Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Umenie Kultúra
18. jún 2021

Príbeh baleríny

Afroameričanka s krivkami začala tancovať v trinástich a dobyla svet baletu

Napriek tomu, že s baletom začala až v puberte, sa Misty Copelandová stala najznámejšou newyorskou primabalerínou.

Afroameričanka s krivkami začala tancovať v trinástich a dobyla svet baletu

Foto: TASR/AP

Ako je možné splniť si svoje sny, keď nám život postaví do cesty samé prekážky? Svedectvom toho, že je to možné, je práve životná cesta Misty Copelandovej. Utiahnutého dievčatka z rozvrátenej rodiny v Missouri, kde nikdy nebolo peňazí nazvyš. Vo veku, keď majú mnohé dievčatá za sebou už roky driny pri baletnej tyči, ona len začala navštevovať tanečné kurzy.

Práve jej vášeň pre pohyb, cit pre hudbu a nadanie na tanec boli tým, čo ju vynieslo na výslnie. Hodiny tréningu a odriekania, zlomeniny spojené s operáciami a následnými rehabilitáciami ani predsudky ohľadom jej telesnej stavby či farby pokožky ju nezastavili. Misty Copelandová je súčasnou baletnou umelkyňou a zároveň osobnosťou, ktorá dokáže inšpirovať.

Cesta sebavyjadrenia

Narodila sa 10. septembra 1982 v Kansas City. Keďže sa jej rodina často sťahovala, Misty väčšinu detstva strávila v komunite San Pedro v kalifornskom Los Angeles. Obaja jej rodičia sú Afroameričania, ale majú zároveň aj talianske či nemecké korene.

Manželstvo s Douglesom Copelandom bolo pre jej matku Sylviu DelaCerna druhým v poradí a Misty je najmladšou z ich štyroch detí. Jej matka sa neskôr vydala ešte dvakrát a z týchto manželstiev pribudli do rodiny ešte ďalšie dve deti. Pre neustále finančné a vzťahové problémy matky sa viacdetná rodina musela opakovane sťahovať. Pre Misty, ktorá bola plachým a hanblivým dieťaťom, bolo v detstve náročné meniť kolektív a priateľov.

Jej matka Sylvia kedysi pôsobila ako roztlieskavačka a istý čas študovala aj tanec. Misty tento talent zdedila po nej a práve pohyb sa pre ňu ukázal byť ideálnym spôsobom sebavyjadrenia. Malá Misty od detstva milovala tanec a pripravovala si vlastné choreografie na známe popové skladby. V siedmich rokoch sa prvýkrát dopočula o Nadi Comăneciovej, ktorá sa stala jej veľkým vzorom.

V roku 1994, po ďalšom matkinom rozchode, sa celá rodina presťahovala do dvoch malých miestností v penzióne Sunset Ill v Gardene v Kalifornii. Práve v týchto ťažkých podmienkach si našla Misty cestu k tancu. Jej pohybové nadanie si na škole všimla trénerka Elizabeth Cantineová. Tá Misty navrhla, aby sa zúčastnila baletného kurzu v miestnom klube pre chlapcov a dievčatá.

Cynthia Bradleyová tam vyučovala bezplatnú hodinu baletu raz týždenne. Misty sa výučby najprv niekoľkokrát zúčastnila ako pozorovateľka, až sa napokon do kurzu zapísala. Mala trinásť rokov, keď prvýkrát začala s baletom. Jej matka jej dovolila navštevovať kurz po skončení vyučovania a mohla tam zostať až do konca jej pracovného dňa.

Finančná situácia rodiny bola v tom čase skutočne žalostná. Matka nevlastnila auto a zároveň pracovala na dvanásť až štrnásťhodinové denné smeny. Mistyna najstaršia sestra Erica mala v tom čase dokonca dve práce. Učiteľka baletu Cynthia Bradleyová preto začala Misty vyzdvihovať zo školy a voziť ju na svoje hodiny. Jej neuveriteľný talent, ktorý sa napriek neskorému štartu naplno rozvinul už po krátkej dobe, čoskoro vzbudil všeobecnú pozornosť.

Misty Copelandová v baletnom predstavení Coppelia. Foto: wikimedia commons

Aby sa Misty mohla naplno venovať svojej novej vášni, presťahovala sa so súhlasom matky na niekoľko dní v týždni ku Bradlyovcom. Tí ju postupne vovádzali do sveta vrcholového baletu. V štrnástich rokoch bola už Misty Copelandová víťazkou národnej baletnej súťaže a získala svoju prvú sólovú rolu. Médiá si ju prvýkrát všimli, keď vystupovala ako Clara v hre Luskáčik na strednej škole v San Pedro. V tom čase mala za sebou len osem mesiacov štúdia.

Počas tohto obdobia dostávala Misty viac pozornosti od rodiny Bradleyovcov, než od svojej pracovne vyťaženej matky. V lete, pred jej pätnástymi narodeninami, začala pani Bradleyová Misty vzdelávať doma, aby mala viac času na tanec. V pätnástich rokoch získala prvé miesto v súťaži Los Angeles Music Center Spotlight Awards. Médiá ju vtedy označili ako najlepšiu mladú tanečnicu v Los Angeles.

V lete roku 1998 sa Misty zúčastnila letného workshopu na baletnej škole v San Franciscu. Počas šesťtýždňového kurzu bola zaradená do najpokročilejších tried, na ktoré sa vzťahovalo úplné školné spolu s nákladmi na štipendium. Na konci workshopu dostala ponuku, aby v tanci pokračovala ako študentka denného štúdia. Misty však túto príležitosť na naliehanie matky odmietla a vrátila sa domov.

Spor o poručníctvo

Konflikty medzi Bradleyovcami, ktorí mali na kariéru Misty výrazný vplyv, a jej matkou, sa začali vyostrovať a vyvrcholili sporom o poručníctvo. Misty sa totiž bála, že matka jej kvôli zlej finančnej situácii neumožní pokračovať v tanečnej kariére. Na radu právnika, ktorého zohnali Bradleyovci, podala Misty žiadosť o emancipáciu.

Tento pojem bol medzi mladými interpretmi známy. Slúžil na zabezpečenie ich bytovej a finančnej nezávislosti. V nasledujúcich týždňoch a mesiacoch sa roztočil kolotoč Mistyných útekov z domu a súdnych zákazov priblíženia, ktoré voči Bradleyovcom podala jej mama. Cieľom bolo zamedziť kontakt medzi nimi a mladou Misty.

Celá kauza vo veci opatrovníctva bola veľmi medializovaná. Prípad sa prejednával na Najvyššom súde v okrese Los Angeles. Jej matka tvrdila, že Bradleyovci donútili Misty podať žiadosť o emancipáciu. Bradleyovci zasa tvrdili, že manažérska zmluva im dáva moc nad jej kariérou. Boli ochotní počkať, kým Misty nedosiahne osemnásť rokov, a potom si budú nárokovať na dvadsať percent z jej budúcich zárobkov.

Po tom, ako jej matka na súde vyhlásila, že sa vždy postará o to, aby Misty mohla tancovať, boli emancipačné papiere aj súdne zákazy zrušené. Misty Copelandová tvrdila, že pri podávaní žiadosti nechápala, čo znamená pojem emancipácia a stiahla žiadosť po tom, ako informovala sudcu, že si už neželá pokračovať v procese.

Náročné začiatky, predsudky a pochybnosti

Misty sa teda spolu s matkou vrátila späť na svoju pôvodnú strednú školu v San Pedro, kde pokračovala v štúdiu. Jej matka požiadala učiteľku Cantineovú o radu pri hľadaní novej baletnej školy. Misty tak začala baletné štúdium v centre Lauridsen v Torrance u bývalej tanečnice z Amerického baletného divadla, Diane Lauridsenovej.

V roku 1999 absolvovala Misty Copelandová konkurz na niekoľko tanečných programov a každý z nich jej ponúkol možnosť prihlásiť sa na ich letný program. Ona si vybrala práve Americké baletné divadlo. Išlo o spoločnosť klasického baletu sídliacu v New Yorku. Dva roky s touto spoločnosťou vystupovala  v rámci ich letných intenzívnych programov. Už po prvom roku dostala žiadosť, aby sa stala ich oficiálnou členkou.  

Foto: flickr.com/ Kent G Becker

Išlo o veľmi prestížnu ponuku. Zo stopäťdesiatich tanečníkov v rámci letného intenzívneho programu v roku 2000 bola jednou zo šiestich vybraných. Do situácie však opäť vstúpila jej matka, ktorá trvala na tom, aby Misty dokončila strednú školu. Misty Copelandová sa tak vrátila do posledného ročníka, aj keď jej baletná spoločnosť zabezpečila zaplatenie jej výkonov, ubytovania a ďalších nákladov. 

Po ukončení štúdia sa Misty o rok neskôr stala členkou spoločnosti Studio Company, ktorá je druhou spoločnosťou Amerického baletného divadla. Osem mesiacov po začiatku kariéry ju však zlomenina bedrového kĺbu na rok odstavila od tanca.

Inzercia

Nová estetika

Keď Misty Copelandová vstúpila do baletnej spoločnosti, vážila pri výške 1,57 metra necelých 49 kilogramov. Po zlomenine bedra jej lekár povedal, že vyvolanie puberty by jej pomohlo spevniť kosti, a predpísal jej antikoncepčné tabletky. Misty Copelandová spomína, že za jeden mesiac pribrala desať kilogramov a žensky sa zaoblila.

Vedenie zboru si tieto zmeny na jej tele všimlo a zavolalo si ju na rozhovor. Profesionálny tlak na prispôsobenie sa konvenčnej estetike baletu vyústil u Misty do zápasov s obrazom vlastného tela a nadmerného príjmu potravy.  Copelandová o tom s odstupom času hovorí, že práve pevné priateľstvá a dostatočná podpora boli tým, čo ju vtedy držalo nad vodou.

„Moje krivky sa stali neoddeliteľnou súčasťou toho, kým som ako tanečnica. Nie niečím, čo som musela stratiť, aby som sa ňou stala. Začala som tancovať s dôverou a radosťou a čoskoro mi kolegovia začali opäť dávať pozitívnu spätnú väzbu. Myslím, že som zmenila názor každého na to, ako má vyzerať dokonalá tanečnica,“ povedala Misty Copelandová.

Foto: flickr.com/ malvinadecouvre

Klasický balet bol totiž od svojho vzniku spájaný s európskou dvorskou kultúrou a vysokými estetickými nárokmi. Tie v niektorých prípadoch priamo ohrozovali zdravie tanečníc. Dôraz sa kládol na nízku hmotnosť či androgýnnu postavu bez výrazných ženských kriviek a tvarov. Tento ideál viedol mnohé baletky až k poruchám príjmu potravy.

Misty Copelandová sa však nemusela vyrovnávať len so svojimi ženskými krivkami, ale aj s farbou svojej pleti. Počas rokov v zbore, ako jediná černoška v baletnej spoločnosti, pocítila v mnohých krajinách bremeno svojej etnickej príslušnosti. Spôsobovalo jej to hlboké pocity samoty, izolácie, neistoty či pochybnostiach o sebe. Tieto komplexy jej bránili v plnom rozvíjaní jej talentu.

Na tejto ceste sebaprijatia Misty pomohol umelecký riaditeľ Kevin McKenzie spolu so spisovateľkou a umelkyňou Susan Fales-Hillovou. Tí ju postupne zoznámili s inými afroamerickými ženami, ktoré boli taktiež priekopníčkami vo svojom odbore. Pomohli tak okolo Misty vybudovať komunitu podobných žien a získať tak novú perspektívu.

Na výslní

Už prvé recenzie na baletné predstavenia ospevovali Misty Copelandovú ako žiarivú a výnimočnú tanečnicu. Sezóna 2004 sa všeobecne považuje za jej prelomovú. Počas nasledujúcich rokov účinkovala v známych klasických dielach ako Giselle, Labutie jazero, Popoluška či Šípová Ruženka.

V roku 2007 bola Misty Copelandová vymenovaná za sólistku Amerického baletného divadla. Stala sa tak jednou z najmladších tanečníkov v tejto spoločnosti, ktorý bol povýšený na sólistu. Od roku 2008 bola jedinou afroamerickou ženou v tejto tanečnej spoločnosti. V medzinárodnej baletnej komunite, ktorá bola často poznačená nedostatkom rozmanitosti, trpela ako afroamerická balerína veľkou kultúrnou izoláciou.

Foto: flickr.com/ Kent G Becker

V roku 2012 začala Misty Copelandová získavať sólové úlohy skôr v dielach štandardného repertoáru ako v moderných inscenáciách. Prelom v jej kariére bolo účinkovanie v snímke Vták ohnivák (The Firebird) s choreografiou od Alexeia Ratmanského. Predstavenie malo premiéru 29. marca 2012 v umeleckom centre Segerstrom v Costa Mesa v Kalifornii. Denník Los Angeles Times ocenil predstavenie ako jedno z najlepších v tom roku.

Po predstavení tejto inscenácie v júni 2012 v New Yorku sa Misty musela stiahnuť zo scény na celý zvyšok sezóny. Príčinou bolo šesť stresových zlomenín v holennej kosti, s ktorými napriek bolesti odtancovala svoje vystúpenie. Úraz viedol k operácii, ktorá ju na sedem mesiacov vyradila na vedľajšiu koľaj. Vyzeralo to, že jej zázračná kariéra speje k predčasnému koncu.

Cesta povzbudzenia a inšpirácie

Náročné mesiace plné rehabilitácií a snahy o návrat k pôvodnej kondícii sa napokon vyplatili. Po návrate na pódium v máji 2013 tancovala Misty Copelandová v Done Quijotovi kráľovnú dryád. Režisér Nelson George začal v tom období nakrúcať dokumentárny film, v ktorom umožnil Misty predstaviť divákom svoj návrat. V máji 2014 si zahrala hlavnú rolu Swanildy v Coppélii a stala sa tak prvou Afroameričankou, ktorá si túto rolu zatancovala.

Tým sa séria jej baletných prvenstiev iba rozbiehala. 30. júna 2015 sa Misty Copelandová stala prvou Afroameričankou, ktorá bola povýšená na primabalerínu v 75-ročnej histórii Americkej baletnej spoločnosti. Jej úspech bol skutočne priekopnícky. Dovtedy existovalo len veľmi málo afroamerických primabalerín, medzi inými Debra Austinová či Lauren Andersonová v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch.

Podľa dokumentu z roku 2015 s názvom Príbeh baletky (A Ballerina´s Tale), až do čias Misty Copelandovej „nikdy neexistovala čierna ženská tanečnica vo významnej medzinárodnej spoločnosti“. Tento dokumentárny film o Misty bol do kín bol uvedený v októbri 2015. V júli toho roku vyšla čiernobiela kniha fotografií s názvom Misty Copelandová: Sila a milosť, ktorú vydal fotograf Richard Corman s úvodom od Cindy Bradleyovej.

Na filmovom plátne sa Misty prvýkrát objavila v hlavnej úlohe baletky vo filme Luskáčik a štyri ríše od spoločnosti Disney z roku 2018. Zapojila sa tiež do zbierky, ktorá pomocou videa, na ktorom tridsaťdva balerín zo štrnástich krajín sveta tancuje na hudbu z Labutieho jazera, zbierala finančné prostriedky na zmiernenie dopadu pandémie COVID-19 na tanečnú komunitu.

Po úspešnej kariére sa na Misty Copelandovú usmialo šťastie aj v súkromnom živote. So svojím manželom, právnikom Olu Evansom, sa zoznámila v roku 2004 vďaka jeho bratrancovi. Dvojica dnes žije na Manhattane napriek tomu, že Misty Copelandová o sebe tvrdí, že nemá rada preplnené miesta a najradšej trávi čas varením doma vo svojej kuchyni.

Dá sa povedať, že napriek hviezdnej kariére zostala Misty Copelandová stále tým skromným dievčaťom z Missouri, pre ktoré bol tanec vášňou a zároveň podstatným spôsobom sebavyjadrenia. Svojím talentom a vôľou dokázala prekonať aj všetky nepriaznivé životné situácie a jej príbeh môžeme bez preháňania označiť ako skutočný „americký sen“.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame