Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
11. november 2015

Prečo naše deti hlúpnu

Ukazuje sa, že hlavný problém žiakov nie je neschopnosť rozmýšľať, ale neschopnosť vytrvať, keď veci nejdú ľahko, a boriť sa s náročnými úlohami.
Prečo naše deti hlúpnu
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Ukazuje sa, že hlavný problém žiakov nie je neschopnosť rozmýšľať, ale neschopnosť vytrvať, keď veci nejdú ľahko, a boriť sa s náročnými úlohami.

Je už celkom známym faktom, že výsledky našich žiakov z matematiky, prírodných vied či čítania s porozumením sú slabé oproti rovesníkom z vyspelých krajín. Nebolo to tak vždy a najhoršia správa znie, že sa stále viac zhoršujú. Z dát, ktoré máme k dispozícii, však vieme vyčítať ešte aj ďalšie príbehy, o ktorých sa nehovorí a malo by.

Nejde o megabajty za sekundu

Jedným z nových pojmov až mantier sa v školstve stal výraz informatizácia škôl. Bol to jeden z kľúčových programov ministerstva školstva v tomto období. Na prvé počutie to znie logicky, keď budú mať školy lepšie technické možnosti, učitelia budú môcť efektívnejšie učiť a deti potom budú dosahovať lepšie výsledky. Lenže nie je to celkom tak. Intuitívne to bolo možné cítiť už vtedy, keď v školách, ktoré boli medzi prvými poctenými informatizáciou, nedošlo k nijakým zlomom či aspoň viditeľnejším zlepšeniam.

No máme aj exaktné výsledky. Dôkaz ponúklo porovnanie našich škôl s niektorými krajinami, kde deti dosahujú výrazne lepšie výsledky, a ich mieru informatizácie škôl. Napokon, nedávno to potvrdilo aj porovnanie OECD. Z neho vyplýva, že naše školy venujú informatike dosť priestoru. Medzi vyspelými krajinami patríme dokonca medzi nadpriemer, pokiaľ ide o počet hodín strávených v škole online. (Náš nedávny článok na túto tému.)

Háčik nášho vzdelávania nie je ani v počte žiakov na triedu či učiteľa. Naše školy nie sú výrazne prepchatejšie ako v krajinách, kde žiaci dosahujú dobré výsledky.

Výsledky našich žiakov v medzinárodnom testovaní PISA v kategórii prirodné vedy. Porovnanie so žiakmi z krajín strednej a západnej Európy a priemerom OECD. Zdroj: OECD

Problém je úplne inde. Keď sa naše deti testovali v matematike, prírodných vedách či v čítaní, skúmalo sa aj to, ako sa pri tom správajú. Ako pristupujú k riešeniu problémov.

A tu sa asi najlepšie demonštruje, o čom je problém nášho vzdelávania. Ide o to, ako sa naši žiaci stavajú k tomu, čo sa v škole robí. Ich zhoršujúce sa študijné výsledky totiž nie sú problémom IQ, ale zdá sa, že hlavne ich mentálneho nastavenia.

Nemajú guráž

Zistilo sa, že keď žiakov postavíme pred nejakú úlohu, ich chuť problém riešiť a vytrvalosť sú výrazne nižšie ako u ich rovesníkov vo vyspelých krajinách. Máme pritom zmerané, že tieto vlastnosti veľmi vplývajú na študijné výsledky.

Naši žiaci vidia v učení menší zmysel ako ich rovesníci vo vyspelých krajinách. Neveria ani, že drina v škole zvyšuje ich šance dobre sa v živote uplatniť a majú zvýšený pocit, že do školy nepatria, ukazujú medzinárodné porovnania detí. Potvrdzuje to aj iný ukazovateľ, a síce spokojnosť detí v školách. Dokonca aj deti v krajinách, ktorých školský systém sa dá považovať oproti tomu nášmu za represívny, sú v školách šťastnejšie a k riešeniu problémov pristupujú s oveľa väčšou radosťou a odhodlaním.

To, čo treba v našich školách riešiť, je, prečo v nich nefunguje „chémia“. Prečo nevieme deťom odovzdať tu úplnú podstatu vzdelávania – chuť postúpiť dnes o kúsok ďalej, ako boli včera. Žiadne rýchlejšie pripojenie ani rozdávanie tabletov to nerieši. Naopak, vytvára len zdanie, že sa niečo robí. Preto sú takéto aktivity dokonca horšie ako žiadne.

Inzercia

Zhrnuté a podčiarknuté – naším problémom je, že slovenské deti sa v školách stále viac správajú ako padavky bez odhodlania a cieľa. Zdieľať

Možno sú vo svete školy, ktorým chýba lepšie pripojenie na net, ktoré zúfalo potrebujú zmeniť počet žiakov v triede či nejaké iné technické zmeny, aby dosiahli lepšie výsledky. No určite to nie sú slovenské školy. Viem, že sú školy, kde zateká, prefukuje, kde sa cvičí na chodbe namiesto v telocvični alebo vyučuje na dve zmeny. Tým školám určite treba pomôcť, ale to nie je dôvod, prečo celková kvalita slovenského vzdelávania klesá.

Kde sa začať pozerať

Zhrnuté a podčiarknuté – naším problémom je, že slovenské deti sa v školách stále viac správajú ako padavky bez odhodlania a cieľa.

Keďže vzdelávanie je založené na troch pilieroch – technické možnosti, systém vzdelávania a učitelia – pričom sme už zistili, že technické možnosti nie sú to, čo limituje slovenské školstvo, zostali už len dve možnosti, na ktorých by nám malo záležať.

Na tom, akým spôsobom náš systém vzdeláva. A na tom, kto vzdeláva. Zdá sa, že práve v tom, kto učí, je najslabšie miesto nášho vzdelávania. Naši žiaci nepotrebujú len niekoho, kto má vedomosti, ale najmä niekoho, kto im dokáže dostať do hlavy, prečo sa učia, prečo je dobré v živote niečo dosiahnuť a prečo sa nevzdávať, ak to hneď nejde.

Znie celkom férovo výčitka učiteľov, že toto by mala byť v prvom rade úloha rodičov. Ale nemá zmysel sa hádať, či je kvalita školstva či mentálneho nastavenia detí viac vina rodičov alebo učiteľov.

Je tu problém a treba ho riešiť. Vymyslime, ako na to. Zmeniť rodičov nedokážeme. Zmeniť školstvo je síce ťažké, ale dá sa to.

Autor je jedným z iniciátorov kampane A dosť!

Odporúčame