Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Hegerova vláda Komentáre a názory
13. jún 2021

Predseda vlády

V čom by si Eduard Heger mal brať príklad od Petra Pellegriniho

A prečo by si premiér mal dať pozor, aby nestroskotal na svojej nekonfliktnosti.

V čom by si Eduard Heger mal brať príklad od Petra Pellegriniho

Slovenský premiér Eduard Heger sa usmieva počas tlačovej konferencie s rakúskym kancelárom Sebastianom Kurzom vo Viedni v utorok 4. mája 2021. FOTO TASR/AP

Aj keď priebežné prieskumy straníckych preferencií nie sú volebnými výsledkami, ten posledný prieskum od agentúry Focus pre televíziu Markíza musel v radoch OĽaNO spôsobiť menšiu nervozitu. Nielenže skončili Obyčajní ľudia s 8,2 percentami až štvrtí v poradí za Hlasom, SaS a Smerom. Navyše, novinári začínajú spájať tieto čísla s novým premiérom: „Pád OĽaNO nezastavil ani Heger,“ píše napríklad eNko v nadpise svojho článku o najnovšom prieskume.

Eduard Heger je premiérom od začiatku apríla. No kým jeho predchodca Igor Matovič zvládol za rok popudiť proti sebe veľkú časť verejnosti, nový premiér je zvláštny tým, že skoro žiadne emócie nevzbudzuje. Ani negatívne, no ani pozitívne. Prieskum dôveryhodnosti politikov z konca mája (tiež od Focusu a tiež pre Markízu) konštatuje síce mierne posilňovanie Hegerovej popularity, no stále je percentuálny pomer dôvery/nedôvery výrazne v jeho neprospech (30 : 66).

Čitatelia Postoja sa môžu dnes večer tešiť na veľký rozhovor s premiérom Hegerom, ktorý s ním viedli kolegovia Martin Hanus a Jozef Majchrák.

Na tomto mieste sa však natíska otázka: Môže Eduard Heger urobiť niečo, aby jeho „akcie“ porástli?

Komunikátor Pellegrini

Priaznivci OĽaNO budú túto myšlienku považovať za rúhanie, no možno by premiér mohol skúsiť nazrieť pri hľadaní inšpirácie ponad politické zákopy a odkukať čosi od lídra Hlasu – Petra Pellegriniho. Oboch mužov spája, že premiérsky post preberali po svojich straníckych šéfoch a museli si budovať svoju identitu v tieni dvoch výrazných osobností – Roberta Fica, respektíve Igora Matoviča.

V takejto situácii vám politickí oponenti budú zákonite podsúvať, že ste len bábkou človeka, ktorého ste nahradili vo funkcii. No Petrovi Pellegrinimu sa v čase, keď bol na čele vlády, celkom darilo budovať si vlastnú identitu, nezávislú od svojho predchodcu. Správne totiž odhadol kombináciu vlastností, ktorú Slováci na politikovi v tejto funkcii oceňujú.

V skratke, ľudia majú radi, ak premiér vyžaruje kombináciu vecnosti, kompetentnosti a ráznosti pri riešení praktických problémov krajiny a súčasne nesmie byť zbytočne konfliktný vo vnútro- a medzistraníckych politických prekáračkách. S dôveryhodnosťou Roberta Fica aj Igora Matoviča to v očiach verejnosti išlo dolu vodou, keď začali na všetky strany rozdávať údery, zatiaľ čo sa zdalo, že spravovanie krajiny sa obom vymyká z rúk. Tomu prvému v bezpečnostnej oblasti, keď po vražde Jána Kuciaka začali prenikať na verejnosť informácie o rozsahu prerastenia štátu organizovaným zločinom, tomu druhému v oblasti boja proti pandémii koronavírusu.

Petrovi Pellegrinimu tiež pomohlo, že si po nástupe do úradu premiéra začal cieľavedome budovať komunikačnú stratégiu. Tá zahŕňala aj jeho „milé momentky z domácnosti“, keď expremiér sadil zemiaky či pracoval v záhradke.

Možno namietnete, že za civilným dojmom „Pelleho“ komunikácie často cítiť účelovú strojenosť, no aj takéto niečo patrí ku komunikácii vrcholového politika. Ako raz napísal niekdajší americký prezident Calvin Coolidge: „Vo verejnom živote je niekedy nutné byť v skutočnosti umelým, aby človek vyzeral naozaj prirodzene.“

Inzercia

Politici buď majú na komunikáciu talent a intuitívne vedia vycítiť, čo v ktorej chvíli povedať ktorému publiku, alebo s týmto cieľom zamestnávajú expertov. Peter Pellegrini si po nástupe do premiérskeho kresla ponechal skúsených spin-doktorov, Michala Hlaváča a Mariána Bednára, no údajne im načúval ochotnejšie ako Robert Fico. Eduard Heger si na rozdiel od svojho predchodcu Igora Matoviča aspoň našiel hovorkyňu. Je to dobrý začiatok.

Neumrieť na nekonfliktnosť

Eduard Heger ako svoju hlavnú devízu do premiérskeho úradu vniesol nekonfliktnosť. Ukázal ju aj na sobotnom kongrese SaS v Pezinku. No predseda vlády by mal rozlišovať medzi produktívnymi a neproduktívnymi spormi. Voliči toto rozlišovanie majú.

Inak povedané, od politika v exekutívnej funkcii sa očakáva, že v produktívnych sporoch bude rázny. To sú tie, ktoré sa týkajú praktických problémov spravovania krajiny. Ako už bolo naznačené vyššie, neproduktívne spory sú rôzne vnútrostranícke a medzistranícke prekáračky, nadávky novinárom či politickým partnerom a protivníkom a podobne.

Eduard Heger by si mal dať pozor, aby jeho politická kariéra nestroskotala na prílišnej nekonfliktnosti. Je to zvlášť častý spôsob „politickej smrti“ v OĽaNO. Asi nikto nepochybuje, že Marek Krajčí alebo Ján Mičovský nevyvolávali neproduktívne konflikty. Z odstupu sa však zdá, že nedokázali byť rázni ani v produktívnych sporoch, ktoré rozhodovali o výsledkoch v ich rezortoch. Akoby v politike doplatili na svoju „dobráckosť“.

Premiér Heger si musí dať pozor, aby sa mu nestalo niečo podobné v súvislosti s prebiehajúcim dianím v bezpečnostných zložkách štátu. Nie je normálne, aby v jeden deň zadržala NAKA šéfa policajnej inšpekcie a o pár dní neskôr zasahovala policajná inšpekcia zase na NAKA.

Nestačí, ak politici OĽaNO a zvyšku vládnej koalície tvrdia, že rozviazali polícii ruky, ak si tieto ruky následne idú navzájom po krku. Ak má verejnosť pocit, že pred jej zrakom prebieha „vojna policajtov“, je to vážny politický problém a politici to majú riešiť. Do tohto diania by mala energicky vstúpiť vláda a jej predseda – a ak treba, porobiť hoci aj personálne zmeny.

Priamo pred Eduardom Hegerom sa odohráva jeden produktívny spor, do ktorého by mal vstúpiť. A na ktorého úspešnom rozriešení si môže posilniť svoju pozíciu.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame