Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
15. jún 2021

Psychológia a politika

Tri chyby poslankyne Hatrákovej

To, čo sa teraz deje poslankyni Hatrákovej z Kresťanskej únie, je ako príklad hrozne zlého postupu z učebnice o komunikácii.

Tri chyby poslankyne Hatrákovej

FOTO – Andrej Lojan

Ak sa v budúcnosti prihlásia na komunikačné kurzy nejakí nádejní politici, aktuálny prípad poslankyne Hatrákovej sa tam môže preberať. Ako prípadová štúdia toho, ako politik nemá komunikovať. A ako dokáže odpáliť sám seba len nevhodnou komunikáciou s médiami. Obzvlášť s médiami, ktoré politikovi nie sú naklonené a užijú si každú jeho chybu či naivitu.

V posledné dni sa stala poslankyňa Katarína Hatráková ostro kritizovanou osobou a podávajú si ju nielen médiá, ale aj jej kolegovia psychológovia a psychiatri.

Liga za duševné zdravie vydala vyhlásenie podpísané rešpektovanými odbornými osobnosťami. Pobúrilo ich Hatrákovej vyjadrenie v Denníku N, že pri násilí na deťoch, v rodinách a v intímnom vzťahu sa podľa nej nedá hovoriť o striktnom rozdelení obete a páchateľa.

Kritizovala ju teda Liga za duševné zdravie, organizácia, ku ktorej sa na stránke OĽaNO Hatráková ešte ako kandidátka na poslankyňu sama hrdo prihlásila.

A potom prišli ďalšie rozhovory pani poslankyne, aj tu na Postoji, kde sa Hatráková vyjadrila, že neobhajuje Heráka, ale za svojimi slovami si stojí. A nešťastné vyjadrenia sa ďalej vŕšili. Lebo kabát bol už na začiatku zle zapnutý.

Vychutnali si ju najmä médiá, ktorým sa prirodzene nepáči Kresťanská únia a ani protiinterrupčný názor poslankyne Hatrákovej.

Ale pravdou je, že gule na ostreľovanie im nešikovnými vyjadreniami podala sama pani poslankyňa. Pritom jej úmysel nebol zlý. Chcela upozorniť na to, aby sme ľudí podozrivých zo sexuálneho zneužívania automaticky nebrali za vinných.

Je psychologička a nepochybne pozná veľa príbehov o tom, že ani prípady sexuálneho zneužívania nie sú čierno-biele. Zdieľať

No podcenila fakt, že politici sú v inom postavení ako zvyšok nás smrteľníkov. Prezumpcia neviny tu má obmedzenejší rozsah, lebo politici sú verejné osoby a poslanec má rýchlo voliť cestu odchodu z parlamentu, aby mohol – bez podozrení, že využíva svoje politický vplyv – očistiť svoje meno. Ak je teda bez viny.

Bolo by úplne v poriadku, keby pri odchode z parlamentu kolegovia Jána Heráka pripomenuli, že zatiaľ je tento človek nevinný. A jeho prípadná vina musí byť riadne vyšetrená, a to bez spochybňovaní tých, čo mali byť jeho obeťami.

Dá sa pochopiť, že poslankyňa Hatráková sa v tejto situácii ocitla v menej komfortnej situácii. Čakalo sa od nej rázne odsúdenie vinníka, ktorý je pritom ešte iba podozrivou osobou.

Lenže ona je psychologička a nepochybne pozná veľa príbehov o tom, že ani prípady sexuálneho zneužívania nie sú čierno-biele, že majú veľa nuáns a že rýchle úsudky v týchto prípadoch nemajú miesto. Navyše, vo vybičovanej atmosfére doznievajúcej vlny MeToo môžu byť verejne potupení aj muži, ktorí nič zlé nespravili.

Pani poslankyňa zo svojej praxe iste pozná aj prípady, keď dievčatá z detských domovov utrápené nedostatkom rodičovskej lásky chcú na seba a svoje trápenie upozorniť rôznym spôsobom a môže to byť aj obvinením známej osoby. Aj preto sa jej isto vyjadrovalo ťažko v politických skratkách, ktoré sa zmestia do večerných správ.

Dokážem si predstaviť jej ľudskú aj profesionálnu rozpoltenosť. Má potrebu hovoriť o celom kontexte situácie, je to jej životná téma, nechce ju zužovať na heslovité vyjadrenia.

No teraz je politička a žiada sa od nej politicky jasné posolstvo. Lebo taká je politická prevádzka. A komunikácia tu často nemá šancu postihnúť veľa rôznych odtieňov.

Poslankyňa toto nepochopila a vŕšila chybu na chybe.

Ale ešte prv, než sa dostaneme k tým chybám poslankyne Hatrákovej, pripomeňme, že v celom príbehu chýba jedna dôležitá súvislosť. A to tá, že v kauze Čistý deň, kde tiež išlo o zneužívanie mladých dievčat pod štátnym dohľadom, sa táto žena statočne ozvala proti mocnej klike okolo šéfky Čistého dňa Tománkovej (podporovanej napríklad kamarátom Kočnerom). Hatráková ako štátna zamestnankyňa vtedy verejne prehovorila o tom, že v Čistom dni boli opakovane sexuálne zneužívané klientky, že tam dochádzalo k fyzickému násiliu a že za to môžu manželia Tománkovci a nimi vybudovaný systém v zariadení Čistý deň. Kritizovala potom aj ministra a celý štátny systém, ktorý neochránil deti.

Bola za to vyhodená z Ústredia práce a prejavila veľkú osobnú statočnosť, lebo v tom čase bola polícia ešte v rukách Bödörovcov. Vtedy dala silný rozhovor Postoju aj Denníku N. V ňom vtedy povedala aj toto:

„Dievčina z Čistého dňa povedala, že bola znásilnená, vyšetrovateľ povedal, že nebola. Pre systém to znamená, že skutok sa nestal. Nik sa nebude zaoberať tým, čo si to dievča zažilo, ak bola naozaj znásilnená. Alebo čo to je za človeka, ak bola schopná obviniť niekoho zo znásilnenia a žije s tým ďalej. Toto systém nerieši, lebo stratil ľudskosť, cit, empatiu, záujem. Ostane pritom, že je to tvrdenie proti tvrdeniu, papier proti papieru.“

Tieto slová povedala psychologička v čase, keď nemala žiadnu politickú oporu. Na odvahu aj osobnú statočnosť poslankyne Hatrákovej by sa v nešťastnom Herákovom prípade nemalo zabúdať. Nebolo to tak dávno. Ani na detail, že práve pre zlú sociálnoprávnu ochranu detí v našom systéme išla Hatráková do politiky. Aby to zlepšila, lebo rozumie, v čom štát zlyháva pri ochrane detí.

Situácia sa zmenila v tom, že dnes je Katarína Hatráková politička a médiá za ňou po Herákovom obvinení prišli nie ako za psychologičkou či odborníčkou, ktorá mala objasniť kontext podobných prípadov, ale jasne sa vyjadriť k tomu, či má poslanec Herák ostať v parlamente aj pri podozrení zo sexuálneho zneužívania.

A to je prvá chyba poslankyne Hatrákovej. Neodpovedala ako politička. Dávala do toho svoje psychologické skúsenosti a tie jej tentoraz nepomohli. Navyše, už ako nie celkom nováčik v politike musela počítať s tým, že sa rozpráva s médiom, ktoré síce nebude jej slová neprofesionálne prekrúcať, ale nebude jej vyjadrenia ani empaticky dovysvetľovať a jej komunikačné chyby korigovať. Prečo by to robilo?

Katarína Hatráková musela priznať, že ten rozhovor bol autorizovaný. Zdieľať

Pani poslankyňa bola po svojom nešikovnom vyjadrení obvinená, že nerozumie jednoduchej vete: Dieťa je vždy obeť. A že určite neplatí jej tvrdenie, že pri násilí na deťoch, v rodinách a v intímnom vzťahu sa nedá hovoriť o striktnom rozdelení obete a páchateľa.

Inzercia

Keď sa objavili protesty odborníkov, pani poslankyňa jasne povedala, že ona predsa súhlasí s tvrdením, že dieťa je vždy obeť. No a dodala, že jej vyjadrenie v rozhovore v Denníku N bolo nepresne interpretované, že ona nehovorila o deťoch, že to nikdy takto nemyslela.

Redaktorka Denníka N potom urobila s poslankyňou Hatrákovou druhý rozhovor, kde ju konfrontovala s tým, ako to bolo pri ich prvom rozhovore. A Katarína Hatráková musela priznať, že ten prvý rozhovor bol autorizovaný. A za to, že je v rozhovore aj sporný výrok, ku ktorému sa poslankyňa potom prirodzene nehlásila, si môže sama, lebo autorizácii nevenovala dostatok pozornosti. Mala možnosť ho pred zverejnením upraviť, aby bolo jasné, že vôbec nehovorí o deťoch, keď spochybňuje striktné rozdelenie obete a páchateľa.

To bola druhá vážna chyba Kataríny Hatrákovej. V priamej konfrontácii s redaktorkou musela priznať, že v prvom rozhovore nezvážila dobre slová. A ani nezostávala striktne pri odpovediach na otázky redaktorky, ale mala tendenciu dávať tam širší kontext, ktorý však priamo s Herákovou kauzou nesúvisel.

No a potom prišla tretia chyba Kataríny Hatrákovej. V ďalšom rozhovore pre Denník N, kde sa opäť zhovárala s tou istou redaktorkou Gehrerovou, si už dala na autorizácii záležať. Ale až tak, že podľa slov redaktorky požadovala po skončení rozhovoru vymazať pasáž, v ktorej hovorila o Lige za duševné zdravie, žiadať mala aj o vymazanie nahrávky celého rozhovoru a vyškrtnúť polovicu otázok a odpovedí.

Redakcia sa však rozhodla zverejniť rozhovor aj bez autorizácie. Je to vec, ktorú v závažných veciach robieva aj Postoj. Najmä v prípade politikov, u ktorých sa už nepočíta s tým, že nechápu, ako médiá fungujú. A že oni nemajú právo žiadať zmazávanie celých odpovedí či dokonca otázok novinárov.

V tom rozhovore povedala Hatráková neuveriteľnú vetu. A je teraz jedno, či ju autorizovala alebo neautorizovala alebo či ju myslela len ako internú informáciu pre redaktorku.

Hatráková povedala, že za pohonom na jej osobu je „obyčajná sprostá ľudská závisť“. Asi to tak celkom nemyslela, ale vyznelo to tak, že rešpektovaní odborníci sa podpísali pod vyhlásenie Ligy za duševné zdravie, lebo poslankyni Hatrákovej závidia, že je v parlamente. A dodala, že to celé zorganizovala istá osoba, s ktorou si predtým dobre rozumela.

Katarína Hatráková predviedla posledné dni zúfalú mediálnu jazdu. Zdieľať

A vlastne to je štvrtá chyba, ktorá súvisí s tým rozhovorom. Pani poslankyňa porozprávala novinárke z média, ktoré stojí na opačných názorových stranách ako celá Kresťanská únia, teóriu o tom, že za celý ten komplot proti nej môže istá Nataša Holinová a že v skutočnosti je to veľmi osobné. A že ona sama to vlastne vidí ako konšpiráciu jednej osoby. Teda súboj dvoch žien, ktoré kedysi spolupracovali a potom sa ich cesty rozišli a jedna druhej robí zle. Toto sú reči nehodné političky či psychologičky.

Chápem, že túto pasáž chcela pani poslankyňa zmazať a nezverejňovať. Je možné, že ju brala len ako internú informáciu pre redaktorku. Ale nechápem, ako mohla svoje úvahy a teórie dôverne rozprávať redaktorke z média, ktoré s Natašou Holinovou spolupracuje.

Katarína Hatráková určite neschvaľuje násilie na deťoch a zo svojej praxe presne vie, ako deti trpia v nefunkčných rodinách a aj v mnohých zariadeniach, kde by im štát mal poskytnúť bezpečie. Na rozdiel od mnohých iných, ktorí o tom len hovoria, ona tie zneužívané dievčatá napríklad v Čistom dni odhodlane a statočne bránila. A zrejme bude túto tému v parlamente ďalej rozvíjať, aby sa veci zlepšili.

Všetci, ktorí by jej chceli podsúvať, že schvaľuje zneužívanie detí, sú preto mimo. A sú voči Hatrákovej nespravodliví.

No Katarína Hatráková predviedla posledné dni zúfalú mediálnu jazdu, kde jedno svoje nešťastné vyjadrenie zhoršovala ďalšími. A jedno nešikovné vyjadrenie sa napokon končilo až pri klebetení o konšpirácii jednej osoby. Takto jednoducho však politika ani médiá nefungujú.

Zle zapnutý kabát vyzerá vždy zle. A človek, ktorý ho nosí, pôsobí čudne.

 

 

 

 

 

 

 

Inzercia

Inzercia

Odporúčame