Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
07. jún 2021

Nemecko v kampani

Prekvapivé víťazstvo: Sú nemeckí kresťanskí demokrati späť na scéne?

Krajinské voľby v Sasku-Anhaltsku skončili jednoznačným víťazstvom CDU. Musia sa Zelení obávať poklesu?

Prekvapivé víťazstvo: Sú nemeckí kresťanskí demokrati späť na scéne?

Premiér Saska-Anhaltska Reiner Haseloff, člen Merkelovej CDU, sa teší so svojou manželkou Gabrielou po skončení regionálnych volieb v nemeckom meste Magdeburgu 6. júna 2021. Foto TASR/AP

Jednoznačným víťazom vo východonemeckej spolkovej krajine je CDU so ziskom 37 percent, oproti minulým voľbám tak získala sedem percentných bodov. Na druhom mieste sa umiestnila nacionalistická AfD s 20,8 percentami, oproti krajinským voľbám z roku 2016 stratila tri percentné body.

S takýmto obrovským náskokom CDU pred AfD nikto nerátal, ešte podľa posledných prieskumov sa zdalo, že obe strany budú plece pri pleci, pričom CDU skončí pod 30 percentami.

Na treťom mieste skončila postkomunistická Die Linke s jedenástimi percentami, hoci kedysi mávali na východe Nemecka cez 20 percent. Ľavica pohorela: sociálni demokrati z SPD padajú čoraz hlbšie (8,3 percenta), nedarilo sa však ani Zeleným, ktorí posilnili veľmi mierne na necelých šesť percent hlasov.

Aj keď voľby v Sasku-Anhaltsku nie sú reprezentatívne pre zvyšok Nemecka, všetky strany hľadia na posledné krajinské voľby pred parlamentnými voľbami v septembri ako na významný signál, kam sa verejná mienka obracia. 

Kto bojuje za východ?

Za víťazstvo vďačí CDU najmä osobe ministerského predsedu Reinera Haselloffa, ktorý spravil všetko správne: časť straníckych konzervatívcov si získal tým, keď sa v otázke kancelárskej nominácie postavil predsedovi CDU Arminovi Laschetovi a podporil populárneho ministerského predsedu Bavorska Markusa Södera, centristov zas jasným vyhranením voči AfD. Bodovať dokázal aj vďaka svojej aure „otca regiónu“, ktorý úspešne zastáva záujmy Saska-Anhaltska.

To je dôležitou témou, až tri štvrtiny percent občanov v Sasku-Anhaltsku majú pocit, že východní Nemci sú občanmi druhej triedy a že politiku a ekonomiku nespravodlivo ovládajú západní Nemci.

Z tohto pocitu krivdy ťažia protestné strany, najmä postkomunisti z Linke a AfD. No najmä pre postkomunistov to predstavuje čoraz väčší problém – v posledných rokoch totiž vzrástol vplyv západonemeckej časti strany. Aj v susednom Durínsku je vládnuci ľavicový premiér import zo Západu. To má síce výhodu, že mu na rozdiel od ostatných ľavičiarov z Linke nemožno vyčítať komunistickú minulosť, ale zároveň to prehlbuje pocit, že politike dominujú západniari.

So zlepšujúcou sa ekonomickou situáciou klesá aj ochota voličov voliť antisystémové strany a voliči postkomunistov stranu opúšťajú, lebo sú buď so svojou situáciou spokojní a nemajú problém voliť ani CDU, alebo preto, že hľadajú radikálnejší protest.

Haseloff dokázal presvedčiť občanov, že je nielen dobrým ministerským predsedom, s ktorého prácou je spokojných 70 percent opýtaných, ale pre 65 percent opýtaných aj „sebavedomo reprezentuje východných Nemcov“.

Okrem veľkého víťaza badať aj malého víťaza. Tým je liberálna FDP, ktorej sa podaril návrat do parlamentu. Úspech FDP má dobré dôvody, počas pandémie sa prezentovala ako rozumná opozícia, ktorá dokázala kritizovať chyby vlády a chrániť občianske slobody bez toho, aby skončila v tábore konšpirátorov.

Práve počas pandémie tradičný program FDP získal novú atraktivitu – pre podnikateľov, ktorým štát zavrel prevádzky, pre občanov, ktorí nechcú, aby pod rúškom pandémie štát prevzal kontrolu nad ich životmi.

Tento recept sa osvedčil, celonemecké prieskumy pripisujú FDP stabilne dvojciferné výsledky a v Sasku-Anhaltsku môže dúfať v účasť vo vláde. FDP predstavuje pre CDU najbližšieho politického spojenca a 38 percent voličov si želá koalíciu CDU s SPD a FDP, tridsať percent voličov by chcelo pokračovanie koalície CDU s SPD a Zelenými.

Nacionalisti chcú vládnuť

S CDU by chcela vládnuť aj AfD, až 91 percent voličov AfD by si želalo koalíciu s kresťanskými demokratmi. No CDU takúto koalíciu vopred jasne vylúčila a 87 percent jej voličov spoluprácu s nacionalistami odmieta.

Tu sa ukazuje, že polarizácia spoločnosti, ktorú AfD vytvára, jej síce dokáže zaistiť relatívne stabilnú voličskú základňu okolo dvadsiatich percent na východe a desiatich percent na západe, ale vedie do slepej uličky. 66 percent voličov nechce AfD vo vláde a CDU by musela mať samovražedné sklony, aby začala koalíciu s nacionalistami zvažovať.

AfD sa síce usiluje vystupovať tak, aby patrila do občianskeho tábora, ktorý pripomína CDU a FDP starej Spolkovej republiky spred roku 1989, no vo východnom Nemecku ťaží zo slabosti extrému. Jej voliči nie sú len sklamanými konzervatívcami z CDU či liberálmi z FDP, ale aj mnohí voliči postkomunistov, hlásia sa k nej aj prívrženci niekdajšej neonacistickej NPD, ktorá sa pred desiatimi rokmi v niektorých východonemeckých krajinách pohybovala okolo piatich percent.

Inzercia

V AfD to teraz bude vrieť, strana totiž dúfala vo víťazstvo a umiernené krídlo kladie neúspech za vinu radikálom. No tí sú v prevahe a tak je možné, že sa AfD bude ďalej štiepiť.

Hviezda Baerbocková začína klesať

Jasným sklamaním je výsledok pre Zelených, ktorí získali šesť percent a stali sa tak najslabšou parlamentnou stranou v Sasku-Anhaltsku. Strane sa pritom darí v celonemeckých prieskumoch, kde dosahuje až okolo 25 percent, no aj teraz sa ukazuje, že Zelení boli a dodnes zostávajú západonemeckou stranou, pre ktorú nie je samozrejmosťou, že na východe prekoná päť percent. Teraz si však trúfali na východe krajiny na oveľa viac, aj na dvojciferný výsledok, no v posledných týždňoch ich dobehlo niekoľko škandálov.

Začalo sa to polemikou okolo vysokoškolského vzdelania líderky Annaleny Baerbockovej, ktorá je kandidátkou Zelených na kancelárku. Baerbocková sa sama prezentovala ako „Völkerrechtlerin“, čo by sa dalo preložiť ako medzinárodná právnička, no podľa nemeckých zákonov žiadnou právničkou nie je, študovala politológiu a potom jednoročný program „Public International Law“ v Londýne.

Teraz sa bráni tým, že sa nikdy za „právničku“, (doslovne „Juristin“) nevyhlasovala. Pikantné to však zostáva, veď práve jej vzdelanie malo vysvetliť, prečo by mala byť bez akejkoľvek skúsenosti v exekutívnej funkcii spôsobilá odrazu prevziať kancelárske kreslo.

Legendárnym je aj rozhovor, v ktorom vystúpila so spolupredsedom Zelených Robertom Habeckom. Ten je na rozdiel od nej skúseným politikom, bývalým ministrom poľnohospodárstva a životného prostredia v Šlezvicku-Holštajnsku.

„Sme veľmi odlišní. On, sliepky, prasce, neviem, čo máš ešte? Dojiť kravy? Ja pochádzam skôr z prostredia medzinárodného práva,“ vysvetľovala rozdiely medzi nimi. Habeck, ktorý má na rozdiel od nej titul doktora z filozofie, sa počas rozhovoru viditeľne cvičil v hryzení si do jazyka.

Konzervatívny novinár Andreas Hallaschka sa v reakcii na Baerbockovú vyhlásil za medzinárodného právnika: „Dva semestre práva vo vedľajšom predmete viem tiež preukázať,“ deklaroval.

Vodu kážu, víno pijú

A tu sa škandály nekončia, Baerbocková nedávno zistila, že „zabudla“ nahlásiť parlamentu, že popri svojom mandáte zarobila 25220 eur. Pre nemeckých poslancov nie je síce zarábanie z rôznych straníckych alebo firemných pozícií popri poslaneckých diétach neobvyklé, ale práve Zelení v minulosti túto prax ostro kritizovali.

Niet teda divu, že politická konkurencia si na Baerbockovej prešľapoch patrične zgustla. Generálny tajomník CSU Markus Blume jej vyčítal pokrytectvo a dvojitú morálku, polemicky sa k Zeleným vyjadrila aj ľavicová politička Sahra Wagenknechtová: „Kto volí zeleno alebo aspoň prieskumným agentúram povie, že to má v úmysle, si tým dvíha svoje sebavedomie. Tento aspekt je obzvlášť dôležitý v dobre situovaných, akademických metropolitných oblastiach, v ktorých musí mať každá müsli-tyčinka hlbší význam a ktorým už dlho nie je možné predať žiadny spotrebný tovar, ktorý kupujúcemu aspoň nedáva pocit, že kúpou zároveň zachráni klímu a vôbec celý svet. Zelení sú dnes pre mnohých takýmto produktom, preto sa ‚kupujú‘.“

A ďalšieho prešľapu sa Zelení dopustili, keď sa pokúsili dokázať, ako dobre sú pripravení na vládnutie. Na to, aby dokázali, že plány v boji proti klimatickej zmene domysleli do konca, zverejnili aj to, koľko majú stáť. Konkrétne to znamená napríklad nárast cien benzínu o 16 centov za liter. To je síce úprimné priznanie, ale ako má voličom vysvetliť stúpajúce ceny niekto, kto dokáže „zabudnúť“ na dvadsaťpäťtisíc eur?

Zelení tu majú problém, ich voličské jadro tvoria bohatí mešťania, ktorým neprekáža, ak si za svoje zelené svedomie priplatia, asi polovica voličov Zelených totiž zarába vyše tritisíc eur mesačne. No ak chcú dokázať prilákať nových voličov, musia nutne osloviť aj nižšie príjmové skupiny. Prečo by si však bežný robotník mal priplácať za benzín, zatiaľ čo bohatý volič Zelených sa bude vyvážať na svojej Tesle za stotisíc a náklady mu nestúpnu?

Prekvapivo dobrý výsledok CDU teší najmä lídra CDU Armina Lascheta, ktorému mnohí prognózovali, že ho voliči na východe voliť nebudú. Aj keď CDU za výsledok vďačí Haseloffovi, môže sa nádejať, že sa na jeseň udeje niečo podobné.

Zároveň platí, že aj keď CDU vyjde z parlamentných volieb oslabená, šance Zelených na víťazstvo klesajú a nárok SPD na kreslo kancelára je už dlhší čas skôr folklórom než realitou.

To, že Lascheta teraz zachránil Haseloff, je paradoxom, veď práve Haseloff Lascheta ako volebného lídra odmietal. No teraz sa zdá, že sa CDU a CSU konečne zomkli. Haseloffa v kampani podporil aj Markus Söder a istá dvojtvárnosť CDU/CSU im môže pomôcť obrániť široko rozkročený elektorát od bývalých sociálnych demokratov, ktorým je sympatický Laschet, až po konzervatívcov, pre ktorých je Söder ich „kandidátom sŕdc“.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame