Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
18. jún 2021

Svet v kocke

Stretnutie s Putinom ukázalo, že Biden nie je „tvrďas“ typu Reagana

Samit v Ženeve, voľby v Iráne a poľské obavy z novej americkej zahraničnej politiky. 

Stretnutie s Putinom ukázalo, že Biden nie je „tvrďas“ typu Reagana

Foto. TASR/AP-Peter Klaunzer

Prinášame komentovaný prehľad svetových správ z tohto týždňa. Jeho autormi sú Christian Heitmann (o voľbách v Iráne), Jozef Majchrák (o poľskej obave z Bidena) a Lukáš Krivošík (o samite v Ženeve).

Biden a Putin

Prezidenti Spojených štátov a Ruskej federácie sa v Ženeve stretli na ostro sledovanom samite, aby riešili rozpory medzi svojimi krajinami. Joe Biden a Vladimír Putin hovorili spolu asi tri hodiny, no aj keď nevieme presne, čo všetko medzi nimi zaznelo, z následných ohlasov sa zdá, že obaja artikulovali svoj pohľad na vzájomné vzťahy, no míňali sa bez hlbšieho porozumenia.

Biden otvoril tému kyberútokov na americkú energetickú infraštruktúru, z ktorej Američania upodozrievajú ruských hackerov. Putin odmietol, že by s tým Rusko malo čokoľvek spoločné.

Biden otvoril otázku zdravotného stavu väzneného kritika Kremľa, Alexeja Navaľného. Putin to odbil s tým, že opozičný kritik porušil v Rusku zákon a keď sa vrátil po svojom vyliečení domov, vedel, že skončí za mrežami…

V Spojených štátoch bol Joe Biden po samite ostro kritizovaný republikánskou opozíciou, vrátane jeho predchodcu Donalda Trumpa. Ten povedal pre televíziu Fox News, že „išlo o dobrý deň pre Rusko“, kým „my sme nič nezískali“.

Aj keď Trumpa obviňovali štyri roky z nadŕžania Rusku, v skutočnosti jeho administratíva zaviedla sankcie na projekt Nordstream, ktoré, naopak, Bidenova administratíva nedávno zrušila. Súčasný americký prezident síce rozprával na samite, že v prípade Navaľného smrti vo väzení alebo ďalších kyberútokov, vystopovateľných do Ruska, príde americká odveta, no vyznelo to ako bezzubá hrozba. Bidenova administratíva má na Moskvu málo pák a ešte aj tých pák, ktoré má (sankčný tlak na Nordstream), sa vzdáva.

Obaja prezidenti absolvovali po stretnutí separátne tlačové stretnutia s novinármi. Biden sa na tej svojej opäť slovne potkol – chcel hovoriť o Putinovi, no pomýlil sa a najprv ho nazval menom svojho predchodcu Trumpa. Americké médiá si všimli, že aj počas samitu G-7 si takto Biden zmýlil Sýriu a Líbyu. Vyvstáva otázka, či sa Bidenova separátna tlačovka nekonala preto, že ak by pred novinárov predstúpil spoločne s Putinom, jeho kognitívne nedostatky by ruský prezident využil, aby svojho amerického kolegu pred celým svetom znemožnil.

Ani sólo stretnutie s novinármi však pre Bidena nedopadlo ideálne. Keď sa ho novinárka zo spriatelenej televízie CNN spýtala, prečo je taký sebaistý, že donúti Putina zmeniť jeho správanie, americký prezident stratil sebaovládanie a oboril sa na ňu so slovami: „Ak tomu nerozumiete, ste v nesprávnom biznise.“ Je sotva predstaviteľné, akú kritiku by si od médií vyslúžil Donald Trump, keby takto reagoval na jednoduchú a logickú otázku novinára on.

Ak niekto očakával, že Biden tvrdo Putina konfrontuje ako kedysi Reagan sovietskych lídrov, ženevský samit musel byť pre neho vytriezvením. Napriek tomu stretnutie nebolo úplne bez výsledkov. Obaja lídri sa dohodli aspoň na začiatku dialógu vo veci kontroly jadrových zbraní. Do hlavných miest oboch krajín sa tiež vrátia veľvyslanci.

Odrežeme im prsty, nie, ruky!

V piatok 18. júna Iránčania volia nového prezidenta. Najväčšie šance má človek, ktorého nazývajú „zabijakom“. Kto je Ibrahim Raisi?

Po ôsmich rokoch končí v Iráne éra prezidenta Hasana Ruhániho. V iných štátoch by to bola príležitosť pre reštart, nič také sa však v Iráne nekoná. Kandidátov na prezidenta totiž lustruje „Rada strážcov“, ktorú tvorí šesť právnikov a šesť islamských teológov, ktorí s orlím okom striehnu na to, aby sa v krajine nič nezmenilo. Jasným favoritom volieb tak je šéf justície Ibrahim Raisi.

Rada strážcov vo svojej dnešnej podobe vznikla po Islamskej revolúcii v roku 1979, keď autokratický režim šáha zvrhli revolucionári vedení ajatoláhom Chomejním. Revolučné hnutie spočiatku pozostávalo zo širokej aliancie islamistov, demokratov aj marxistov, no islamisti svojich rivalov rýchlo vytesnili a chopili sa moci v štáte.

Chomejní neotáľal a využil porevolučný chaos, aby vybudoval teokratický režim, v ktorom prezident hrá len druhé husle. Hlavou štátu je „Duchovný vodca“, ktorý podľa ústavy stojí nad zákonom, kontroluje armádu aj politické rozhodnutia.

Jedným z hlavných pomocníkov pri ovládnutí štátu islamistami bol práve Ibrahim Raisi. Rovnako ako Ruholáh Chomejní a jeho následovník Alí Chámeneí, pochádza Raisi zo šiítskeho kléru, aj keď o jeho formálnom vzdelaní jestvujú pochybnosti. Po revolúcii sa stal prokurátorom.

Do kľúčovej pozície sa Raisi dostal v roku 1988, keď bol jedným z členov „tribunálu smrti“, ktorý v priebehu niekoľkých mesiacov odsúdil tisícky opozičníkov k smrti. Procesy často trvali len niekoľko minút a počet popravených bol taký veľký, že obete v polhodinovom rytme vešali na žeriavy, medzi nimi aj trinásťročné deti.

Raisi je vnímaný ako potenciálny nástupca súčasného „Duchovného vodcu“ Chámeneía, no ambície mu zatiaľ prekazil odmietavý postoj väčšiny Iránčanov. Už v roku 2017 sa snažil nechať sa zvoliť za prezidenta, no voliči sa vtedy, aj v snahe zabrániť zvoleniu Raisiho, zomkli okolo úradujúceho Ruhániho.

Režimom odvtedy otriasli protesty v roku 2019, pri násilnom potlačení demonštrácií bolo zabitých okolo 1500 ľudí. „Aby mohli riadiť štát, potrebujú niekoho, kto vie ako nechať tiecť krv. A pán Raisi vie, ako to spraviť,“ vysvetľuje disident Mohamed Akbarin.

Inzercia

Dnes sa zdá, že je Raisi pripravený lepšie. Ako šéf justície nominoval polovicu dvanástich členov Rady strážcov, ktorá dohliadla, aby medzi konkurentami nebola skutočná konkurencia. Druhú polovicu strážcov nominoval Raisiho podporovateľ, duchovný vodca Chámeneí. Z takmer 600 kandidátov tak nakoniec smie kandidovať len sedem a traja z nich sa predčasne vzdali kandidatúry.

Vylúčené boli všetky ženy aj každý, kto by spochybnil iránsku teokraciu. Jediným umierneným kandidátom je málo známy ekonóm Abdolnaser Hemmati, bývalý guvernér centrálnej banky. Dokonca aj známi radikáli ako bývalý prezident Ahmadinedžad nesmú kandidovať, aby neohrozili Raisiho víťazstvo.

Raisi sa snaží voličov získať tvrdou líniou v boji proti korupcii. „Odrežeme im prsty, nie, ruky korupčníkov,“ sľubuje. Kritici sa však pýtajú, ako chce proti korupcii bojovať človek, ktorý bol štyridsať rokov súčasťou systému.

Mnohí Iránčania celú pretvárku okolo volieb považujú za podvod. „Položia pred nás päť banánov a povedia, že si môžeš vybrať ovocie, aké len chceš. Ako si môžeš z banánov vybrať pomaranč?“ hovorí jeden z kritikov. Viac než šesťdesiat percent voličov sa volieb nehodlá zúčastniť.

Poľské nervozita z Bidena

Samit prezidentov Bidena a Putina v Ženeve vyvolal v Poľsku intenzívnu diskusiu o budúcnosti vzťahov s USA.

Poliaci sa považujú za kľúčového amerického spojenca v strednej a východnej Európe. Už pred cestou Bidena do Európy však poľská diplomacia dávala pomerne otvorene najavo rozčarovanie z niektorých krokov novej americkej administratívy. Išlo najmä o pozastavenie sankcií voči spoločnosti, ktorá buduje plynovod Nord Stream 2. To sa udialo po intenzívnych vyjednávaniach medzi Washingtonom a Berlínom a podľa poľských politikov poza chrbát Varšavy.

Nevôľu v poľských diplomatických kruhoch vyvolávajú aj signály o zmene celkovej americkej stratégie vo vzťahu k Rusku, keď sa čoraz viac skloňuje slovné spojenie reset vo vzájomných vzťahoch dvoch veľmocí. U našich susedov to vyvoláva reminisceniu na éru Baracka Obamu, na ktorého politiku voči Rusku nemajú dobré spomienky.

Poľský minister zahraničných vecí Zbigniew Rau poskytol tesne pred samitom rozhovor denníku Rzeczpospolita, v ktorom tvrdí, že Američania v kľúčových otázkach ignorujú náš región.

Poľský minister kritizoval aj to, že americká administratíva bola zo samitu s Putinom taká nadšená, že si pred ním nenašla čas na zorganizovanie stretnutí so svojimi spojencami z východného krídla NATO. Tí podľa neho dokážu odhadnúť skutočné ruské záujmy lepšie ako Nemci či Francúzi. Ilustroval to na príklade niekdajšieho prezidenta Lecha Kaczynského, ktorý v roku 2008 na námestí v Tbilisi varoval Západ pred zhovievavosťou voči ruskej agresii v Gruzínsku s tým, že ďalšia na rade bude Ukrajina.

Poľský minister upozornil aj na to, že na samite NATO v roku 2016 sa Poľsko veľmi usilovalo, aby Ukrajina bola prizývaná na stretnutia lídrov krajín aliancie ako špeciálny hosť. Tentokrát však ukrajinský prezident pozvánku nedostal. Až následne ho Biden pozval do Washingtonu, ale až po samite s Putinom. „Poradie malo byť presne opačné a malo byť súčasťou premyslenej politiky, nie operáciou na záchranu tváre,“ povedal Rau.

K tomu treba povedať, že nakoniec ešte pred samitom v Ženeve došlo v Bruseli aj k stretnutiu prezidenta Bidena a poľského prezidenta Dudu. Hoci bolo neplánované a len veľmi krátke. Poľské média usudzujú, že Biden si nakoniec našiel na Dudu čas práve kvôli hlasným signálom nespokojnosti, ktoré vysielala poľská diplomacia.

Na otázku, či nehrozia ústupky USA voči Putinovi aj vzhľadom na to, že USA dnes za svojho hlavného rivala nepovažuje Rusko, ale Čínu, Rau konštatoval, že takáto obava je oprávnená.

Vo Washingtone sa podľa neho v niektorých kruhov hovorí o takzvanom obrátenom Kissingerovom manévri. Zatiaľ čo v 70. rokoch chceli USA odtrhnúť Čínu od ZSSR, teraz chcú odtrhnúť Rusko od Číny. Keď sa na to Rau pýtal amerického ministra zahraničných vecí Anthonyho Blinkena, ten mu povedal, že to je len akademický a veľmi nepraktický konštrukt.

Podľa poľského ministra je otázkou, ako atraktívny by bol takýto manéver pre samotné Rusko. To na rozdiel od Washingtonu nie je v ekonomickom konflikte s Pekingom, hrá inú ligu. Obidve krajiny však zdieľajú spoločnú víziu medzinárodných vzťahov založenú na viacvektorovom prístupe, ktorá je v rozpore s tým, čo sa snaží vybudovať Biden. Okrem toho ruská tvrdá politika voči Západu prináša ovocie. „Prečo by sa toho Moskva mala vzdať? Prečo by sa Čína mala správať inak, keď jej stratégia je účinná,“ pýta sa poľský minister.

 

Inzercia

Inzercia

Odporúčame