Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
08. júl 2021

Referendum sa odkladá

Až sa zdá, že po Ficovi a Pellegrinim hrajú na predčasné voľby Kollár i Matovič

Igor Matovič a Boris Kollár podkurujú Hegerovej vláde nielen preto, že sú principiálnymi zástancami referenda.

Až sa zdá, že po Ficovi a Pellegrinim hrajú na predčasné voľby Kollár i Matovič

FOTO TASR – Jaroslav Novák

V modernej európskej histórii asi niet krajiny, kde by koaliční lídri aktívne pomáhali opozícii vyvolať referendum o predčasných voľbách. Súčasná slovenská vláda je unikátna aj v tomto prípade.

Líder najsilnejšej strany Igor Matovič napáda prezidentku, že nevyhlásila sporné referendum hneď, ale dala jeho ústavnosť posúdiť Ústavnému súdu, a pomerne absurdne jej vyčíta, že keby išlo o referendum blízke jej progresívcom, určite by ho vyhlásila – to tvrdí napriek tomu, že konanie opozičného referenda a jeho úspech je (alebo by aspoň malo byť) oveľa viac v záujme mimoparlamentného PS než vládnych strán na čele s OĽaNO.

Matovič tak svojimi útokmi na prezidentku vyprovokoval nový spád udalostí. Kým premiér Eduard Heger prijal včerajšie rozhodnutie Ústavného súdu s úľavou, že táto téma sa konečne vyriešila, Zuzana Čaputová prepla do mierne aktivistického módu – vyzvala koalíciu a opozíciu, že ak sú naozaj za konanie takéhoto referenda, nech sa dohodnú na zmene ústavy a schvália ho v referende, ona ho následne bezodkladne vypíše.

Jej politikárčeniu sa dá rozumieť, Čaputová sa vyľakala z verejného lynču, ktorý proti nej spustili Fico aj Matovič, aby z nej svorne urobili maričku referenda.

Na referendovej vlne s opozíciou

Dnes napoludnie sa tejto iniciatívy chytil Boris Kollár, podporil ju aj Michal Šipoš, šéf poslaneckého klubu OĽaNO a Matovičov lojalista.

Kollár chce zmenu čo najrýchlejšie, aby sa referendum mohlo konať už na jeseň. Problém je však v tom, že takýto návrh už predkladal v júni poslanec Tomáš Taraba, o umožnení takéhoto referenda sa tak zrejme bude môcť hlasovať de facto až v januári.

Ak by teda Sme rodina a OĽaNO zotrvali na dnešnom postoji a spolu s opozíciou by po polroku presadili referendum o predčasných voľbách, to by sa po splnení rôznych lehôt konalo až niekedy okolo polovice budúceho roka – dovtedy sa môže politická realita tak zmeniť, že akékoľvek referendové špekulácie sú dnes zbytočné.

Tomáš Taraba koncom júna netušil, že sa stane proti svojej vôli nechceným záchrancom Hegerovej vlády pred opozičným referendom.

Pre budúcnosť tejto koalície je však momentálne skôr zaujímavá odpoveď na otázku, prečo Matovič aj Kollár nabehli na smer-hlasistickú referendovú vlnu.

Inzercia

Samozrejme, na vec sa dá pozrieť idealisticky a veriť, že Kollár aj Matovič dnes hovoria len to, čo si principiálne myslia, bez ohľadu na to, či je to v ich záujme. Obaja sú už dlhšie verbálnymi prívržencami priamej demokracie, pred voľbami rovnako hlásali, že chcú znížiť kvórum potrebné pre platnosť referend. Ondrej Dostál teraz síce vyčíta Matovičovi pokrytectvo, keďže OĽaNO v predvolebnom programe tvrdilo, že by nemalo byť možné referendum o skrátení volebného obdobia – to však neusvedčuje Matoviča z nekonzistentnosti, keďže OĽaNO to chcelo zakotviť v ústave pre prípad, že kvórum potrebné pre platnosť referenda sa zníži z 50 na 25 percent.

Lenže Kollára a Matoviča poznáme príliš dobre, aby sme uverili, že v takejto chvíli sa riadia výlučne princípmi. V prvom rade, každý má na koketovanie s opozičným referendom aj svoje psychologické dôvody. Kollár naplno vníma frustráciu svojich jadrových aj potenciálnych voličov z tejto vlády, ako sebadeklarovaný hovorca drobného a nespokojného ľudu preto nemohol pripustiť zmarenie referenda. Matovič zas neodolal nutkaniu vrátiť prezidentke aj s úrokmi, že ho ako premiéra kritizovala za nepopulárne protipandemické opatrenia. Teraz je to on, kto je za hovorcu ľudu proti prezidentke establišmentu – a to aj napriek čarovnému paradoxu, že referendový ľud chce zvrhnúť jeho, nie prezidentku.

Ale je tu ešte niečo nad psychológiou daného okamihu. Boris Kollár zjavne vníma referendum ako vyventilovanie frustrovanej verejnosti aj s kalkulom, že sa tým ukončí Hegerova vláda a jemu sa zjavia nové opcie. Vie, že na politickej scéne plní rolu svorníka, s ktorým bude možná dohoda na každom brehu, jeho väčším nepriateľom než Peter Pellegrini sú po zadržaní Vladimíra Pčolinského inštitúcie ako NAKA a Úrad špeciálnej prokuratúry, ktoré by sa otriasli až po zmene garnitúry. Kollár síce vie pritlačiť premiéra Hegera k tomu, aby zvolal utajenú schôdzku na pôde SIS, odkiaľ jeho ľudia spustili spravodajské hry, ale súčasne vie, že s Hegerom sa nedohodne na tom, aby aj on hral jeho partiu.

Unesená vláda

Igor Matovič má inú perspektívu. Svoj premiérsky pád stále nespracoval, tlie v jeho vnútri ako krivda, ktorú na ňom spáchali Richard Sulík, Mária Kolíková či prezidentka. Okrem toho je už len otázkou času, kedy to začne vrieť aj v samotnom OĽaNO. Zatiaľ je hromozvodom osoba ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského, ktorý má najbližšie k ministrovi obrany Jaroslavovi Naďovi a dobre si rozumie s Hegerom. Matovič mu nedôveruje od okamihu, keď bolo zrejmé, že Lengvarský bude bojkotovať Sputnik a aj v iných témach sa správať tak, akoby bol ministrom strany Za ľudí či SaS, nie nominantom Matovičovej strany.

Pre lídra OĽaNO musí mať pochopiteľne príchuť zrady, že to tak na vrchole OĽaNO vidí sám, boli časy, keď kľúčoví ministri za OĽaNO ako Budaj a Naď stáli v zápase so Sulíkom plne za Matovičom. Teraz je však Matovič najnepopulárnejším politikom v krajine, zároveň formálne silným ministrom financií, ktorý môže vyblokovať každého ministra, ako naposledy Lengvarského s očkovacou kampaňou. Robí to tak na vlastné tričko, kým premiér Heger sa s jeho líniou nestotožňuje, ale konflikty hasí. Navonok sa to prejavuje tým, že svojho straníckeho šéfa už neháji, ale skôr útrpne toleruje so psychologizujúcimi slovami, že má jednoducho „pestrú povahu“.

Ochladnutie vzťahov vnímajú už aj koaliční partneri, ešte to má ďaleko od otvoreného konfliktu, ale ten deň sa blíži priam neodvratne. Matovič má z vlastnej perspektívy vcelku oprávnený pocit, že vláda, o ktorej vznik sa pričinil levím podielom, mu bola unesená. Pre Hegera je zas premiérsky post vrcholom kariéry, on aj ministri OĽaNO majú životný záujem na stabilite vlády. Heger preto neváha ísť pozdraviť Sulíka na kongres SaS, čo musel byť pre Matoviča jeden z ďalších neznesiteľných nových obrazov.

Rozdielne vnútorné rozpoloženie koaličných aktérov sa tak premieta aj do postoja k opozičnému referendu a verdiktu Ústavného súdu. Kým jedni hasia, iní škrtajú zápalkami aj s rizikom výbuchu.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva