Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
16. jún 2021

Kauza Herák

Čo sa stráca v paľbe na poslankyňu Hatrákovú

Niekoľko poznámok k mediálnej debate okolo výrokov Kataríny Hatrákovej.

Čo sa stráca v paľbe na poslankyňu Hatrákovú

Foto: Pavol Rábara.

V súvislosti s kauzou exposlanca Jána Heráka obvineného zo sexuálnych deliktov sa pod mediálnou paľbou ocitla aj jeho bývalá kolegyňa z klubu Katarína Hatráková.

Iste, táto poslankyňa urobila chybu, že podcenila autorizáciu novinového rozhovoru. Do sveta tak v súvislosti s jej osobou letel nešťastný výrok, že pri násilí na deťoch sa nedá hovoriť o striktnom rozdelení roly obete a páchateľa.

Ďalšou jej chybou bolo to, že sa do debaty, ktorá sa vzhľadom na Herákovo kreslo v parlamente hneď stala politickou, snažila vstupovať až príliš ako psychologička. Politika je však iná disciplína, kde majú prevahu jasné posolstvá a snaha vtesnať do niekoľkých viet nejaký jav v celej jeho komplexnosti sa v nej nemusí vyplatiť. 

Napriek tomu poslankyňa Hatráková otvorila svojimi vyjadreniami v súvislosti s prípadom Jána Heráka aj niekoľko dôležitých tém, ktoré si zaslúžia viac ako len rozplynutie v salve pohoršenia.

Hatráková v rozhovore pre Denník N hovorí, že ak by bola obvinená z protiprávnej činnosti a cítila sa nevinná, poslaneckého mandátu by sa nevzdala.

Tu sa dostávame k tak trochu večnej otázke vyvodzovania politickej zodpovednosti. Existuje na ňu prísna odpoveď, ktorú v súvislosti s Herákom sformuloval poslanec Ondrej Dostál (SaS). V tom zmysle, že našej politickej kultúre by pomohlo, keby sa stalo nepísanou normou, že politik z verejnej funkcie odstúpi hneď, keď sa objavia vážne a dôvodné podozrenia.

„To skutočne politici ,novej doby‘ nevedia, čo treba urobiť, keď má poslanec na krku obvinenie z (akéhokoľvek) trestného činu? Nie je slušné, pri všetkej úcte k prezumpcii neviny, vzdať sa mandátu?“ pýta sa zase vo svojom rozhorčenom texte Jana Shemesh.

Toto je, samozrejme, legitímny názor

Autor tohto textu však zastáva skôr opatrenejší, hoci určite menej populárny názor, že vyžadovanie vyvodenia politickej zodpovednosti, keď je vec ešte v štádiu vyšetrovania pred podaním obžaloby, má aj svoje vážne riziká. Dôvody sú dva.

Inzercia

Politika nie je nedeľná škola a jej súčasťou vždy budú aj účelové snahy o diskreditáciu súperov. Aj mnohé falošné obvinenia môžu na prvý pohľad vyzerať ako vážne podozrenia a zakladať dôvod na trestné konanie. Ale ak ich terče budeme ešte v štádiu vyšetrovania tlačiť k odchodu z verejného života, existuje pomerne veľké riziko, že z neho vyštveme aj slušných ľudí. Ktorí už nikdy neoživia svoje politické kariéry. Práve obvinenia z korupcie či sexuálnych deliktov môžu byť vďačnou muníciou pre takéto špinavé politické praktiky.

Jeden príklad na ilustráciu. Pred ostatnými komunálnymi voľbami čelil obvineniu zo sexuálneho zneužívania vtedajší kandidát a neskorší košický primátor Jaroslav Polaček. Trestné oznámenie na neho podala manželka, s ktorou bol v rozvodovom konaní. Na Polačka tiež existoval silný tlak, aby sa vzdal kandidatúry, dokonca strany OĽaNO a Sme rodina mu v primátorských voľbách stiahli svoju podporu. Neurobila tak SaS a zdôvodnila to práve podozrením, že obvinenia sú súčasťou kompromitačnej kampane, ktorú proti kandidátovi vedú jeho politickí oponenti. Trestné stíhanie bolo neskôr zastavené s tým, že daný skutok sa nestal.

Politika nie je nedeľná škola a jej súčasťou vždy budú aj účelové snahy o diskreditáciu súperov. Zdieľať

Ďalším dôvodom je, že striktný prístup k vyvodzovaniu politickej zodpovednosti vedie k pasci selektívnosti. Opäť príklad. V prípade obvinenia exprezidenta Andreja Kisku z daňového podvodu bolo zástancov tvrdého prístupu k vyvodzovaniu politickej zodpovednosti počuť akosi menej.

Samozrejme, v niektorých prípadoch sa podozrenia už na začiatku zdajú vierohodnejšie (viaceré obvinenia v prípade Heráka) ako v iných. Aj vtedy by však pred vynesením politického rozsudku, vo forme výziev na odstúpenie, mali dostať šancu vyšetrovatelia.

Ďalším Hatrákovej vyjadrením, ktoré stojí za pozornosť, je jej úvaha o potrebnosti legislatívy, ktorá by obmedzovala publikovanie niektorých informácií v takých citlivých kauzách, ako sú sexuálne delikty. Na prvý pohľad to môže znieť pohoršujúco a pripomínať cenzúru.

Na druhej strane, otázka, či mediálne prepieranie detailov z vyšetrovacích spisov takýchto citlivých káuz je ešte vo verejnom záujme, má svoje opodstatnenie. Nielen s ohľadom na podozrivých, ale najmä na obete.

Tieto Hatrákovej príspevky do debaty okolo prípadu Herák síce nemusia vzbudzovať nadšené ovácie, ale určite sú hodné diskusie. Namiesto toho čelí poslankyňa mediálnemu tlaku, ktorý spustil jeden nešťastný výrok v novinách. Hoci okolnosti jeho vzniku vysvetlila, musí sa dobreže nie vyviňovať z toho, že je obhajkyňou sexuálnych predátorov.

V prípade tejto psychologičky, ktorá otvorila kauzu Čistý deň a prišla kvôli tomu o robotu, je to nielen nefér, ale aj úplne absurdné.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame