Imrecze vypovedá
Od Brhela mal dostávať 200-tisíc eur ročne na pokyn Kaliňáka

František Imrecze. Foto TASR – Jakub Kotian
Peniaze dostával v rokoch 2013 až 2018, celkovo vyše milión eur, informuje denník Plus Jeden deň.
Bývalý šéf finančnej správy František Imrecze tvrdí, že mu Jozef Brhel doplácal 200-tisíc eur ročne k platu na pokyn vtedajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka.
Imrecze je momentálne obvinený a vo väzbe pre kauzu Mýtnik, ktorá sa týka netransparentných obstarávaní pre finančnú správu. Podľa obvinenia mala súťaže vyhrávať vo väčšine len spoločnosť Allexis. Tá má byť prepojená s tiež obvinenými podnikateľmi Jozefom Brhelom starším, jeho bratom či Michalom Suchobom.
Imrecze tvrdí, že na tomto obchode si on nijako neprivyrobil. „Ja osobne som nežiadal žiadnu priamu províziu za svoju participáciu na ktorejkoľvek časti rámca riešení od firmy Allexis. Ani som to neočakával, keďže som mal dohodu s Jozefom Brhelom starším,“ cituje denník z Imreczeho výpovede.
Imrecze mal vypovedať aj o tom, prečo prijal funkciu s výrazne nižším platom, aký dostával v dovtedajšom zamestnaní v súkromnej firme SAP. Tam mal pri plných odmenách zarábať 288-tisíc eur v hrubom ročne.
Imrecze tvrdí, že vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák sa ho pýtal na finančné pomery v SAP a rozdiel v plate na pozícii v štátnej správe. Keďže bol veľký, Kaliňák mu mal navrhnúť riešenie.
„Kaliňák ma poslal za Jozefom Brhelom a povedal, že si mám skúsiť dohodnúť kompenzáciu mzdy v hodnote 200-tisíc ročne,“ vypovedá Imrecze. Imreczemu to malo pripadať veľa, no ponuku prijal a s týmto pokynom podľa svojich slov odišiel za známym oligarchom. Peniaze mu mali byť aj vyplatené, a to za roky 2013 až 2017. Celkovo by malo ísť o sumu viac ako milión eur navyše k platu štátneho úradníka.
Robert Kaliňák tieto tvrdenia odmieta a tvrdí, že je to pre neho nová a nepravdivá informácia.
Expremiér a súčasný minister financií Igor Matovič k zisteniam Plusky tvrdí, že „ide o ďalšie priame svedectvo o tom, ako mafia ovládla štát“.
Dnes treba vedieť
Duševné poruchy má o tretinu viac detí ako vlani, upozornil komisár pre deti
Fyzického násilia je na slovenských školách menej, zvýšil sa však výskyt šikany a kyberšikany.
Prigožinov syn sa zrejme pokúša prevziať Vagnerovu skupinu
Kroky Pavla Prigožina naznačujú, že niektorí vagnerovskí bojovníci majú záujem sústrediť sa okolo vodcu, ktorý je alternatívou ku Kremľu.
Pri včerajšom páde malého lietadla v Senici zomreli muži vo veku 52 a 19 rokov
Podľa svedkov udalosti lietadlo preletelo ponad obývané domy a vzápätí sa z nezistených príčin zrútilo v tesnej blízkosti oplotenia jedného z domov.
Šéfovia diplomacií štátov EÚ vrátane Slovenska sa stretnú v Kyjeve
Hlavnou témou rokovaní bude pokračujúca vojenská agresia Ruska proti Ukrajine. Stretnutie ministrov nebolo dopredu ohlásené z bezpečnostných dôvodov.
Nočné ostreľovanie Chersonskej oblasti si vyžiadalo jednu obeť a šesť zranených
Ruské sily podnikli za uplynulých 24 hodín celkovo 71 útokov na Chersonskú oblasť. Cielili na rezidenčné oblasti aj obchody a zdravotnícke zariadenia.
Šéf britskej diplomacie pricestuje na Falklandské ostrovy
Argentínska vláda v marci odstúpila od dohody o spolupráci s Britániou a vyzvala Londýn, aby viedol nové rokovania o nezávislosti Falklandských ostrovov.
V budove egyptskej polície vypukol požiar, zranenia utrpelo najmenej 38 ľudí
V roku 2022 zaznamenali v Egypte vyše 49 300 požiarov. Viedli k smrti 203 ľudí a k zraneniam ďalších 855 osôb.
Kresťanskodemokratické hnutie je v mnohých ohľadoch otravná strana s mnohými nemožnými predstaviteľmi. V najhorších obdobiach ponovembrových dejín Slovenska však toto hnutie hralo rolu „skaly v príboji“. To bude jeho misiou aj naďalej. Prečítajte si komentár Lukáša Krivošíka.
Borrell v Kyjeve prisľúbil, že EÚ zvýši vojenskú pomoc pre Ukrajinu
„Ukrajinci nasadzujú do boja všetku svojou odvahu a schopnosti,“ povedal šéf európskej diplomacie. Dodal, že ak EÚ chce, aby boli ešte úspešnejší, musí im poskytnúť lepšie a väčšie zbrane.
Turecko po útoku v Ankare vykonalo nálety na kurdské ciele v severnom Iraku
Erdoganova vláda plánuje vytvoriť 30-kilometrovú bezpečnostnú zónu na turecko-sýrskej hranici s cieľom chrániť južnú hranicu Turecka pred útokmi.