Vieš si kúpiť prezervatív?

Čitatelia SME si mohli nedávno, dva dni po sebe, prečítať vo svojom denníku články o sexe a ľudskej sexualite. Čo sa v nich dozvedeli?

V piatkovej prílohe Zdravie (21. október) boli informovaní o zmenách sexuálneho správania Slovákov po roku 1989. Dozvedeli sa, že s masturbáciou začínajú Slováci v jedenástich rokoch, že pred manželstvom majú muži štyroch, ženy dvoch sexuálnych partnerov, že mimomanželský pohlavný styk malo v roku 2004 78% mužov a 37 % žien. Vo všetkých číslach sme sa samozrejme oproti roku 1989 „zlepšili“. A čo je hlavné, prvý pohlavný styk Slováci nemajú „až“ po dvadsiatke, ale už po osemnástke. „Prvý pohlavný styk okolo osemnásteho roku je číslo zhodné s celosvetovým priemerom. Takže sa nemáme za čo hanbiť,“ komentuje v SME spomenuté údaje sexuológ Ján Vrabec.

Nie menej zaujímavé veci sa čitatelia dozvedeli v sobotnej víkendovej prílohe Magazín Víkend (22. október). Na dvoch stranách sa autorka venuje potrebe kvalitnejšej výučby sexuálnej výchovy. Ako uvádza, otázkam sexuality sa síce v školách venuje okrem biológie najmä etika, tá je však nepovinná. Alternuje s náboženstvom. „Výsledkom je, že existujú regióny, kde sa v škole neučí etiku ani jeden žiak a namiesto pravdivých informácií o sexualite počúva, že homosexualita je dedičný hriech, masturbácia škodí zdraviu, predmanželský sex je neprípustný a každá interupcia rovná sa vražda.“ No sú aj „ svetlé výnimky“. Na hodinách Lenky Rovňanovej, ktorá učí sexuálnu výchovu na jednej zo zvolenských základných škôl, sa žiaci učia aj „praktické“ veci. Deviataci napríklad „dostanú za úlohu kúpiť prezervatív, aby zistili, či majú zábrany vyžiadať si ho a tiež, s akou reakciou sa stretnú“.

Autorka článku poukazuje aj na to, že nám chýba vhodná učebnica sexuálnej výchovy. Spomína konferenciu o sexuálnej výchove, ktorú pred časom organizovala Slovenská akadémia vied a Spoločnosť pre plánované rodičovstvo (na čele so známou aktivistkou Oľgou Pietruchovou), ktorá sa daným problémom zaoberala. Vrámci konferencie boli prezentované zahraničné učebnice, ktoré nás môžu pri tvorbe slovenskej učebnice ( hotová by mala byť zhruba o rok) „inšpirovať“. „Väčšinou boli plné humoru a obrázkov, ktoré pripomínali komiksy. Boli zábavné, no plné informácií. (...) Smiešne kreslené chlapčenské postavičky mudrovali o erekcii, polúcii a masturbácii a veľkosti prirodzenia. Dievčenské zase o ideálnom tvare poprsia, depilácii a zrkadielkom si skúmali genitálie.“ V závere autorka informuje, že učiteľov na seminári tieto knihy nadchli a vyjadrili sa, že by im čosi podobné uľahčilo prácu. Článok bol doplnený obrázkom – fotokópiou jednej z takýchto učebníc. Z nej sa čitateľ mohol dozvedieť, že masturbácia je absolútne neškodná, pomáha spoznať vlastné telo a môžu s ňou začať chlapci už v piatich rokoch.

Čo k týmto informáciám dodať? Možno len vysloviť nádej, aby sexuálna výchova bola viac o výchove ako o sexe a aby slovenská učebnica bola skutočne učebnicou a nie sexuálnou príručkou.

A čo doplniť? Len to, že výskum sexuálneho správania poukázal aj na skutočnosť, že spokojnosť so sexuálnym životom neustále klesá. Prečo asi? Žeby preto, že sa v tom návale sexizmu kamsi stratila láska a zodpovednosť? Alebo je láska, tak ako píše Maxim E. Matkin, predsa len chybou v programe?

Imrich Gazda

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo