Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
11. jún 2021

Svet v kocke

Bidenova návšteva Európy chce uistiť spojencov a odradiť Rusko a Čínu

O turné amerického prezidenta po Európe, rusko-ukrajinskom spore o dresy a nemeckých mikročipoch.

Bidenova návšteva Európy chce uistiť spojencov a odradiť Rusko a Čínu

Americký prezident Joe Biden s manželkou Jill Bidenovou kráčajú na pláži pred hotelom Carbis Bay Hotel počas ich príchodu na summit G7, v britskom Cornwalle, na juhu Anglicka 11. júna 2021. FOTO TASR/AP

Prinášame komentovaný prehľad udalostí zo zahraničia. Jeho autormi sú Lukáš Krivošík (o európskom turné amerického prezidenta), Jozef Majchrák (o ruskej nevôli vo veci ukrajinských futbalových dresov) a Christian Heitmann (o nemeckej snahe znížiť závislosť v oblasti mikročipov).

Joe Biden v Európe

V Spojenom kráľovstve začala v stredu prvá oficiálna zahraničná cesta Joea Bidena od zloženia prezidentskej prísahy. Okrem samitu krajín G7 v Cornwalle a stretnutia s európskymi spojencami NATO v Bruseli je na programe tohto európskeho turné amerického prezidenta aj budúcotýždňové jednanie s ruským prezidentom Vladimírom Putinom v Ženeve.

Bidenova administratíva chce touto návštevou uistiť európskych spojencov, že Spojené štáty naďalej stoja za svojimi záväzkami v rámci Severoatlantickej aliancie. Viacerí komentátori vnímajú návštevu Európy aj ako politický signál Rusku a Číne, že Američania a Európania, hoci nemajú na všetko rovnaké názory, ťahajú predsa len v globálnych otázkach za rovnaký povraz.

Cieľom Američanov je tiež získať Európanov pre niektoré priority nového prezidenta, ako je globálna minimálna daň, ktorá má obmedziť možnosti agresívnych daňových optimalizácií zo strany megakorporácií (téme sme sa venovali TU a TU). Na programe je aj jednanie o tom, ako môžu bohaté krajiny urýchliť vakcináciu proti koronavírusu v chudobných oblastiach sveta. A samozrejme, určite nebude chýbať ani téma klimatických zmien…

Väčšina západoeurópskych lídrov si minulý rok nepokryte želala koniec Donalda Trumpa v Bielom dome a víťazstvo súčasného prezidenta. Nebolo to len tým, že demokratický kandidát im bol ideologicky bližší. Od Bidena si sľubujú predvídateľnejšie a menej chaotické politické vzťahy. Európania majú teda, čo chceli.

No nie všetci sú spokojní. Napríklad poľský minister zahraničia Zbigniew Rau v rozhovore pre denník Rzeczpospolita kritizoval, že americký prezident príliš spomedzi európskych partnerov vyzdvihuje Nemecko. Poliakom prekáža zmena postoja Washingtonu voči projektu Nord Stream. Na druhej strane, v Nemecku nedávno rezonovala kauza údajného odpočúvania ich politických lídrov Američanmi za asistencie Dánska.

Vo svete, v ktorom zahraničnopoliticky čoraz asertívnejšie vystupujú Čína a Rusko, sú Američania a Európania na seba navzájom odkázaní. Na druhej strane, netreba si zakrývať oči pred skutočnosťou, že za týmto spojenectvom sa ukrýva aj množstvo obojstrannej frustrácie.

Ruský hnev na ukrajinské dresy

To, že futbal dokáže vzbudiť aj politické emócie, je stará známa vec. Potvrdilo sa to aj teraz, krátko pred začiatkom majstrovstiev Európy. Dôvodom sú ukrajinské reprezentačné dresy, ktoré nahnevali Rusko.

Ukrajinský futbalový zväz zverejnil podobu dresov, na ktorom je zobrazený obrys krajiny, vrátane Krymu a území v Donbase, ktoré kontrolujú separatisti. Súčasťou je aj slogan Sláva Ukrajine, hrdinom sláva!

Podobu dresu schválila UEFA, Rusi ho však označili za politickú provokáciu. „Ukrajinský tím týmto na svojom drese pripojil územie ruského Krymu k Ukrajine,“ kritizovala vizuál dresu hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.

Viacerí ruskí poslanci vyzvali UEFA, aby zakročila a argumentovali tým, že potom by aj ruskí futbalisti mohli vybehnúť na trávnik v dresoch so siluetou imperiálneho Ruska, ktoré by zahrňovalo územie Ukrajiny, Poľska či Fínska.

Ukrajinci však logicky argumentujú, že na drese sú zobrazené medzinárodne uznané hranice ich štátu. Minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba nazval spochybňovanie podoby dresu urážkou ukrajinských národných symbolov a podľa šéfa ukrajinského futbalového zväzu Andrija Pavelka dodá dres ich národnému mužstvu silu, lebo budú bojovať za celú Ukrajinu. „A celá Ukrajina, od Sevastopolu po Kyjev, od Donecka a Luhanska po Užhorod, ich v každom zápase podporí,“ vyhlásil šéf ukrajinského futbalu.

Rusom prekáža tiež slogan: Sláva Ukrajine, hrdinom sláva! Podľa nich ide o kópiu „slávneho pozdravu z dôb nacistického Nemecka.“

Aj v tomto prípade však ide o zložitejší príbeh a ruský naratív je účelový. Ide v línií toho, keď sa ukrajinský nacionalizmus a boj za nezávislosť automaticky nálepkuje ako fašizmus.

Inzercia

Heslo Sláva Ukrajine! vzniklo ešte počas ukrajinského boja za nezávislosť, v období Ukrajinskej ľudovej republiky z rokov 1917 až 1920. Neskôr ho prevzala Organizácia ukrajinských nacionalistov a pripojila k nemu aj zvolanie: Hrdinom Sláva! V tejto podobe ho potom používala aj Ukrajinská povstalecká armáda (UPA).

Slogan sa opäť spopularizoval počas Oranžovej revolúcie, ale najmä po anexii Krymu a vypuknutí vojny v Donbase. Dnes sa používa aj ako oficiálny pozdrav v ukrajinskej armáde. Pri oficiálnych návštevách Ukrajiny ho v minulosti použili aj poľskí politici Jaroslaw Kaczynski či Donald Tusk.

Nemecko sa snaží znížiť závislosť od Ázie a Silicon Valley

Autá, smartfóny, počítače... Čoraz viac výrobkov potrebuje mikročipy a dopyt po nich prudko stúpa. Tradiční výrobcovia vo východnej Ázii nestíhajú reagovať a na trhu so hodlá umiestniť aj nemecký výrobca Bosch.

Jednu miliardu eur stála nová továreň, ktorú Bosch otvoril vo východonemeckých Drážďanoch. Ide tak o najväčšiu investíciu v dejinách spoločnosti. Nová továreň má pomôcť prekonať nedostatok čipov, ktorý brzdí výrobu európskych automobiliek a umiestniť Bosch na lukratívnom a rýchlo rastúcom trhu s mikročipmi. Továreň vytvorí 700 pracovných miest.

Drážďany sa nachádzajú v centre priemyselno-technologického „clusteru“, ktorý v zväze Silicon Saxony spája stovky firiem v polovodičovom priemysle. Priemyslu pomáha úzka spolupráca s univerzitami, najmä s Technickou univerzitou v Drážďanoch a Horskou akadémiou v mestečku Freiberg a so sieťou Fraunhoferových inštitútov. Okrem iného inštitút pre technológie elektrónových lúčov a plazmy, inštitút pre keramické technológie a systémy aj inštitút pre fotonické mikrosystémy sídlia práve v Drážďanoch.

Bosch nie je sám. Americký výrobca Globalfoundries hodlá investovať do drážďanskej pobočky 400 miliónov eur. Mníchovská firma Infineon oznámila investície v objeme 1,1 miliardy. Do Európy sa chystá aj firma Intel, no zatiaľ nepadlo rozhodnutie kam. Pre Drážďany je najväčším konkurentom Grenoble na okraji francúzskych Álp.

V celosvetovom meradle však nová továreň v Nemecku veľa nezmení. Jedna miliarda eur nie je málo, no veľká továreň na mikročipy by si vyžadovala investície v objeme sedem až pätnásť miliárd dolárov, náklady na najväčšie z nich sa dokonca pohybujú okolo dvadsiatich miliárd dolárov.

O tom, že firmy sú ochotné do stavby nových tovární naliať značné finančné prostriedky, svedčí o rýchlom raste dopytu a ťažkostiach splniť objednávky existujúcimi kapacitami. Výrobu mikročipov pribrzdil požiar v továrni jedného z kľúčových japonských výrobcov a najväčší výrobcovia na Taiwane, ktorí pokrývajú 20 percent dopytu, trpia obmedzeniami výroby v dôsledku sucha.

Automobilky museli dočasne pozastaviť výrobu, celosvetovo tak výroba automobilového priemyslu poklesla o 5 percent. Len v prvom štvrťroku 2021 tak výroba poklesla o jeden milión áut, straty dosahujú miliardy eur.

Európska únia preto hodlá znížiť svoju závislosť od cudzích dodávateľov a zvýšiť európsky podiel na výrobe mikročipov do roku 2030 na 20 percent. O úspechu týchto ambicióznych cieľov možno pochybovať, konkurenti totiž nespia. Juhokórejský Samsung plánuje investovať len tento rok vyše 30 miliárd dolárov, po 26 miliardách v roku 2020. Do roku 2030 tak majú investície Kórejčanov stúpnuť na 116 miliárd dolárov.

Ani taiwanský TSMC neotáľa a chce investovať stovku miliárd dolárov v priebehu troch rokov. Okrem Taiwanu, Južnej Kórey a Japonska patria medzi veľkých výrobcov aj Spojené štáty, Singapur a Čína. Americký Intel zas stavia dve nové továrne v Arizone. Náklady sa pohybujú okolo 20 miliárd dolárov.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame