Zistenie, že firma spájaná s Ľudovítom Makóom bude dodávať Slovenskej pošte bezpečnostné služby za desať miliónov, pôsobí ohavne. Makó je nielen užitočný svedok, ktorý do radu udáva každého, koho pozná. Makó je v prvom rade zločinec.

Prezumpciu neviny môžeme pokojne hodiť do koša. Tak ako to urobil sám Makó, keď sa priznal.

Organizovaná skupina

Makóa zadržali za násilnú trestnú činnosť (vydieranie). Aktuálne je stíhaný za členstvo v organizovanej skupine bödörovcov. Oligarcha Norbert Bödör platil Makóovi – šéfovi Krimináneho úradu Finančnej správy – desaťtisíc eur mesačne. A nielen to. Bödörova bezpečnostná agentúra Bonul sa mala roky deliť o súťaže a o zisky s firmami Makóa. Aj s Lama SK, ktorá sa tento rok dostala k atraktívnemu kontraktu so štátnou poštou…

Schéma fungovala ako z čítanky. Obe firmy sa nahlasovali do súťaží a víťazná firma sa následne cez subdodávky delila s „porazenou“. Bezpečnostná služba Lama SK si takto ročne zarobila takmer 20 miliónov eur. Hlavne za Ficových vlád.

Bonul na čiernej listine

Môžeme predpokladať, že Lama SK išla po voľbách do súťaže Slovenskej pošty namiesto kontroverzného Bonulu, ktorý je na čiernom zozname. Spoločnosť Lama SK formálne vlastní právnik s väzbami na bödörovcov a Makóa. Reálne zrejme patrí Makóovi. Médiá zistili, že autá Lama SK parkujú v areáloch Makóa. A vo vedení spoločnosti sedí Makóova partnerka.

Kontrakt s poštou za 10 miliónov eur umožňuje firme Lama SK využívať služby subdodávateľa (tým bola v minulosti agentúra Bonul, ktorú vlastní Miroslav Bödör).

Ak by išlo o bežné obchody štátu so súkromnými dodávateľmi, mohli by sme to aspoň do istej miery chápať. Lama SK formálne patrí bezúhonnej osobe, advokátovi… V tomto prípade však nejde o bežný obchod, ale o bezpečnostné služby pre štát. A nielen strážne. Predmetom dohody je aj zabezpečenie a kontrola monitorovacích a iných bezpečnostných systémov pošty.

Pri takýchto citlivých zmluvách musí mať štát preverené kompletne celé pozadie dodávateľa. To sa zjavne nestalo.

Pošta, kontrolovaná ministerstvom dopravy (Sme rodina), vyradila firmu Lama SK zo súťaže. Nemala čistý profil v štátnom registri partnerov verejného obstarávania. ÚVO však firmu vrátil do hry. A pošta s ňou následne podpísala tučný kontrakt.

Dnes tento problém s chuťou využíva Robert Fico na spochybňovanie Makóa a ďalších svedkov-kajúcnikov.

Hľadanie krytia

Spolupráca Makóa s novou vládnou mocou sa nezačala obchodnými kontraktmi. Tie sú len vyvrcholením.

Makó mal záchranný plán už pred voľbami. Opakovane sa pokúšal kontaktovať Matovičov tím. Úspešne. Matovič potvrdil, že sa s Makóom stretol. Pravdepodobne komunikoval aj s Hegerom, pôvodne ministrom financií, pod ktorého spadala Finančná správa.

Popri tom Makó mobilizoval známych v SIS. Keď bola jeho pozícia v Kriminálnom úrade Finančnej správy neudržateľná, odišiel a nastúpil do SIS. Po dohode s dvojicou Beňa – Pčolinský a zrejme aj s prikývnutím premiéra Matoviča.

Makó sa po voľbách zjavne chystal dezertovať na druhú stranu. A udržiavať sa v hre donášaním a obchodmi s informáciami…

Možno by v tejto pozícii pokračoval roky, ak by NAKA viac-menej náhodne nenarazila na zaujímavé informácie, ktoré Makóovi zlomili krk.

Reťaz udaní

Stalo sa to takto. Jeden z väzobne stíhaných takáčovcov sa rozhodol spolupracovať a vyšetrovateľovi opísal rozsiahlu trestnú činnosť v bezpečnostných zložkách štátu. Spomenul obchody a výpalníctvo šéfa Kriminálneho úradu Finančnej správy Makóa. A kšefty ďalšieho člena skupiny bödörovcov Slobodníka (z finančnej polície).

Po oboch si prišla NAKA. A obaja, Makó aj Slobodník, začali spolupracovať. „Vláčik“ NAKA a trestných stíhaní nabral cekom slušnú dĺžku – a rýchlosť.

Makó udal bývalých šéfov polície (Gašpar, Krajmer, Hraško), špeciálneho prokurátora Kováčika, podnikateľa Zoroslava Kollára, oligarchu Norberta Bödöra, oligarchu Jozefa Brhela. A napokon aj svojich šéfov v SIS Beňu a Pčolinského – tvrdí, že Beňovi odovzdal 40 tisíc eur od Zoroslava Kollára za to, že na ňom tajní prestanú pracovať.

Rozsah udaní, pod ktoré sa podpísal zločinec Makó, mal následky ako guľomet. Skosil všetko, čo bolo na dostrel.

Až potiaľto by bolo všetko v poriadku. Je bežné, že zločinci, proti ktorým je dostatok dôkazov, to vzdajú, začnú spolupracovať a ukazovať prstom na šéfov…

Lenže – Makó sa neukázal len ako zločinec a udavač.

Ostal obchodníkom. Presnejšie: kšeftárom.

Niečo za niečo

Za spoluprácu si toho vypýtal nehorázne veľa: prepustenie na slobodu, voľný režim. Makó sa pomerne často zdržiava v Dubaji, kam lieta súkromným lietadlom. A kde zrejme spravuje veľkú časť toho, čo za roky „služby“ nakradol.

Za takýto režim pri stíhaní by sa nehanbili ani kolumbijskí narkobaróni.

Je zjavné, že vyšetrovatelia a prokuratúra urobili pri Makóovi maximálne a vrcholne nevkusné ústupky. Výmenou za jeho svedectvá (asi aj tie budúce, ktoré budú nutné počas súdnych procesov).

Už toto bolo dosť na verejné pobúrenie.

Najnovšie poznanie, že spoločnosť spájaná s Makóom má byť štedro vykrmovaná štátom – za bezpečnostné služby – je už mimo akejkoľvej prijateľnosti.

Je pritom nepodstatné, či to zariaďoval Makó v rámci „vyjednávania“ počas stíhania alebo ide o staršie manévre z čias, keď si chystal kariéru v SIS – a keď ponúkal svoje služby novej vláde. Takisto je nepodstatné, či je Lama SK previazaná len so zločincom Makóom alebo aj s Miroslavom Bödörom a Bonulom.

Podstatné je to, že tento typ starostlivosti o bezpečnosť štátu a štátnej pošty (považovanej za najväčšiu „banku“) patrí do komiksu z 80-tych rokov.

Nie do výkladu vlády, ktorá sa tu hrala na kyjak proti mafii.

Zurian o Makóovi povedal, že ho považuje za „jedného z najväčších zločincov, ktorý sa držal hesla: buď si hráč, alebo sráč“. Dodal, že po zadržaní bol hráčom len dve hodiny…

Mýlil sa.

Makó je ešte stále jedno aj druhé. Vďaka vláde a úradom, o ktorých vlastne platí to isté.