Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spravodlivosť Komentáre a názory
07. jún 2021

Ofenzíva SIS

Odvolávanie Mikulca? Problém je vyššie

Boris Kollár prerástol vláde cez hlavu. A v koalícii neexistuje nikto, kto by mal silu schladiť ho.

Odvolávanie Mikulca? Problém je vyššie

TASR

Keď v marci vrcholila koaličná kríza, písali sme, že výmena jedného premiéra Obyčajných za druhého premiéra Obyčajných nemusí byť až také dobré riešenie, ako sa mnohým zdalo. Dnes sa to potvrdzuje.

Už mesiac tu máme niečo, čo tlač s miernym preháňaním nazýva vojna bezpečnostných služieb. Kollárova SIS chráni Pčolinského a ostreľuje vyšetrovateľov. S výdatnou podporou Fica a Pellegriniho. Elitným policajtom z NAKA ide po krku inšpekcia ministerstva vnútra. Na tú zas udrela NAKA… Je zjavné, že nie všetky trestné konania sú dôvodné. Stíhanie operatívca Kaľavského zrušila prokuratúra. Sporne vyzerá aj obvinenie bývalého šéfa NAKA Zuriana. 

Výsledok: vláda nemá pod kontrolou ani tajnú službu (ktorú si prisvojil predseda parlamentu), ani políciu. Mikulcovi – pôvodným povolaním pilotovi – sa to načisto vymklo z rúk. Opozícia žiada jeho odvolanie.

Otázne je, či je to útok na tie správne dvere. Mikulec predsa nastupoval do úradu so zadaním, že má nechať polícii voľné ruky. Nech si stíha, koho chce.

Stalo sa.

Zrážka

Dnes je zjavné, že pôvodné zadanie a rozsah voľnosti pre vyšetrovateľov treba prehodnotiť. Lenže nie na úrovni Mikulca, ktorý je, pri všetkej úcte, len pešiak. Navyše, jadrom problému zrejme nie je polícia, ale tajná služba, ktorá sa – spolu s jej šéfom Kollárom – rozbehla do konfliktu s vyšetrovateľmi a prokuratúrou.

Kollár sa pritom nijako netají tým, že drží SIS pevne v rukách. Verejne priznáva, že vie, kto je a kto nie je sledovaný, na čom tajní pracujú, ako vyzerajú údajné dôkazy zo skrine SIS.

Keď chaos prekročí hranice jedného rezortu, zakročiť by mal premiér. V tomto prípade to však celkom neplatí. Pretože pozícia Hegera vo vláde aj v koalícii je len formálna a úsmevne slabá. Chýba mu reálna moc. Páky na stranu aj na partnerov.

Aj keby sme ostali len vo formálnej rovine, premiér Heger nemôže zvyšovať hlas na Borisa Kollára, ktorý nie je vo vláde.

Proti Kollárovi vie zakročiť silou len líder koalície.

A ten dnes neexistuje.

Matovič má zničené vzťahy s SaS aj s poslancami Za ľudí. Nerešpektujú ho. Jeho verejná podpora a dôveryhodnosť padla na úroveň Kotlebu. V tejto situácii môže tenká ruka Matoviča zatlačiť na Kollára len ťažko.

Nepôjde to.

Boris Kollár sa v tomto spore ukázal ako dominantný hráč.

Dôsledky pre koalíciu a špeciálne pre Obyčajných budú mimoriadne zlé.

Matovič a jeho tábor si ako hlavnú prioritu pestovali boj so zločinom a odpor k Ficovi.

Dnes boj so zločinom torpéduje Boris Kollár. Dominantná postava koalície. Spája pri tom sily s Ficom a Pellegrinim. Záujmy sa prekryli…

Inzercia

A robí to bez toho, aby Heger s Matovič pípli.

Kto má pravdu

Samozrejme, popri politickom kontexte netreba zabúdať na vecnú rovinu sporu. A na otázku, kto má pravdu a právo na svojej strane.

Kollár a jeho ľudia otvárajú celkom legitímne otázky v troch veciach.

1. Policajné razie sú často prehnané a zbytočné. Aj pri Pčolinskom. Stačilo ho predsa predvolať a po vypočutí zadržať.

2. Väzba je často sporná. Uplatňovať by sa mala hlavne pri nebezpečných organizovaných skupinách (kde je zvýšené riziko ovplyvňovania vyšetrovania) a na nevyhnutne krátky čas. Nie pri komkoľvek, kto je podozrivý z korupcie – na roky…

3. A nakoniec: stíhanie by nemalo stáť a padať na výpovedi jediného svedka, ktorý si chce udaniami pomôcť pri znížení trestu.

Toto všetko môžeme akceptovať ako legitímne témy. Treba však jedným dychom dodať, že námietky by potom mali platiť pri každom. Nielen pri „našich ľuďoch“ ako Pčolinský.

Presne toto je stred problému. Akonáhle sa uvoľní zovretie pri Pčolinskom, malo by sa uvoľniť aj pri Brhelovi a ďalších oligarchoch, resp. „našich ľuďoch“ Smeru. Aj pri nich sa predsa stíhanie opiera o výpoveď jedného priameho svedka (a druhého nepriameho, ako pri Pčolinskom). Čo je vlastne prirodzené. Úplatky sa nikdy neodovzdávajú pred širším publikom. A nevedú sa o nich archívne záznamy.

Samozrejme, každý, aj Kollár, má právo brániť svojich ľudí. A upozorňovať na slabšie miesta stíhania. Problém nastáva vtedy, keď niekto prekročí právomoci – a do obrany „našich ľudí“ zatiahne štátne inštitúcie. Napríklad tajnú službu.

Riešenie

Pokiaľ ide o možnosti partnerov zasiahnuť a schladiť Kollára, nie sú celkom nulové. Len sa boja siahnuť po nich.

Ak tajná služba neprestane so sústredenými útokmi na vyšetrovanie NAKA, premiér Heger (spolu s Matovičom) môžu presadiť odvolanie riaditeľa SIS. Prípadne, môžu túto právomoc s istou dávkou dôrazu pripomenúť Kollárovi. SIS predsa zo zákona podlieha vláde a jej predsedovi, nie šéfovi parlamentu.

Za činnosť SIS zodpovedná premiér.

Za činnosť ministra vnútra tiež. Čiže: mal by konať (spoločne s Matovičom ako lídrom OĽaNO). A vynútiť si poriadok vnútri SIS aj polície. 

Celý konflikt v koalícii aj medzi bezpečnostnými službami je vlastne testom, či nový režim s náhradným premiérom môže fungovať. Alebo je to len imitácia vlády.

Zatiaľ to vyzerá na to druhé. S pomerne širokým zástupom porazených. SaS a poslanci Za ľudí odstrelili Matoviča, aby zvýšili svoju váhu vo vláde.

Nakoniec prišiel zhrnúť bank ten štvrtý, ktorý celý čas šetril sily. V tichosti. A s dlhou palicou.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame