VIANOCE: Odvaha odkrývať nánosy

Možno to bude znieť od kňaza zvláštne a nepatrične, ale písať/prihovárať sa k vianočným sviatkom je pre mňa čoraz ťažšie. Už niekoľko rokov je to skutočný problém.

Vianoce sú doslova na každom kroku už niekoľko mesiacov. V reklamných spotoch našich televízii už niekedy od októbra, taktiež vo výkladoch obchodov, uprostred obrovských nákupných plôch hypermarketov, v playlistoch rádií, dokonca aj na internete. O Vianociach teda hovoríme dlho, niekoľko mesiacov pre tým, ako naozaj prídu.

No nielenže o Vianociach hovoríme dlho, hovoríme o nich ešte aj neskutočne (alebo až príliš skutočne?) plytko. Reklamné spoty v štýle Nech vianočný čas už nikdy neskončí alebo Buďme k sebe lepší vytvárajú plytkú, gýčovú ilúziu, či skôr utópiu vianočného sveta, v ktorom sme k sebe lepší. Áno, počas Vianoc sme k sebe lepší a pozornejší. Výnimkou nie sú ani situácie, keď sa počas týchto sviatkov pokúsia o zmierenie dlhoroční hnevníci, rozhádaní manželia... Množstvo kresťanov dokonca pristúpi v dňoch pred Vianocami k sviatosti zmierenia, podstúpi reflexiu svojho života vo svetle Božieho zákona.

Lenže obyčajne takýto lepší svet končí po Štedrej večeri alebo krátko po rozbalení darčekov. Stáva sa teda len akýmsi magickým okamihom, ktorý je krásny, ale pominie skôr ako ranná hmla.

To všetko preto, lebo sme do svojho života naplno neprijali dôvod, pre ktorý by sme mali byť lepší (a nielen na Vianoce). Práve ten potrebujeme odhaliť. Nachádza sa však hlboko pod nánosom vianočnej reklamy, plytkosti, gýča, sentimentu a magickosti okamihu.

Kde môžeme nájsť počas Vianoc, sviatku Narodenia Ježiša Krista, Božieho Syna, to podstatné? V správach evanjelistov Matúša a Lukáša, ktorí nám hovoria, čo sa v tú noc stalo a v prológu Jánovho evanjelia, kde nájdeme význam tejto udalosti. A ešte v liturgii. V omšových modlitbách nachádzame najjasnejšie formulované pravdy a dôsledky z nich vyplývajúce. Zračí sa v nich dvojtisícročná skúsenosť a viera Cirkvi, teologicky jasne a zreteľne podávaná, stručná a obsahovo bohatá zároveň. Jedna z nich znie takto:

Všemohúci Otče,
ty si podivuhodne stvoril človeka
a ešte podivuhodnejšie si ho vykúpil;
prosíme ťa,
daj nám účasť na božskom živote svojho Syna,
ktorý prijal našu ľudskú prirodzenosť.

Táto krátka modlitba nám hovorí veľmi veľa. Boží Syn prijal našu ľudskú prirodzenosť – stal sa jedným z nás. Neurobil to z dlhej chvíle, ani z frajeriny. Nie je slávnym iluzionistom ako David Copperfield, ktorý nás chce zdvihnúť zo sedadiel. Narodil sa ako človek, aby nás vykúpil. Narodil sa ako človek, aby nám ponúkol účasť na svojom božstve. V to veríme, toto si pripomíname a oslavujeme.

Dôvod, pre ktorý máme byť lepší spočíva v tom, že v Ježišovi Kristovi nám Boh ponúka účasť na svojom živote. Máme sa neustále stávať napodobňovateľmi Boha v jeho darujúcej sa láske. Láske, ktorá ho priviedla tak ďaleko, že sa stal malým a bezbranným človekom. Takýto dôvod pre lepší svet nie je len magickým okamihom, ale celoživotným programom. Stáva sa cestou, aby sa nám stal Cestou, Pravdou a Životom.

Prajem Vám i Vašim drahým odvahu odkrývať nánosy, aby ste mohli pocítiť skutočnú radosť z toho, že sa Boh stal jedným z nás.

Miroslav Lettrich
Autor je katolícky kňaz a bloger

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo