov alebo poistka občanov?

Ponovembrové dejiny slovenskej politiky na to dávajú odpoveď.

Nástroj populistov alebo poistka občanov?

Ukončí Boris Kollár (vľavo) podporou svojho hnutia pre referendum o predčasných voľbách činnosť vlády Eduarda Hegera? FOTO TASR – Martin Baumann

Po minulotýždňovom verdikte Ústavného súdu chce opozičný Smer, aby sa do Ústavy SR explicitne zakotvila možnosť občanov skrátiť volebné obdobie parlamentu prostredníctvom referenda. Vzhľadom na postoje hnutia Sme rodina Borisa Kollára a zrejme aj Matovičovho OĽaNO má táto iniciatíva šancu prejsť.

Znamenalo by to nielen konanie referenda, v ktorom by občania mohli rozhodnúť o skrátení volebného obdobia tohto parlamentu a tým aj o konci súčasnej vlády Eduarda Hegera. Zároveň by bolo možné, aby deň (... týždeň, mesiac, rok) po ďalších parlamentných voľbách porazené strany začali zbierať podpisy svojich priaznivcov za referendum o nových predčasných voľbách.

Štvorročné volebné obdobie parlamentu a vlády by tak stratilo zmysel. Načo by potom ešte opozícia, nech by sa v nej ocitol ktokoľvek, čakala poslušne štyri roky na riadny termín volieb?

Takáto možnosť v podstate kedykoľvek spochybniť ktorúkoľvek vládu bude ďalšou ranou pre politickú stabilitu Slovenskej republiky. Posilní to tiež motivácie politikov vychádzať v ústrety krátkodobým očakávaniam a vrtochom voličov na úkor zodpovednej politiky v mene dlhodobých vyhliadok krajiny.

Je zaujímavé, že tento rozmer prehliadajú či bagatelizujú aj mnohé osobnosti z ľavicovo-liberálneho prostredia, ktoré referendum podporujú, hoci inokedy úzkostlivo varujú pred ohrozením demokracie z rúk skutočných alebo len domnelých populistov. Vôľa dostať svojho straníckeho favorita čo najskôr do parlamentu je zrejme silnejšia než tieto ohľady.

Odkaz tým, ktorí podpísali petíciu

Po minulotýždňovom rozhodnutí Ústavného súdu sa sociálne siete a diskusné sekcie médií zaplnili výkrikmi v zmysle, že košickí sudcovia (aj s prezidentkou, ktorá sa na nich obrátila) napľuli do tvárí ľudí, ktorí podpísali petíciu za referendum o predčasných voľbách. Vôľu takmer 600-tisíc občanov vraj nemožno ignorovať. A prečo nie?!

Organizátori petičnej akcie odovzdali v máji prezidentskej kancelárii 585-tisíc podpisov. To je o niečo menej než počet voličských hlasov, ktoré v posledných voľbách získali spoločne Smer a SNS, dve strany, podporujúce referendum o predčasných voľbách. Len tieto dve strany volilo vlani 618-tisíc ľudí.

Keď k tomu pripočítame hlasy kotlebovcov a PS/Spolu, je to vyše milión voličov. Keď k tomu prirátame ešte hlasy ďalších neúspešných strán z posledných volieb, prídeme k číslu skoro 1,6 milióna voličov. To znamená, že skôr ako súčasná vládna koalícia stihla čokoľvek urobiť, bolo tu 1,6 milióna nespokojencov s výsledkami vlaňajších volieb.

Inak povedané, získať ústavou predpísaných 350-tisíc podpisov pod petíciu nebude problém pre akúkoľvek opozičnú silu nikdy v budúcnosti. Referendá o predčasných voľbách sme tu mali už dve: to prvé, v roku 2000, počas prvej vlády Mikuláša Dzurindu, bolo vyhlásené na podnet HZDS a SNS, ktoré zozbierali pod petíciu skoro 700-tisíc podpisov. To druhé, v roku 2004, počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu, bolo vyhlásené na podnet KOZ, Smeru, HZDS a približne 600-tisíc ľudí, ktorí sa podpísali pod petíciu. Obe referendá mali účasť hlboko pod 50 percent.

Mimochodom, toto je ďalší pozoruhodný úkaz slovenskej politiky: referendum o predčasných voľbách sa tu vždy organizuje zásadne vtedy, keď je Smer (či kedysi HZDS) v opozícii. Akurát za vlády Ivety Radičovej sa takáto akcia nestihla, lebo koalícia sa zlikvidovala rýchlo aj sama.

Keď je však Smer pri moci, vtedy platí: „Zvolili nás na štyri roky“ – ako sme počuli v roku 2018, keď sa po vražde Jána Kuciaka krátko v kruhoch vtedajšej opozície uvažovalo o petičnej akcii za referendum o pokračovaní vlády Roberta Fica. Vtedajšia opozícia sa však rozhodla nejsť touto cestou.

Sú takí, ktorí hovoria, že zakotvenie referenda o predčasných voľbách len posilní populistické tendencie v slovenskej politike. Sem sa radí aj autor tohto článku. Potom sú takí, ktorí tvrdia, že referendum je užitočnou poistkou proti prípadnej tyranskej vláde. No politické dejiny ponovembrového Slovenska ukazujú jasne: takéto referendá zatiaľ organizovali len populisti Mečiar a Fico. Paradoxne, neorganizovali sa referendá proti vládam, ktoré viedli títo dvaja politici, aj keď tie vlády veľmi škodili.

Dôvod zrejme súvisí so skúsenosťami protimečiarovskej opozície v 90. rokoch. Mečiar bol trikrát premiérom. Prvý raz v rokoch 1990 až 1991, druhý raz v rokoch 1992 až 1994 a tretí raz v rokoch 1994 až 1998. Prvé dva razy Mečiar padol aj v dôsledku konfliktov s vlastnými spolustraníkmi. Dvakrát sa však vrátil, okrem iného aj preto, lebo voliči uverili, že mu vraj nebolo dovolené dokončiť svoj program. Tak v rokoch 1994 až 1998 vládol plné volebné obdobie. Ani únos prezidentovho syna v roku 1995 neviedol k referendu o predčasných voľbách.

Voliči dostali možnosť užiť si Mečiara plné štyri roky. A väčšine z nich to vrchovate stačilo. Vo vtedajšej protimečiarovskej časti politického spektra sa teda ujal úzus, že voličovi treba umožniť pocítiť dôsledky jeho voľby naplno, na celé štyri roky. Malo to mať didaktický účinok. Výsledky boli rozpačité. Časť verejnosti si čoskoro našla nového politického spasiteľa vo Ficovi...    

Inzercia

V každom prípade, toto treba povedať veľmi priamočiaro tým 585-tisíc občanom, ktorí podpísali poslednú petíciu za referendum o predčasných parlamentných voľbách: nepáči sa vám táto vláda? Fajn, tak si teda počkajte do ďalšieho riadneho termínu volieb a dúfajte, že rovnako to bude vidieť väčšina voličov. My, ktorí sme nemuseli zase Fica a Pellegriniho, sme v čase, keď vládli, tiež trpezlivo čakali na riadny termín volieb. A rovnako ako vy teraz sme si mysleli, že máme dobré dôvody považovať za žiaduce, aby sa ich vlády čo najskôr skončili.

Štyri roky majú svoj zmysel

Na toto môže zaznieť protiotázka: „Čiže občan má štyri roky čušať a na politiku smie mať dosah len v deň volieb?!“

Nie, veď občan má dosť možností vplývať na politiku aj mimo termínu parlamentných volieb. Keď už nič iné, medzi voľbami do NR SR sú aj iné voľby (prezidenta, do Európskeho parlamentu, do samospráv vyšších územných celkov), ktoré občania využívajú aj na to, aby vystavili v medzičase účet vládnym stranám.

A sú tu aj iné možnosti. Napríklad v minulom volebnom období si po vražde Jána Kuciaka plné námestia (teda využitie slobody zhromažďovania občanov) vynútili zmenu na čele vlády. Aj súčasná vládna koalícia dokázala reagovať na širokú nespokojnosť verejnosti s bývalým premiérom Matovičom jeho výmenou.

Politici teda nie sú úplne necitliví k náladám verejnosti ani mimo volieb. Naopak, práve zakotvenie referenda o predčasných voľbách do ústavy odvádza pozornosť občanov i politických strán od iných prostriedkov účasti na moci.

Niekedy tiež zaznieva argument, že aj keby po každej zmene vlády tá-ktorá opozícia organizovala referendum o predčasných voľbách, nevadí to, lebo platnosť referenda si vyžaduje účasť nadpolovičnej väčšiny oprávnených voličov.

Politické strany (vrátane súčasnej opozície) si tieto súvislosti uvedomujú. Tie napokon nemusia ani dúfať v úspešnosť referenda. Jeho zorganizovanie môže v ich politickej stratégii plniť aj zástupné úlohy: mobilizovať voličov, ukazovať sponzorom, že strana vyvíja vážnu činnosť na zvrátenie mocenských pomerov, podprahový nátlak na vyšetrovateľov (nevyšetrujte našich ľudí tak usilovne, lebo čoskoro sa vrátime k moci a vybavíme si to s vami) a podobne. Len je potom otázne, prečo by sa všetci daňovníci mali opozičným stranám skladať na ich politickú reklamu v podobe ťažko priechodného referenda o predčasných voľbách.

Štvorročná dĺžka volebného obdobia má svoj hlboký zmysel. Vlády sa na jeho začiatku snažia realizovať svoj program vrátane nepopulárnych krokov, od ktorých si však sľubujú, že sa do štyroch rokov prejavia ich pozitívne plody a občania to v riadnom termíne volieb ocenia.

Dnes spochybňuje slovenská opozícia štvorročné obdobie v mene možnosti kedykoľvek odvolať vládu, s ktorou sú ľudia nespokojní. Zajtra môže niekto chcieť toto obdobie, naopak, natiahnuť. Ako keď v Rusku predlžovali štvorročné obdobie prezidenta na šesť rokov a ešte si Putin a Medvedev účelovo vymenili úrady premiéra a prezidenta, aby sa obišiel limit maximálne dvoch období… Keď to raz pripustíme, štvorročné volebné obdobie sa dá relativizovať mnohými spôsobmi. Čo by ste povedali napríklad na návrh, aby vláda smela vládnuť bez časového obmedzenia, až pokiaľ sa nenájde nadpolovičná väčšina oprávnených voličov, ktorá by ju odvolala?

Je pravda, že moc pochádza od ľudu. No ľud túto moc vykonáva prostredníctvom volených zástupcov. Slovenská republika je zastupiteľská demokracia, nie priama demokracia. Stabilite politického systému nepomôže, ak sa do Ústavy zavedie explicitná možnosť referendom skrátiť volebné obdobie parlamentu a vlády. Ak občania túžia po politike, ktorá lepšie reaguje na ich potreby a ochotnejšie im skladá účty, nech radšej tlačia na väčšiu decentralizáciu štátu, nech sú kompetencie i peniaze bližšie k občanovi.

Na lokálnej úrovni je vzťah medzi voľbou občana, konaním jeho voleného zástupcu a následkami pre občana oveľa bezprostrednejší. Tam nech sa referenduje do sýtosti. Samospráva ako trenažér demokracie.

Na celoštátnej úrovni by Slovensku pomohlo, keby OĽaNO dodržalo to, čo malo vo volebnom programe, a rozšírilo ústavný zoznam tém, o ktorých nemôže byť referendum, o možnosť skrátiť volebné obdobie národnej rady. O žiadnu poistku by sme neprišli. Prišli by sme len o referendový cirkus, ktorý sa opakuje vždy, keď sa náhodou v opozícii ocitne Smer.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva