Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Hegerova vláda Komentáre a názory
20. jún 2021

Dôveryhodnosť lídrov

Matovičovi treba uznať, že je rýchly

Medziročný prepad lídra OĽaNO pôsobí drasticky. Zopakovať niečo podobné bude drina.

Matovičovi treba uznať, že je rýchly

TASR

Pred rokom o takomto čase bol Matovič na čele najsilnejšej strany (Obyčajní mali viac ako 21 percent). V dôveryhodnosti lídrov súťažil s Pellegrinim o prvé miesto. Dnes je na tom v podpore horšie než Fico. Horšie než Danko. A dokonca aj horšie než Kotleba.

Cesta úpadku, na ktorej uviazol Matovič, sa pritom nedá porovnávať s tou Ficovou. Fico bol roky nenávidený, istý čas dokonca celkom odpisovaný, no popri tom si udržiaval aspoň elementárny politický rešpekt.

S Matovičom to dnes v istom zmysle vyzerá podobne ako s Andrejom Dankom. Nech príde s čímkoľvek, narazí na pobúrenie a výsmech. Či sú to 200-eurové prídavky na deti alebo kytica kvetov pre manželku, okamžite sa to na sociálnych sieťach (a nielen tam) otočí proti nemu. S piskotom alebo smiechom.

Analyzovať a opakovať, čo sa stalo, už nemá zmysel. Podstatný je výsledok. Ten je taký, že Matovič svoj kapitál z volieb 2020 do roka minul. Dnes je takmer na nule, resp. tam, kde bol predtým, než vyhral jackpot.

Matovič sa vlastne po krátkom vybočení iba vrátil tam, kam patrí. Do pozície svojrázneho a zábavného politického maskota, ktorého úlohou je zlostne hádzať kamene po ostatných. Nie potláčať ego a riadiť štát.

Je to škoda. Po voľbách sme dúfali, že Matovič porastie so svojou novou funkciou (ako sa to stalo mnohým pred ním; človek rastie s úlohami). Nakoniec sme pozorovali opak. Dôsledky budú drsné – a nielen pre vládu.

Kyvadlo

Hlavnou výzvou volieb bola porážka Ficovho Smeru a rekonštrukcia základnej spravodlivosti. Matovič súťaž prekvapujúco vyhral, lebo ostatní (Kiska, Truban, Sulík) v tejto téme zaváhali. Neboli v nej takí presvedčiví ako Matovič.

Táto výzva sa netýkala len volieb, ale celých štyroch rokov, ktoré mali nasledovať.

Voľby rozhodujú len o rozdaní kariet, nie o priebehu hry.

Pre naplnenie volebného odkazu bolo kľúčové, či sa podarí postaviť pevnú „politickú strechu“, pod ktorou budú pracovať vyšetrovatelia, prokuratúra – a úrady všeobecne.

Už necelý rok po voľbách bolo zrejmé, že sa to nepodarí. Ak dnes pokračuje boj proti zločinu a korupcii, tak bez spoľahlivej politickej opory.

Pohyb na bojovej mape je pomerne jasný. Fico sa derie dopredu. Je jediným z lídrov, ktorí kontinuálne rastú a naberajú podporu.

Na druhej strane frontu vidíme poloprázdne zákopy. Sila hlavného rivala Fica – OĽaNO – sa vytrvalo zmenšuje. Minister vnútra je slabší než Boris Kollár (opretý o SIS, Fica a Pellegriniho). Premiér Heger tiež. Matovič si zjavne vybral stranu. Podporuje Kollára. A pokračuje v útokoch (otravných a neefektívnych) na Sulíka, Čaputovú a Kolíkovú…

Z pohľadu vyšetrovateľov a prokurátorov, ktorým ide po krku Kollárova SIS, to vyzerá dosť zle. Pellegrini s Ficom a Kollárom pôsobia perspektívnejším dojmom než Obyčajní…

Priority

Hľadať za úpadkom Obyčajných len pandémiu a médiá by bolo ploché. Médiá mal proti sebe roky aj Fico – a nezlomilo ho to. Pandémia je zas globálny problém, nie slovenský.

Inzercia

Obrat v súboji Matovič – Fico má jednoduchšie príčiny.

Politické konflikty spravidla vyhráva ten, kto má jasno v prioritách, v stratégii a vo využívaní šancí. Prípadne ten, kto je viac odolný. Dobré karty sú bonus, ale nie záruka víťazstva.

Po voľbách 2020 bol Fico na kolenách. Opustili ho oligarchovia, rozpadla sa mu strana, zhoršil sa mu zdravotný stav… Jeho spojenci skončili vo väzbe.

Matovič bol, naopak, na vrchole síl. S ústavnou väčšinou, s dominantným postavením v politike a bez rivalov (Kiska sa dva dni po voľbách porúčal, progresívci ostali mimo hry, Hlina tiež).

Fico sa dal pomerne rýchlo dokopy. Jeho prioritami bolo podkopávať vládu a reštartovať Smer. Jedno aj druhé mu vyšlo. Hoci to prvé nebola jeho zásluha. Až taký obratný stratég zas nie je.

Prioritami Matoviča bolo otĺkať Sulíka, ponižovať partnerov a spoliehať sa na spojenectvo s Borisom Kollárom. Koncovka: najviac modrín vidíme na Obyčajných a špeciálne na ich lídrovi. Boris Kollár spája sily s Ficom a Pellegrinim proti ministrovi vnútra Mikulcovi (a proti vyšetrovateľom).

Inými slovami: na naplnení potrieb Smeru a priorít Roberta Fica veľmi usilovne zapracoval Igor Matovič. S výsledkami, ktoré sa dostavili rýchlejšie, než ktokoľvek čakal.

Sebadeštrukcia, ktorú takmer rok a pol predvádza Matovič, najviac poslúžila tým, s ktorými desať rokov bojuje.

Smutné.

Najväčšou chybou Matoviča a zahodenia volebnej šance je to, že ešte viac zúžil priestor pre zdravú politickú alternatívu. A na roky zdiskreditoval konzervatívnu politiku (ktorú, mimochodom, nikdy nerobil).

Politika, podobne ako príroda, neznáša vákuum. Voľné miesto po Obyčajných obsadil Pellegrini. Celkom bez námahy.

Zatiaľ to vyzerá tak, že jadrom novej vlády bude buď Hlas s progresívcami, alebo Hlas so Smerom a Borisom Kollárom. Obe možnosti pôsobia hrozne.

Najviac paliva pre tieto trendy dodal práve Matovič. Síce nechtiac, ale spoľahlivo. A hlavne pozoruhodne rýchlo.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva