Blog 26. jún 2021

Kresťanský komunizmus?

Centrum pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta
Centrum pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta
Nedeľné čítanie z Druhého listu Korinťanom (8,7.9.13-15) spomína isté vyrovnanie medzi cirkevnými spoločenstvami.
Nedeľné čítanie z Druhého listu Korinťanom (8,7.9.13-15) spomína isté vyrovnanie medzi cirkevnými spoločenstvami.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Centrum pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta

Kresťanský komunizmus?

Naše zamyslenie k evanjeliu tejto nedele nájdete tu.

Z Druhého listu Korinťanom (8,7.9.13-15):
(7) A ako vynikáte vo všetkom: vo viere, v slove, v poznaní, vo všetkej horlivosti a v láske, ktorú sme vo vás vzbudili, tak vyniknite aj v tomto diele lásky. (8) Nehovorím to ako rozkaz, ale horlivosťou iných skúšam pravosť aj vašej lásky. (9) Veď poznáte milosť nášho Pána Ježiša Krista, že hoci bol bohatý, stal sa pre vás chudobným, aby ste sa vy jeho chudobou obohatili. (10) A v tomto dávam radu. Toto je vám na osoh, vám, čo ste už minulého roku začali nielen konať, ale aj chcieť. (11) Teraz to teda aj uskutočnite, aby ako bol duch ochotný chcieť, tak bol ochotný aj vykonať z toho, čo máte. (12) Lebo ak je ochotná vôľa, cení sa podľa toho, čo kto má, a nie podľa toho, čo nemá. (13) Veď nejde o to, aby sa iným poľahčilo a vám priťažilo, ale o isté vyrovnanie. (14) Teraz váš prebytok im pomôže v nedostatku, aby zasa ich prebytok pomohol v nedostatku vám; a tak sa to vyrovná, ako je napísané: (15) „Kto mal mnoho, nemal prebytok, a kto málo, nemal nedostatok.“

Dnešný úryvok môže znieť tak trochu komunisticky. Pavol vyzýva cirkev v Korinte k dielu lásky voči cirkvi v Macedónsku. Má pritom na mysli materiálnu, či finančnú stránku. Jedno spoločenstvo má prebytok, druhé nedostatok, a tak Pavol hovorí o „istom vyrovnaní“. Mohlo by to nabudzovať dojem, že všetci majú mať rovnako, podobne ako v ideáloch komunizmu. Zásadný rozdiel medzi týmito ideálmi a ideálmi kresťanstva je však v tom, že kým komunizmus to chce nastoliť nútene zhora, kresťanské „vyrovnanie“ je dobrovoľné a je motivované láskou k blížnemu a núdznemu. To vidno aj zo slov, ktoré liturgia hneď po prvej vete vynecháva: keď Pavol povzbudzuje Korinťanov k vynikaniu v diele lásky hneď dodáva: „Nehovorím to ako rozkaz, ale horlivosťou iných skúšam pravosť aj vašej lásky.“ (v. 8) Kresťan sa nedelí s tým, kto je v núdzi preto, že mu to niekto násilne nariadil, ale preto, lebo ho k tomu pohýna láska a jej pravosť sa ukazuje aj na tom, ako je schopný deliť sa aj s hmotnými dobrami.

Kresťan sa nedelí s tým, kto je v núdzi preto, že mu to niekto násilne nariadil, ale preto, lebo ho k tomu pohýna láska.Zdieľať

Ak by sa niekto chcel spýtať, prečo by tak kresťan mal vôbec konať, Pavol by odpovedal tak, že by poukázal na Kristov príklad, ako to robí hneď vzápätí v dnešnom úryvku. Vraví: „Poznáte milosť nášho Pána Ježiša Krista, že hoci bol bohatý, stal sa pre vás chudobným, aby ste sa vy jeho chudobou obohatili.“ (v. 9) Kresťan nasleduje Krista a učí sa pravej láske od neho, skrze príklad jeho vlastného života.

Prepojenie medzi Pavlovou výzvou k dielu lásky a Kristovou milosťou, na ktorú poukazuje, zvýrazňuje pôvodný grécky text, ktorý používa na oboch miestach ten istý výraz χάρις [charis]. Χάρις má širší význam a jeho významové pole sa pohybuje vo vzťahu medzi dvoma subjektmi, kde jeden je dobroprajne naklonený voči druhému. Teda samotný význam tohto slova môže byť „dobroprajnosť“, „štedrosť“, „milosť“ ako vnútorné nastavenie, ale aj ako jeho konkrétny prejav v skutkoch. Aj my, ak povieme, že „niekto niekomu udelil milosť“, máme na mysli nejaký konkrétnu skutok. Zároveň tento výraz môže vyjadrovať aj postoj vďačnosti a uznania obdarovaného voči darcovi, a tak sa niekedy dá preložiť aj ako „vďačnosť“, a to tiež nie len ako vnútorný postoj, ale aj ako konkrétny vonkajší prejav.

Veriaci v Kristovi nedostali materiálnu pomoc, ale on sám a jeho život je pre nich darom.Zdieľať

Táto dobroprajnosť sa môže dotýkať duchovnej ako aj materiálnej sféry. Preto aj v dnešnom úryvku je možné slovo χάρις preložiť ako „dielo lásky“ poukazujúce na konkrétnu materiálnu pomoc, ale aj ako „milosť“, ktorá v tomto prípade skôr navodzuje dojem duchovného daru. Veriaci v Kristovi nedostali materiálnu pomoc, ale on sám a jeho život je pre nich darom. On nebol bohatý materiálne, a teda jeho zrieknutie sa bohatstva neznamená v prvom rade materiálnu chudobu. Znamená jeho náklonnosť a priazeň voči človeku až do tej miery, že z Božskej sféry vstúpil do tej ľudskej. Jeho materiálna chudoba je odrazom tohto jeho vnútorného postoja a následného vtelenia. Tento Boží postoj vedie kresťana tiež k vnútornému postoju náklonnosti a priazne voči blížnemu, najmä tomu v núdzi, ktorý sa neprejavuje len vo vnútri, ale aj navonok v hmatateľných skutkoch lásky.

A tak cez použitie tohto gréckeho slova môžeme vnímať, ako je dôležité ono prepojenie medzi vnútorným a vonkajším. Skutky lásky majú vychádzať z úprimnej priazne voči blížnemu a vnútorná dobroprajnosť sa má prejavovať navonok v konkrétnych skutkoch, ktoré nie sú skutkami donútenia, ale skutkami lásky.

Matúš Imrich
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta. Získal licenciát na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu.

 

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0