Aktuálne Cirkev vo svete 04. jún 2021

Prekvapenie z Nemecka Cirkev uviazla v „mŕtvom bode“, vyhlásil kardinál Marx a požiadal o odstúpenie

Imrich Gazda Ján Krupa
Imrich Gazda Ján Krupa

Reinhard Marx chce odchodom z postu mníchovského arcibiskupa prijať spoluzodpovednosť za sexuálne zneužívanie v cirkvi.

Reinhard Marx chce odchodom z postu mníchovského arcibiskupa prijať spoluzodpovednosť za sexuálne zneužívanie v cirkvi.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Imrich Gazda

Ján Krupa

Cirkev uviazla v „mŕtvom bode“, vyhlásil kardinál Marx a požiadal o odstúpenie
Foto – TASR/AP

Kardinál Reinhard Marx požiadal pápeža Františka o uvoľnenie z čela arcidiecézy Mníchov – Freising. 

„V podstate mi ide o to, aby som niesol spoluzodpovednosť za katastrofu sexuálneho zneužívania nositeľmi cirkevných úradov v uplynulých desaťročiach,“ napísal kardinál Marx v rezignačnom liste, ktorý pápežovi Františkovi zaslal 21. mája. 

Kardinál zverejnil list dnes po predchádzajúcom súhlase pápeža Františka. Keďže Svätý Otec stále nerozhodol o tom, či Marxovu rezignáciu prijme, nateraz ostáva aj naďalej vo svojom úrade. 

Svojím rozhodnutím vytvoril kardinál Marx nepriamy tlak na kardinála Rainera Mariu Woelkiho, kolínskeho arcibiskupa, ktorý tiež čelí výzvam na odchod kvôli spoluzodpovednosti za sexuálne škandály. Len pred týždňom Vatikán oznámil, že do Kolínskej arcidiecézy posiela apoštolskú vizitáciu

Mená kardinálov Marxa a Woelkiho sú v posledných mesiacoch skloňované aj v súvislosti s tzv. synodálnou cestou, na ktorú sa vydala nemecká cirkev pred vyše rokom. Kým Marx je jej podporovateľom, Woelki ju kritizuje.

„Bodom obratu z tejto krízy môže byť z môjho pohľadu len ,synodálna cesta‘, cesta, ktorá skutočne umožňuje ,rozlišovanie duchov‘, ako to Vy opakovane zdôrazňujete a podčiarkli ste vo svojom liste cirkvi v Nemecku,“ napísal Marx vo svojom rezignačnom liste.

Cirkev podľa Marxa
Cirkev podľa Marxa

Postupne prinesieme päť profilov najvplyvnejších biskupov na synode. Začíname najvyšším predstaviteľom nemeckých katolíkov.

Kardinál Marx sa narodil v roku 1953 a v roku 1979 bol vysvätený za kňaza Paderbornskej arcidiecézy. V roku 1996 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za pomocného biskupa tejto arcidiecézy. V rokoch 2001 – 2007 bol biskupom Trevírskej diecézy.  

Pápež Benedikt XVI. ho v roku 2007 vymenoval za arcibiskupa Mníchova – Freisingu, kde kedysi pôsobil aj on sám, a v roku 2010 ho kreoval za kardinála.

Pápež František ho v roku 2013 vymenoval za člena Rady kardinálov, ktorá mu radí pri správe cirkvi a reforme Rímskej kúrie, a za koordinátora vatikánskej Ekonomickej rady.

V rokoch 2012 – 2018 bol prezidentom Komisie biskupských konferencií Európskej únie (COMECE) a v rokoch 2014 – 2020 predsedom Nemeckej biskupskej konferencie.

Spravodajský portál Svätej stolice Vatican News upozornil, že kardinál minulý rok vo svojej arcidiecéze zriadil nadáciu Spes et Salus na pomoc obetiam sexuálneho zneužívania a previedol do nej veľkú časť svojho súkromného majetku.

Preklad rezignačného listu kardinála Marxa

Jeho Svätosti pápežovi Františkovi

Osobné a dôverné

Svätý Otče,

cirkev v Nemecku bezpochyby prechádza krízovými časmi. Samozrejme, že existuje pre to – aj mimo Nemecka po celom svete – veľa dôvodov, ktoré tu nemusím podrobne rozvádzať. Ale táto kríza je zapríčinená aj naším vlastným zlyhaním, našou vinou. A to je mi čoraz jasnejšie pri pohľade na Katolícku cirkev celkovo, nielen dnes, ale aj v uplynulých desaťročiach.

Sme – taký je môj dojem – v akomsi „mŕtvom bode“, ktorý sa však môže stať, to je moja veľkonočná nádej, aj „bodom obratu“. „Veľkonočná viera“ platí predsa aj pre nás biskupov v našej pastierskej starostlivosti: Kto chce získať svoj život, stratí ho; kto ho stratí, získa ho!

Od minulého roka uvažujem intenzívnejšie o tom, čo to znamená aj pre mňa osobne, a – povzbudený veľkonočným obdobím – dospel som k rozhodnutiu poprosiť Vás, aby ste prijali moje zrieknutie sa úradu mníchovského a freisinského arcibiskupa.

V podstate mi ide o to, aby som niesol spoluzodpovednosť za katastrofu sexuálneho zneužívania nositeľmi cirkevných úradov v uplynulých desaťročiach. Vyšetrovania a posudky z ostatných desiatich rokov ukazujú pre mňa so všeobecnou platnosťou, že bolo veľa osobného zlyhania a administratívnych chýb, ale takisto aj inštitucionálneho alebo „systémového“ zlyhania.

Diskusie v ostatnom čase ukázali, že niektorí v cirkvi nechcú uznať práve tento prvok spoluzodpovednosti a tým aj spoluviny inštitúcie, a preto sa stavajú odmietavo ku každému dialógu o reforme a obnove v súvislosti s krízou sexuálneho zneužívania.

Ja to vidím rozhodne inak. Oboje musí zostať v pohľade: chyby, za ktoré sa treba osobne zodpovedať, a inštitucionálne zlyhanie, ktoré vyzýva k zmenám a reforme cirkvi. Bodom obratu z tejto krízy môže byť z môjho pohľadu len „synodálna cesta“, cesta, ktorá skutočne umožňuje „rozlišovanie duchov“, ako to Vy opakovane zdôrazňujete a podčiarkli ste vo svojom liste cirkvi v Nemecku.

Som už štyridsaťdva rokov kňazom a takmer dvadsaťpäť rokov biskupom, z toho dvadsať rokov ordinárom zakaždým veľkého biskupstva. A pociťujem bolestne, ako veľmi poklesla vážnosť biskupov v cirkevnom a sekulárnom vnímaní, ba možno dosiahla najnižší bod. Aby sme prevzali zodpovednosť, z môjho pohľadu preto nestačí reagovať až a len vtedy, keď sa z aktov dokazujú jednotlivým zodpovedným chyby a zanedbania, ale musíme objasniť, že my ako biskupi ručíme aj za inštitúciu cirkvi ako celku.

Ani sa nepožaduje, aby sme neporiadky jednoducho rozsiahlo spájali s minulosťou a s nositeľmi úradov vo vtedajšej dobe a tak ich „pochovávali“. V každom prípade pociťujem svoju osobnú vinu a spoluzodpovednosť v dôsledku mlčania, zanedbaní a silnej koncentrácie na vážnosť inštitúcie. Až po roku 2002 a potom v silnejšej miere od roku 2010 sa zasiahnutí sexuálnym zneužívaním dôslednejšie posunuli do zorného poľa a táto zmena pohľadu nedosiahla ešte cieľ. Prehliadanie a ignorovanie obetí bolo zaiste našou najväčšou vinou v minulosti.

Po MHG-štúdii, ktorú nechala vypracovať Nemecká biskupská konferencia, som v mníchovskom dóme povedal, že sme zlyhali. Ale kto je toto „my“? K tomu patrím predsa aj ja. A to potom znamená, že musím z toho vyvodiť aj osobné následky. To je mi čoraz jasnejšie.

Verím, že jednou z možností, ako vyjadriť túto pripravenosť k zodpovednosti, je moje zrieknutie sa úradu. Tak azda môžem poskytnúť osobný príklad pre nový začiatok, pre nový prelom v cirkvi, nielen v Nemecku. Chcem ukázať, že v popredí nestojí úrad, ale poslanie evanjelia. Aj to je súčasťou pastierskej starostlivosti. Preto Vás veľmi prosím, aby ste prijali toto zrieknutie sa úradu.

Som naďalej rád kňazom a biskupom tejto cirkvi a budem sa ďalej pastoračne angažovať, kdekoľvek to uznáte za zmysluplné a dobré. Nasledujúce roky svojej služby by som rád v silnejšej miere venoval pastorácii a úsiliu o duchovnú obnovu cirkvi, ku ktorej aj Vy neúnavne nabádate.

Oboedientia et Pax und oremus pro invicem

Váš poslušný Reinhard kardinál Marx, arcibiskup Mníchova a Freisingu

Preložil o. Ján Krupa.
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Aktuálne

Diskusia 0