Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Spoločnosť
11. jún 2021

Stretnutia po roku

Prečo stále objímaš starú mamu? Lebo je to iné ako cez telefón

Ako seniori prežívali odlúčenie od detí a vnúčat aj prvé stretnutia po mesiacoch izolácie.

Prečo stále objímaš starú mamu? Lebo je to iné ako cez telefón

Foto: TASR/Jaroslav Novák

Herec František Kovár ešte v marci 2020 odkázal v rámci kampane Zostaňte doma všetkým deťom a vnúčatám, že so starými rodičmi sa neuvidia „ani dnes, ani zajtra a pravdepodobne ani v nasledujúcich týždňoch“. Z týždňov sa stal viac ako jeden rok. Znamenal aj zmeškané krsty, narodeniny, svadby, no najmä obyčajné stretnutia. Ako toto obdobie prežívali slovenskí seniori a ich rodiny? A ako vyzerajú prvé zvítania?

Už tak nelipnú na mojej pozornosti, veď prešiel viac ako rok

Takmer sedemdesiatročný Gregor sa teší z troch vnúčat: trojročné dvojičky bývajú neďaleko a staršia vnučka za hranicami. Keď sa pred pandémiou vrátil zo zahraničia, po dvojmesačnej odluke od rodiny vhupol do ďalšej – karanténnej. „Táto doba je zlá pre všetkých, ale najmä pre starších. Berie nám čas, ktorý môžeme byť s najbližšími. Nevidím sa s vnúčatami tak, ako by som chcel. Vek okolo troch rokov je úžasný čas, keď všetko absorbujú s veľkou intenzitou a rýchlo sa menia. Dvojičky vídavam, vnučku v zahraničí vôbec.“

So všetkými vnúčatami však bol v pravidelnom kontakte cez videohovory. „To som si užíval. Videl som ich rozdielne povahy aj úprimnosť, s ktorou mi chcú čo najviac povedať.“ Tešil sa z každej informácie od detí, no bolo mu ľúto, že to, ako vnúčatá rastú, nevidel na vlastné oči.

„Keď sme mali možnosť stretnúť sa, veľmi som si ten čas vychutnal. Nemal som pocit, že by vnúčatá vnímali, že sme sa dlho nevideli. Tešila ma ich spontánnosť a radostné výkriky ‚Dedooo!‘, keď ma uvideli.“ Pri kontakte sa riadil požiadavkami svojich detí, čo nebolo vždy najpríjemnejšie. „No rozumiem, akú úzkosť vie mame spôsobiť nebezpečenstvo, ktoré jej dieťaťu hrozí.“

Ilustračné foto: Flickr/Freestocks.org

Po uvoľnení využíva možnosť byť s vnúčatami čo najviac. „Vnímam, že už tak nelipnú na mojej blízkosti. Vzďaľujú sa do mňa, neustále objavujú nové možnosti a to je fajn. Veď prešiel viac ako rok. Už sa s nimi dá hovoriť, sú to iní parťáci. Čosi som stratil, ale aj veľa získal.“

Pozrite, toto je vaše nové pravnúča!

„Aha, veď to je fotka mojej dcéry a ona sa usmieva,“ hovorí klientka centra pre seniorov Dúbravská oáza pokoja a oddychu v Bratislave. „Mama, veď to som ja! Tu som, počujem ťa a môžeme sa rozprávať,“ ozve sa z fotky. Nie je to totiž fotka, ale videohovor na tablete, ktorým sa terapeut z centra snaží umožniť staršej pani a jej dcére, aby sa videli aspoň takto. Pre seniorov s Alzheimerovou chorobou či inými kognitívnymi poruchami je to výzva.

„Keď sme museli minulý rok v marci návštevy zastaviť úplne, prioritou našich aktivít sa stala komunikácia s rodinami,“ hovorí Lukáš Behul, terapeut a vedúci sociálneho úseku. Rodiny mohli svojich starkých potešiť tak, že priniesli osobné veci a dobroty k dverám. Videli sa len z terasy alebo cez video. Centrum zakúpilo viacero zariadení, ktoré videohovory umožňovali.

„V prvej vlne sme neustále behali s telefónmi a tabletmi. Ale je tu už generácia internetových seniorov, niektorí majú svoje laptopy či dotykové telefóny. No väčšina stále používa obyčajné telefóny s veľkými tlačidlami. Je to citlivá vec, pri videorozhovore držíme displej a často sme účastníci celého stretnutia.“

Vznikali náročné, ale aj humorné situácie: stratené nabíjačky, zablokované telefóny či problémy s aplikáciami. Z terapeutov, sociálnych pracovníkov a zdravotníckeho personálu sa stali aj technici. „Viedli sme evidenciu PIN kódov a PUK kódov, rozbiehali nové telefóny aj SIM karty.“

Syn máva otcovi v domove pre seniorov. Žeriav bezplatne poskytla firma, aby umožnila členom rodiny vidieť izolovaných blízkych. Apríl 2020, Holandsko. Foto: TASR/AP Photo/Peter Dejong

Niektorí klienti nevedia povedať, ako sa majú, bez pomoci. Vtedy rozhovor sprostredkuje terapeut. „Keď má klientka deväťdesiatdeväť rokov a vážne problémy s pamäťou, je na mne, aby som porozprával, čo prababička zažila. Rodinu na displeji spoznáva len postupne: Toto je môj syn, jeho žena sa volá Zuzana. Občas sa objaví aj bábätko a my vysvetľujeme: Toto je vaša pravnučka! Narodila sa tej a tej vnučke, pozrite!“

„Na podobné situácie žiadny tréning nie je. Nikto nič podobné nečakal a so situáciou sme pracovali, ako sme najlepšie vedeli. Už od príchodu klientov poznáme ich životné príbehy aj traumy. No viaže nás mlčanlivosť.“

Inzercia

Fotografie, ktoré poslala rodina, umiestnili klientom na izbe a rodine posielali fotky, ako sa ich seniori majú, ako sa prechádzajú alebo cvičia. Keď sa jednému z klientov s poruchami pamäti vydávala vnučka, zo svadby urobili živý prenos. „Vysvetlil som mu, že je to jeho vnučka, no on na svadbu nemohol ísť. Pochopil to. Spolu sme sedeli na posteli, pozerali príchod pred oltár aj samotný obrad. S dojatím si to odslzil a ja s ním.“

Keď sa pandemická situácia o trochu zlepšila, zriadilo centrum dve miestnosti s germicídnymi žiaričmi, kde sa mohli seniori vidieť s rodinami cez hrubé sklo. Bol o ne veľký záujem, na stretnutie bola vyhradená len polhodina.

Po ďalšom uvoľnení sa prvé stretnutia odohrávali vonku na pozemku zariadenia. Rozostavili stoličky, rodinám odporúčali rozstupy a vynechať dotyk. „Neobjať sa po roku je veľmi ťažké a klienti s kognitívnym deficitom tomu nerozumejú vôbec. Niektoré rodiny prichádzali s látkovými rukavicami, aby mohli svojich seniorov aspoň pohladiť.“

Rodina máva 108-ročnej oslávenkyni Mine Hehnovej v domove pre seniorov v Stuttgarte. Február 2021. Foto: TASR/DPA/Marijan Murat

Stretnutia bez rozstupov a s objatiami nastali len pred pár týždňami. Aj keď je väčšina klientov zaočkovaná, rodina musí mať negatívny test a rúško. Rodiny na návštevy opäť privádzajú staršie deti aj bábätká narodené počas pandémie. „Klienti sa nám pyšne chvália, aké sú ich vnúčatá šikovné. Deti sú ostýchavé, svojich starkých nevideli rok. No už po niekoľkých stretnutiach opäť nadobudnú blízkosť aj dôveru. Vďaka detskej bezprostrednosti sa vzťah pomerne rýchlo napraví – keď sa budú pravidelne stretávať,“ myslí si Lukáš Behul.

Deti idú na podstatu, vedia, že stretnutiu naživo sa nič nevyrovná

„Obaja svokrovci bývajú na druhom konci republiky, aj predtým sme sa s nimi nevideli niekoľko mesiacov. O starých rodičoch sa rozprávame a za dedka a babku sa každý deň modlíme. Nie sú to cudzí ľudia, no dcéry sú zvyknuté na iný typ kontaktu. Ale toto už bolo veľmi dlho. Na stretnutie bol čas aj veľká chuť,“ hovoria manželia Iva a Peter.

Pre ich deti je normálne, že si so starými rodičmi volajú cez video. Mladšia dcéra prežila v pandémii tretinu svojho života a syn sa do nej narodil. Počas lockdownu si volávali raz za dva-tri týždne. „Deti však na volanie musia mať náladu, nedá sa naplánovať konkrétny čas a povedať, že teraz sa rozprávajte. Mali sme telefonáty, kde deti na objednávku niečo zaspievali a dedko im ukázal zajace na dvore. No dlho im to nevydržalo.“ Radšej počkali, kým si kontakt vypýtajú vnúčatá. Šesťročná dcéra niekedy volala s babkou aj hodinu. Obe si telefón položili vedľa seba, robili niečo iné a len tak sa popritom rozprávali.

K opatreniam pristúpili prísne. Okrem pár stretnutí v lete sa deti nevideli s kamarátmi ani so starými rodičmi. „Pre nás to znamenalo byť s troma deťmi neustále a bez pomoci. Tí, čo boli v bubline so starými rodičmi, to mali v tomto zmysle ľahšie. Aj teraz rozmýšľam, či to bolo dobré,“ hovorí Peter.

Ilustračné foto: Flickr/Jamie Broadway

Dôležitou udalosťou bol krst ich syna. Povolené bolo len stretnutie šiestich osôb. Na obrad sa zmestili len Iva a Peter, ich novorodený syn a z oboch krstných párov len jeden z manželov. „Nemohli sme zobrať ani naše dcéry, ani starých rodičov. Chápeme, že ide o sviatosť a nie o oslavu, no čo sa týka vzťahov, bolo to ťažké.“

Keď konečne prišla na návštevu stará mama, štvorročná dcéra ju dva dni odmietala pustiť a neustále ju objímala. „Spýtali sme sa, či sa niečo deje. Dcéra nám povedala, že nič, len je to iné ako cez telefón.“ Deti vraj do vzťahu opäť nabehli veľmi rýchlo a zameškané si so starými rodičmi plánujú vynahradiť v lete. „Deti idú na podstatu. Keď ich pozorujem, sám si lepšie uvedomujem, o čo v živote ide. Oni vedia, že nie je dôležitá dovolenka ani oslava, ale ide o čas, o vzťah a o osobný kontakt,“ zakončuje Peter.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame