Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
03. jún 2021

Vládna koalícia

To najhoršie z oboch svetov

Keď konzervatívna časť vlády presadzuje fiškálny socializmus a jej liberálna časť progresívnu agendu.

To najhoršie z oboch svetov

Foto - TASR/Dano Veselský

„Namojveru, keby som mal voliť podľa toho, ktorá strana mi nechala najviac peňazí v peňaženke, musel by som sa rozhodovať medzi SNS a stranou Most-Híd,“ zaskočil ma nedávno 40-ročný živnostník Rudo, keď sme sa v neformálnom rozhovore bavili o podávaní tohtoročných daňových priznaní.

Rudo je volič súčasnej vládnej garnitúry a národniarmi i mosťákmi pohŕda. No ako živnostník si hmlisto pamätá, že vďaka týmto dvom stranám sa po vzniku ich koalície so Smerom v roku 2016 vrátila možnosť uplatniť si štedré paušálne výdavky. Ako otec rodiny odvtedy platí relatívne nízke dane.

Od súčasnej stredopravej vlády ďalšie znižovanie daní neočakával, keďže vie, že verejné financie nie sú v dobrom stave. No dúfal, že mu garnitúra, ktorú volil, prinajmenšom nebude dane dvíhať.

O to nepríjemnejšie bol prekvapený, keď minulý mesiac začal minister financií Igor Matovič naznačovať, že živnostníkom treba zvýšiť daňovo-odvodové zaťaženie na úroveň zamestnancov. A že týmto smerom pôjde aj pripravovaná reforma jeho rezortu.

„Nie som politológ,“ hovorí Rudo. „No vždy som si myslel, že pravica je o nízkych daniach a podpore podnikania, kým ľavica o vysokých daniach a veľkých štátnych výdavkoch.“

Namiesto toho si pamätá, že mu ako živnostníkovi pred desiatimi rokmi najskôr chceli zvýšiť dane Ivan Mikloš a Richard Sulík. Proti boli vtedy KDH a Most-Híd, no vláda Ivety Radičovej čoskoro padla, takže dane zvýšil živnostníkom až Peter Kažimír počas jednofarebnej vlády Smeru v rokoch 2012 až 2016.

„V tom období som potil krv,“ hovorí živnostník Rudo. Ako už bolo spomenuté, zníženie daňovo-odvodového bremena prišlo až po roku 2016, keď bol Smer odkázaný na koaličných partnerov v podobe SNS a strany Most-Híd.

Hodnotový konzervatívec, ekonomický liberál

Živnostník Rudo síce sám nie je politológ, no ako poznám jeho názory na veci verejné zo spoločných rozhovorov, dal by sa označiť za liberála v ekonomických otázkach a konzervatívca v tých hodnotových. Nie je nejaký veľký veriaci, no nemá rád všelijaké tie progresívne nápady typu „rodič 1 a rodič 2“ či „39 pohlaví“. A v ekonomike od štátu očakáva nízke dane, úzkostlivú kontrolu verejných výdavkov a znižovanie zadlženia štátu.

Inzercia

Vo vláde máme konzervatívcov i liberálov, takto zameraný volič by teda očakával, že kým konzervatívne krídlo bude konzervovať tradičné hodnoty, to liberálne bude oslobodzovať podnikanie. Namiesto toho vidíme niečo iné.

Kresťania v poslaneckom klube OĽaNO vlastne nič zo svojich cieľov v kultúrno-etických otázkach nedosiahli. Neprešiel im ani mierny návrh v oblasti ochrany nenarodeného života. Čo, samozrejme, ostro kontrastuje s mediálne vytváranou hystériou o „zavádzaní teokracie“.

Namiesto toho sa OĽaNO realizuje v ekonomike a vysiela signál o vyšších výdavkoch, ktoré budú financované z vyšších daní. Nielen pre živnostníkov. V kuloároch sa stále hovorí aj o vyšších daniach za nehnuteľnosti či o vyššej dani z pridanej hodnoty.

Ministerstvo hospodárstva sa síce snaží znižovať byrokratickú záťaž podnikania, no ani kedysi euroskepticizmom sympatický Richard Sulík dnes verejne neprotestuje proti fondu obnovy EÚ, ktorý po krátkodobom výdavkovom eldoráde na priority Európskej komisie (nie nutne Slovenska) sľubuje hlavne dlhodobé splácanie prostredníctvom nových či vyšších daní.

SaS sa medzičasom realizuje hlavne nápadmi ako odluka cirkví od štátu či nedávny návrh na zavedenie registrovaných partnerstiev. Liberálna ministerka spravodlivosti zo strany (ešte stále) Za ľudí zase podporuje témy ako Sexistický kix…

Volič tejto garnitúry, ktorý je hodnotový konzervatívec a ekonomický liberál, zatiaľ dostáva od „konzervatívno-liberálnej vlády“ to najhoršie z oboch svetov: konzervatívna časť vlády presadzuje fiškálny socializmus, kým tá liberálna tlačí hlavne progresívnu agendu.

A živnostník Rudo? Ten si zatiaľ kladie otázku, či má v rámci pudu fiškálnej sebazáchovy ísť na opozičné referendum o predčasných voľbách. Aj keď jeho organizátorov z duše nemusí.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame