Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Hegerova vláda Komentáre a názory
16. jún 2021

Odvolávanie Mikulca

Opozícia rozohrala špinavé intrigy

V tejto bitke nejde o budúcnosť ministra vnútra, ale o budúcnosť zločincov.

Opozícia rozohrala špinavé intrigy

TASR

Ministrovi vnútra sa vyčíta, že nezvláda „vojnu policajtov“. To sedí. Otázka stojí tak, čo je za konfliktmi vnútri bezpečnostných služieb a ako tomu Mikulec mohol predísť.

Asi by sme mohli pripomenúť, že to boli práve premiér Pellegrini a jeho ľudia, ktorí volali po silnom a nezávislejšom postavení policajného prezidenta či šéfa inšpekcie. Zákony sa v roku 2018 menili tak, aby minister nemohol hladko odvolať kľúčové postavy rezortu vnútra. Presadil sa princíp, že policajný prezident a šéf inšpekcie sa nemajú meniť po každých voľbách.

Bola to naivná predstava. Ak má mať minister vnútra zodpovednosť, mal by mať aj páky na výmenu kľúčových ľudí. V tomto by sa mali pravidlá zmeniť tak, aby existovala základná rovnováha medzi právomocami ministra a postavením policajných šéfov.

Mikulcovi môžeme vyčítať, že v avizovanej zmene zákonov a v personálnom upratovaní hneď na začiatku zaváhal – a dobehlo ho to.

Čo sa deje

Ešte dôležitejšia je otázka, čo je za vojnou v bezpečnostných službách.

Odpoveď naznačil prokurátor Peter Kysel. Organizovaný zločin sa za posledných desať rokov zmenil. Presťahoval sa z „podsvetia“ do silových zložiek štátu. Venoval sa výpalníctvu, obchodom s informáciami, politike. A obchodom so stíhaním zločincov. Kto sa vykúpil, mal pokoj…

V skratke: veľká časť policajných šéfov a prokurátorov vydierala podnikateľov, vyberala provízie od dépehačkárov, poskytovala politické služby. Keď to niekto veľmi prehnal, nečakalo ho stíhanie, musel len odísť z polície. Mnohí zo skorumpovaných policajtov potom končili v tajnej službe.

Napokon, presne tento postup sme videli aj pri Ľudovítovi Makóovi. Keď už pre podozrenia z korupcie a stratu politického krytia nemohol ostať šéfom Kriminálneho úradu Finančnej správy, adoptovala si ho SIS.

Platilo to aj o vyšetrovateľoch inšpekcie ministerstva vnútra. Aj oni po tlakoch na odchod končili v SIS. A pokračovali tam – spoločne s Koščom a ďalšími lobistami – v obchodovaní. A poskytovaní služieb za úplatu…

Ak to potrebovali, občas využívali pomoc „kolegov“ z inšpekcie, s ktorými mali staré osobné väzby. A spoločné záujmy.

Dobre rozdané karty

Po voľbách 2020 mali tieto skupiny celkom dobre rozdané karty. Tajnú službu získal Boris Kollár a jeho nominant Pčolinský. Inšpekciu si udržal Szabó. Policajným prezidentom ostal Lučanský. Presne tak, ako si to nakreslili Pellegrini so Sakovou a Kaliňákom, keď menili zákony o polícii.

Chvíľu to vyzeralo tak, že by to mohlo fungovať v tomto kompromisnom režime.

Lenže… Prišla nehoda.

Kolotoč stíhaní

Celé sa to začalo stíhaním jedného z takáčovcov, ktorý odmietol tvrdnúť vo väzbe a vyšetrovateľom porozprával o dvoch vydieračoch v uniformách – Makóovi z Kriminálneho úradu Finančnej správy a Slobodníkovi z finančnej polície.

NAKA zadržala Makóa aj Slobodníka. A nasledovala pomerne silná explózia.

Makó sa priznal a udal každého, koho poznal. Vrátane Lučanského a Beňu, zástupcu riaditeľa SIS. Slobodník si vybral podobný postup. A napokon aj Beňa. Rozbehol sa kolotoč udaní (predpokladáme, že pravdivých). Na oligarchov Smeru, na bývalých funkcionárov polície (bödörovcov), na špeciálneho prokurátora Kováčika, na šéfa inšpekcie Szabóa a napokon aj na šéfa SIS Pčolinského…

Jeden z tých, ktorí odmietli tento typ kšeftov s udávaním komplicov-kamarátov a priepustkou z väzby na slobodu, bol Lučanský.

Vyšetrovatelia NAKA začali vďaka praxi väzobného stíhania a spolupráci obvinených postupovať čoraz vyššie. Kosili jednu hlavu za druhou. Od Gašpara, Krajmera, Hraška, Kováčika, Beňu až po Pčolinského.

V SIS, v inšpekcii a v časti polície zavládla panika. A strach zo slova „kajúcnik“. Obvinení, ktorí sa vo väzbe priznali a začali spolupracovať výmenou za prepustenie, sa stali pre ostatných nebezpeční. Nikto nevedel, po koho si najbližšie príde komando NAKA.

Nervozita v SIS

Po zadržaní námestníka riaditeľa SIS Beňu sa zmobilizovala aj tajná služba. Ešte začiatkom roka, v čase, keď ju riadil Pčolinský. V spolupráci s inšpekciou ministerstva vnútra rozbehla sériu tzv. aktívnych opatrení. Začala sa zaujímať o vyšetrovateľov NAKA a prokurátorov, posielala správy o údajných „zisteniach“, že kajúcnici nie sú dôveryhodní. Pčolinský prišiel s teóriou, že tajná služba sa vraj stala terčom záujmových skupín vnútri NAKA.

Inzercia

Nepomohlo. NAKA si prišla aj po Pčolinského. Beňa sa totiž priznal, že prevzal úplatok, ktorý cez Makóa poslal Zoroslav Kollár. Tvrdí, že sa rozdelil so svojím šéfom Pčolinským.

Po stíhaní Pčolinského sa rozpadla podlaha nielen pod nohami skorumpovaných siskárov a policajtov, ale aj pod nohami Borisa Kollára.

Vrhlo ho to na spoločnú stranu s Ficom a Pellegrinim.

Od marca už „aktívne opatrenia“ nepodnikala len SIS a inšpekcia, ale aj predseda parlamentu Boris Kollár. Do svojich spravodajských hier začal zaťahovať ministerku Kolíkovú (nalieha na ňu, aby skrátila lehoty väzby), premiéra Hegera a cez neho a jeho hlúpy nápad s poradou v bunkri SIS aj prezidentku.

SIS zaútočila na NAKA a hlavne na to, čo ju desí najviac – na prácu vyšetrovateľov s „kajúcnikmi“, ktorí svedčia proti zločincom z vyšších poschodí.

Na podnetoch SIS začala pracovať aj Szabóova inšpekcia.

Pokúsili sa zadržať bývalého šéfa NAKA Zuriana. Zrejme tušili, že prestrelili, ale mohol to byť zámer. Ukázať, že stíhania na základe výpovedí Beňu sú prehnané…

Eskalácia

Po absurdnom stíhaní Zuriana v réžii inšpekcie sa konflikt vystupňoval. NAKA oprášila staršie udania na šéfa inšpekcie Szabóa, podľa ktorých mal za úplatky zatvárať oči nad bödörovcami v NAKA (napríklad nad Slobodníkom). Vyšetrovateľ začal Szabóa trestne stíhať.

Minulý týždeň prišla odpoveď z inšpekcie. Vyšetrovateľom, ktorí pracujú na Pčolinskom, vzala spisy. Inšpektorka, ktorá akciu riadila, má mať podľa našich informácií veľmi blízke vzťahy s jedným z príslušníkov SIS (a bývalým vyšetrovateľom inšpekcie).

Záver: tajná služba, inšpekcia a časť polície sa otvorene vzbúrili proti vyšetrovateľom NAKA. Pretože im ide o krk. Túto vzburu môžeme pokojne označiť ako trestný čin zneužívania právomoci.

Politická podpora

Ďalším faktorom, ktorý vstúpil do hry, je politika. Tá najvyššia. Boris Kollár podporuje „svoju“ SIS.

Rozkladné opatrenia podporujú aj Fico s Pellegrinim. A ďalší zástupcovia oligarchov. Z bitky za Pčolinského a proti „kajúcnikom“ totiž môžu vyťažiť aj oligarchovia ako Bödör či Brhel a bývalí šéfovia polície (Gašpar, Krajmer, Hraško). Aj oni sú predsa stíhaní na základe svedeckej výpovede obvinenej osoby.

Nielen Kollárovi, ale aj Ficovi a Pellegrinimu záleží na tom, aby sa skrátili lehoty väzby. A aby sa nerozširoval okruh obvinených, ktorí sa rozhodli priznať a spolupracovať s vyšetrovateľmi.

Slovom, druhá strana, tá zločinecká, demonštrovala silu. Bez dôkazov spochybňuje vyšetrovateľov NAKA, otravuje prokurátorov „správami“ (teda odkazmi, že na nich pracuje), rozvracia systém. A ešte má tú drzosť ukazovať prstom, že vinníkom je minister Mikulec.

Ten istý Mikulec, ktorý od začiatku vyšetrovateľom garantoval voľnú ruku pri stíhaní zločinu.

Čo robiť

Určite platí, že po „vojne bezpečnostných služieb“ by mali padať hlavy.

No tou prvou na odstrel by mala byť tá Kollárova. Za to, že sa ako predseda parlamentu vrhol so SIS do boja za pomoc Pčolinskému. Čo je ukážkové zneužitie právomocí a politická manipulácia trestného konania.

A hlavne za to, že sa v tejto špinavej hre spojil s Ficom, Pellegrinim. A so zločincami, ktorým pri slovách „NAKA“ či „kajúcnik“ zviera hrdlo.

Alebo iné trubice tráviaceho systému.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame