Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Dnes treba vedieť
11. jún 2021, 16:21

V roku 2021 prekročí hranicu 2 percent výdavkov na obranu len 10 krajín NATO

Do sumy sa rátajú výdavky krajiny na vlastné ozbrojené sily, pomoc spojencom či spoločné akcie Aliancie.

V roku 2021 by povinnú dvojpercentnú hranicu rozpočtových výdavkov na obranu malo splniť desať krajín 30-člennej Severoatlantickej aliancie. Slovensko by s výdavkami vo výške 1,73 percenta HDP malo obsadiť 13. priečku. Uviedla to v piatok Aliancia v tlačovej správe pred pondelňajším  summitom NATO v Bruseli.

NATO pravidelne zbiera údaje o výdavkoch na obranu od spojencov a každý rok ich zverejňuje. Ministerstvo obrany každej členskej krajiny vykazuje súčasné a odhadované budúce výdavky na obranu podľa dohodnutej definície výdavkov na túto oblasť.

Zverejňované sumy predstavujú platby uskutočnené národnou vládou v priebehu fiškálneho roka na uspokojenie potrieb jej ozbrojených síl, spojencov alebo Aliancie ako celku. Konečný dátum pre informácie použité v piatkovej správe bol 2. jún 2021 so spresnením, že čísla pre roky 2020 a 2021 sú odhadované.

V roku 2021 by dvojpercentnú hranicu výdavkov malo prekročiť desať krajín - Grécko, USA, Chorvátsko, Británia, Estónsko, Lotyšsko, Poľsko, Litva, Rumunsko a Francúzsko. Najmenej výdavkov na obranu (0,57 percenta) dá už tradične Luxembursko a menej ako 1,40 percenta HDP na obranu vyčlenia aj Portugalsko, Kanada a Belgicko.

Z hľadiska výdavkov na vojenské vybavenie ako podiel celkových výdavkov na obranu sa SR s 27,4-percentným podielom ocitne na desiatom najlepšom mieste. V tomto ukazovateli najviac minú Chorvátsko, Luxembursko, Grécko a Nórsko, najmenej zdrojov na modernizáciu vybavenia vyčlenia Slovinsko, Portugalsko a Kanada.

Podľa tabuľky NATO o hlavných kategóriách výdavkov na obranu Slovensko v roku 2021 minie z prideleného rozpočtu 49,3 percenta zdrojov na personál, 27,4 percenta na vybavenie vrátane investícií do vedy a výskumu v obrannej oblasti, 21 percent na vojenské operácie a údržbu vojenskej techniky a zvyšných 2,3 percenta na infraštruktúru.

Slovensko by podľa údajov NATO malo v roku 2021 minúť 1,677 miliardy eur na obranu, čiže 1,73 percenta z celkového rozpočtu. Spomedzi spojencov budú mať najvyššiu percentuálnu záťaž pre rozpočet obrané výdavky Grécka (3,82 percenta), USA (3,52) a Chorvátska (2,79). Najmenšiu rozpočtovú záťaž pocítia Luxembursko (0,57), Španielsko (1,02) a Belgicko (1,12).

Z pohľadu obranných výdavkov na obyvateľa je Slovensko s 311 dolármi na 19. mieste v 30-člennej Aliancii. Najviac zdrojov na obyvateľa na obranu minú Spojené štáty (2186 USD), potom Nórsko (1426) a Británia (1023). Na druhom konci rebríčka sú Albánsko (66), Severné Macedónsko (85), Čierna Hora (122) a Bulharsko (131).

Inzercia

Dnes treba vedieť

pred hodinou

Polícia pokračuje v nesystematických kontrolách dodržiavania karanténnych opatrení na vnútorných hraniciach Slovenska s Maďarskom, Rakúskom, Českom a Poľskom, ale aj na medzinárodných letiskách. Informoval hovorca Prezídia Policajného zboru Michal Slivka. (tasr)

pred hodinou

Vatikán sa prvýkrát od núteného pristátia lietadla s novinárom Ramanom Pratasevičom vyjadril k situácii v Bielorusku. „Svätá stolica pozorne sleduje vývoj situácie v Bielorusku a jednotlivé kroky zainteresovaných osôb a naďalej sa angažuje v prospech dosiahnutia demokratických a mierových riešení legitímnych požiadaviek bieloruského ľudu,“ vyhlásil riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice Matteo Bruni. (sir)

pred 3 hodinami

Vo veku 85 rokov zomrel ešte v nedeľu v americkom meste Indianapolis japonský chemik Ei-iči Negiši, ktorý v roku 2010 získal Nobelovu cenu za vývoj metódy na výrobu komplexných zlúčenín potrebných na výrobu liekov a elektroniky. Oznámila to americká Purdueova univerzita, kde naposledy pôsobil. (tasr)
 

Inzercia

Inzercia