Padla, informatiku opäť vešiam na klinec, na bajku som za chvíľu doma. Presedlám, autom štvrť hoďky cesty a pred večerom ešte stíham prebehnúť sa zo Smokovca cez Polianku smerom na Sliezsky. Paráda, chladný vánok  z doliny po letnej horúčave je lepší ako orosené pivko.

Čaro doliny a blízkeho velikána Tatier vyprázdňuje myseľ. Nastavujem sa do módu  repeat: chválim Ťa Pane, ďakujem Ti, klaniam sa Ti, milujem Ťa, Ty si môj Spasiteľ, Ty si môj Pán...

Manželka, deti, vnúčatá, zamestnanie, všetko  OK , úplná pohoda. Nič nebráni  vysloviť  úprimné Suscipe, Domine:  

„Vezmi si, Pane, a prijmi celú moju slobodu, moju pamäť, môj rozum a moju vôľu. Všetko, čo mám a čo vlastním, Ty si mi dal, Tebe, Pane,  to vraciam, všetko je tvoje, nakladaj s tým celkom podľa svojej vôle.“

Len pár dní  uplynie a všetko sa dramaticky mení. V rukách držím po prvotnom vyšetrení  diagnostický záver:  D48.5 Nádor s neurčitým alebo neznámym správaním: koža.

Domine, ja som to Suscipe myslel vážne a Ty si to vážne prijal. Dovolil si to. Mám D48.5. Aj teraz Ťa mám chváliť?

Cestou z nemocnice sa stretám s kaplánom Máriom. Na rozlúčku mi prisľúbi, že sa bude za mňa modliť.

Po pár hodinách mi Pán pripomína  svoje prisľúbenie, raz mi už zachránilo život:

„Je niekto z vás chorý? Nech si zavolá starších Cirkvi nech sa nad ním modlia a mažú ho olejom v Pánovom mene. Modlitba s vierou uzdraví chorého.“ /Jak 5,14-18/

Nečakám, na mobile vytáčam číslo fary, ozýva sa Mário a s mojou prosbou ochotne súhlasí. Po večernej sv. omši  v bočnej kaplnke mi kladie ruky na hlavu, dlho sa modlí a maže ma olejom.

O pár dní mám ísť na konzílium. Beriem vietor z plachát Zlého, útočí svojou overenou zbraňou -  strachom. Opakujem si slová, ktorá mi dávnejšie adresoval páter Michal:  „Som stále s tebou, nikdy ťa neopustím“.

Domine, ja som to Suscipe myslel vážne, si mojim  Pánom. Viem, Ty máš moc nad všetkým, si verný svojmu slovu, slovám žalmistu:

„Moja sila a chvála je Pán, on sa mi stal záchrancom.“ /Ž 118,14/

„I keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou. Tvoj prút a tvoja palica, tie sú mi útechou.“  /Ž 23,4/

„Budem ťa, Pane, oslavovať, že si ma vyslobodil a že si nedovolil, aby sa moji nepriatelia radovali nado mnou.“ /Ž 30,2/

„Oslavovať ťa chcem, Bože, môj kráľ, a tvoje meno velebiť navždy a naveky.

Budem ťa velebiť každý deň a tvoje meno chváliť navždy a naveky.

Veľký si, Pane, a veľkej chvály hoden, tvoju veľkosť nemožno preskúmať.

Z pokolenia na pokolenie ide chvála tvojich skutkov a všetky pokolenia ohlasujú tvoju moc. /Ž 145,1-4/

Nastavujem sa do módu  repeat:  chválim Ťa Pane, ďakujem Ti, klaniam sa Ti, milujem Ťa, Ty si môj Spasiteľ, Ty si môj Pán.  

D48.5 – pre mňa ďalší dôvod na Ruženec chvál.