Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
17. jún 2021

Konzervatívny výber

Správa Matić padla, spor o medveďa a maďarský zákon o homosexuálnej propagande

Prinášane komentovaný prehľad tém, ktoré rezonovali v uplynulých dňoch.

Správa Matić padla, spor o medveďa a maďarský zákon o homosexuálnej propagande

Erb obce Liptovská Lúžna. Zdroj: oficiálna webová stránka obce.

Dnes sa pozrieme na viac emocionálnu ako racionálnu diskusiu o medveďoch na Slovensku. Ale aj na to, aké aktivistické riziká prináša do budúcnosti fungovanie nového úradu – európskej prokuratúry. A tiež na to, ako sa Viktor Orbán snaží pred voľbami rozdeliť zjednotenú opozíciu zákonom zakazujúcim propagáciu homosexuality.

V texte týždňa si priblížime analýzu o tom, aký je agresívny konzervativizmus kontraproduktívny. A vo videorozhovore si môžete pozrieť a vypočuť Roda Drehera, ktorý hovorí o svojej ceste do Rumunska a o tom, ako sa západná civilizácia stáva slabou a „ufňukanou“.

Na úvod však začnime aktuálnou a dobrou správou. Slovenský parlament dnes schválil uznesenie proti správe europoslanca Matića, ktorou vyzýva na obmedzenie či zrušenie výhrady vo svedomí pre lekárov pri vykonávaní potratov. Viac sme o nej písali tu a tu.

Uznesenie, ktorého hlavnou predkladateľkou bola Anna Záborská spolu s ďalšími poslancami OĽaNO a Sme rodina, upozorňuje, že Matićova správa smeruje proti zmluve o fungovaní Európskej únie tým, že spochybňuje právo členských štátov na autonómnu úpravu v kultúrno-etických otázkach.

Za Záborskej uznesenie hlasovalo 74 poslancov, kľúčové hlasy prišli z OĽaNO (35), podporili ho aj kluby Sme rodina, ĽSNS, tri poslankyne z Remišovej krídla Za ľudí či päť poslancov Smeru. Proti uzneseniu hlasovali len ôsmi poslanci – štyria z klubu Za ľudí a po dvaja z SaS a OĽaNO.

Anne Záborskej sa uznesenie podarilo predložiť až na druhý pokus. Prvýkrát ho stiahla, keďže ho predtým neposúdila koaličná rada, dnes s ním uspela.

Zabite toho medveďa

Tak ako v iných záležitostiach, aj v prípade tragického útoku medveďa v Liptovskej Lúžnej platí, že systémové riešenie sa začne hľadať, až keď sa stane nešťastie.

Ministerstvo životného prostredia v prvom vyjadrení odmietlo zneužívanie tragédie na kampaň za odstrel medveďov a na sociálnej sieti predstavitelia rezortu pripojili vyjadrenia o tom, ako poľovníci lákajú divú zver umelým prikrmovaním. Poľovníci kontrovali tým, že početný stav medveďov na Slovensku je neúnosný, čoraz viac prenikajú k ľudským obydliam a bolo len otázkou času, kedy dôjde k tragédii, aká sa stala v Liptovskej Lúžnej, a ministerstvo trvá na absolútnom zákaze lovu.

Ministerstvo životného prostredia tvrdí, že za posledné dva roky nedostalo žiadnu žiadosť o odstrel medveďa, preto ani nemalo akú schváliť. Poľovníci, naopak, kontrujú, že likvidáciu medveďov, ktoré ohrozujú ľudí, robí ministerská zásahová jednotka neodborne.

Tak ako sa medzi poľovníkmi nájdu takí, ktorí by najradšej vystrieľali všetko, čo sa v lese hýbe, medzi ochranármi nájdeme extrémistov, ktorí nevnímajú reálne problémy ľudí a dookola opakujú mantru o medveďoch v kontajneroch, hoci táto konkrétna udalosť sa stala v lese.

Ako to už býva, realita je trochu zložitejšia ako vyjadrenia strán sporu. Nejasné je totiž aj to, koľko medveďov tu vlastne máme. V horských oblastiach môžu mať miestni obyvatelia pocit, že ich je priveľa. Štátna ochrana prírody odhadla na základe analýz DNA z trusu v roku 2014 ich počet na maximálne 1500. Sčítanie na základe informácií od regionálnych poľovníckych zväzov dospelo v roku 2020 k číslu 2760 medveďov.

Otázka je, čo je v tomto prípade systémové riešenie. Úplnú elimináciu stretnutí človeka s medveďom, ktoré môžu dopadnúť tragicky, by bolo možné dosiahnuť len elimináciou všetkých medveďov. Aj keby sme tu mali len jediného, náhodný stret môže vyústiť do nešťastia.

A ak nadmerne znížime počet predátorov, premnožia sa diviaky a vysoká zver, tie zas budú spôsobovať škody na úrode a nastane ďalšie volanie po prísnej regulácii.

Ak je problémom to, že medvede lákajú nezabezpečené odpadky alebo umelé prikrmovanie poľovníkmi, treba riešiť túto záležitosť. Kontrolovaným odstrelom problémových jedincov, ale aj pokutami pre tých, ktorí napriek dotáciám odpadové nádoby nezabezpečujú.

Európska prokuratúra

Tento mesiac spustila svoju činnosť prvá európska prokurátorka, Rumunka Laura Kövesiová, ktorá si vybudovala svoju povesť tým, že v čase veľkých korupčných škandálov v Rumunsku sa pustila do vyšetrovania vládnych činiteľov. Tí postupne popadali a nahradili ich noví.

Európska prokuratúra má vyšetrovať najmä podvody s financiami pochádzajúcimi z európskych fondov, a hoci už dlhodobo funguje Európsky úrad na boj proti podvodom, známejší ako OLAF, ten nemá právomoc na trestné stíhanie. Už teraz sa však uvažuje o tom, že v budúcnosti by do kompetencie európskej prokuratúry mali pribudnúť teroristické činy.

Problémy s eurofondmi majú vo väčšej či menšej miere všetky členské štáty EÚ a Únia by preto mala mať orgán, ktorý dokáže efektívne vystopovať, ale aj trestať podvody, najmä ak to orgány vnútri jednotlivých štátov nedokážu, či priamo nechcú.

V tejto súvislosti však vyvstáva niekoľko rizík, ktoré môže jej fungovanie v budúcnosti priniesť. Už teraz sme totiž svedkami toho, že niektoré nástroje EÚ sa využívajú na vydieranie či trestanie niektorých krajín, ktoré majú iné politické preferencie ako centrálne bruselské orgány. Ak má teda európska prokuratúra plniť svoju funkciu, bude potrebné strážiť, aby nemala k podvodom selektívny prístup. Teda riešiť iba politikov v „neposlušných“ štátoch a privierať oči nad tými, ktorí držia „správnu“ ideologickú líniu.

Inzercia

A ak sa už diskutuje o tom, že by európska prokuratúra rozšírila v budúcnosti svoju pôsobnosť aj na ďalšie trestné činy, vzniká riziko, že vyšetrovaní a trestaní môžu byť prednostne ideologicky neposlušní. Najmä ak vezmeme do úvahy to, že Európska komisia navrhuje tzv. celoeurópske trestné činy napríklad v oblasti nenávistných prejavov či nedostatočnej podpory vybraných „menšín“. A ak sa v štruktúrach európskej prokuratúry začnú grupovať aktivistickí vyšetrovatelia, suverenita krajín v kultúrno-etických otázkach tak môže čeliť nielen verbálnym útokom, ale aj trestnoprávnym dôsledkom. A to nie je dobrá správa pre perspektívnu európsku spoluprácu.

Maďarsko vs. homosexuáli, Orbán vs. opozícia

Orbánov Fidesz v predvolebnom zápase voči zjednotenej opozícii urobil pomerne úspešný pokus o jej rozdelenie.

Na začiatku stál návrh zákona proti násiliu na deťoch, podpore a propagácii pedofílie. S takýmto legislatívnym námetom nemala problém ani maďarská politická opozícia vrátane svojej ľavicovo-liberálnej časti, ktorá je prudko protiorbánovská.

V procese schvaľovania zákona však Fidesz pripojil k zákonu aj state o zákaze propagácie homosexuality či zmeny pohlavia pri deťoch do 18 rokov, prísnu kontrolu prednášok o tejto téme na školách a obmedzenie vysielania programov s touto tematikou v televízii až po 22. hodine.

Ľavicová časť opozície sa podľa očakávania Fideszu proti takémuto zneniu ohradila a odmietla zaň hlasovať, naopak, jeden z najsilnejších oponentov vládnej strany, hnutie Jobbik, novú legislatívu podporuje.

Keďže vláda ráta s tým, že jej pohľad podporuje väčšina populácie, najväčšieho ideovo príbuzného konkurenta tak postavil do situácie, keď prakticky nemohol návrh nepodporiť, a zároveň zasiahol do čoraz užšej opozičnej spolupráce v bode, kde ideologicky nemôže nájsť spoločnú reč. Široké mediálne pokrytie tejto témy najmä od liberálnejších médií zas Fideszu zabezpečuje, že sa o sporoch v opozícii dozvedia všetci jej potenciálni voliči.

Z Orbánovej strany išlo najmä o mocenskú hru pred voľbami. Maďarský premiér zrejme kalkuluje aj s tým, že po pripomienkach z Európskej komisie bude musieť zákon mierne upraviť, podobne ako pri vysokoškolskom zákone či zákone o mimovládnych organizáciách.

...................................................................................................................

Text týždňa: Prečo agresívny konzervativizmus nemôže uspieť

„Silnejúca spoločenská kríza ukazuje, že konzervatívne postoje potrebuje viac ako kedykoľvek predtým. Migrácia, kultúrne zmeny a nástup nových ideológií volajú po rozumných konzervatívnych politikoch, ktorí dokážu obnoviť politiku rozumu. Musíme však varovať pred tými, ktorí si konzervativizmus ohýbajú pre svoj osobný prospech a posúvajú ho do radikálnych pozícií, kde rozhodne nie je jeho miesto,“ píše vo svojej analýze český politológ Nikolas Dohnal.

Problém ilustruje na spätosti radikálneho politického spektra s bývalým americkým prezidentom Donaldom Trumpom. S výsledkami volieb môžu voliči vyjadriť nespokojnosť, v prípade pochybností využiť právne nástroje, ale spochybňovanie volieb ako inštitútu je v priamom rozpore s konzervativizmom. Súdržná spoločnosť totiž stojí na fungujúcich inštitúciách, nie na konkrétnych osobách.

Podobné spochybňovanie inštitúcií vidí Nikolas Dohnal aj v agresívnom odmietaní protipandemických opatrení od viacerých politických subjektov či politikov, ktorí sa vyhlasujú za konzervatívnych. Aj v tejto otázke môžeme mať rôzne názory, pochybovať o správnosti či nutnosti niektorých zásahov. Výzva na priamy bojkot nariadení však v širšom kontexte môže viesť k tomu, že ľudia prestanú dodržiavať akékoľvek zákony, ktoré sa im nepáčia.

Na druhej strane si však treba dať pozor na cestu, ktorou sa vydali nemecké konzervatívne strany. Tie síce neškodia obrazu konzervativizmu iracionálnym radikalizmom a agresivitou, naopak, stal sa z nich ideovo vyprázdnený subjekt, ktorý vo všetkých kultúrno-etických otázkach progresívnej ľavici ustupuje. Hoci v presvedčení, že ústupom zachová v spoločnosti pokoj, naopak, spoločnosť ešte viac rozdeľuje, pretože prestáva napĺňať predstavy svojich pôvodných voličov a vytláča ich k podpore populistov.

„Riešením nie je ustupovať, ale reálne pomenovať problémy, ktoré občanov trápia. Nestrkať hlavu do piesku len preto, že mainstream ide iným smerom. Neprenechávať kľúčové témy ľavici, ktorá z nich robí revolučnú agendu. Konzervativizmus musí chrániť demokratické inštitúcie, a nie si iba vyberať kultúrnu linku a slepo brnkať na strunu identitárnej politiky,“ uzatvára Nikolas Dohnal.

...................................................................................................................

Video týždňa: Západ si úmyselne vymazáva vlastnú skúsenosť s utrpením

Rod Dreher rozpráva o svojej ceste do Rumunska a stretnutí s ľuďmi, ktorí prežili Caucescove komunistické gulagy. Hovoria o tom, ako ich miestne progresívne elity presviedčajú, že by sa mali hanbiť za svoju ortodoxnú vieru. Títo ľudia však majú za sebou nedávnu skúsenosť nesmierneho utrpenia a na tieto skúsenosti svojich predkov podľa Roda Drehera dnes spoločnosť na Západe zabudla a stala sa z nej „zombiekultúra“. Tá sa snaží umelo odstraňovať nielen skutočné či domnelé utrpenie, ale aj obyčajné nepohodlie, ktoré človeka na ceste životom zoceľujú. Západ sa tak sám rozhodol, že bude slabý a „ufňukaný“.

Odporúčame