ZAHRANIČIE: Indický 11. september

Teroristické útoky v Bombaji upozorňujú na dve skutočnosti. Islamský fundamentalizmus nepozná hraníc. Zároveň je potrebné dodať, že v Indii patria práve moslimovia medzi proskribované menšiny.

V sobotu sa skončila ďalšia krvavá reality show.

Kulisy poskytol Bombaj, druhé najväčšie mesto na svete (vyše 20 miliónov obyvateľov), scenár napísali islamskí fundamentalisti, nedobrovoľnými hercami sa stali stovky nevinných ľudí z celého sveta. Médiá počas troch dní na počkanie prinášali napínavé epizódy, ktoré svojou pútavosťou absolútne pohltili pozornosť celosvetového publika. Je koniec.

Vypustíme bollywoodský seriál z hlavy ako ten z New Yorku a Washingtonu (2001, takmer 3000 mŕtvych), Bali (2002, 202 mŕtvych), Madridu (2004, 191 mŕtvych) či Londýna (2005, 52 mŕtvych)? Alebo nás ešte stále čerstvé zábery plné guliek, ohňa a krvi prinútia na chvíľu uvažovať?

India: nacionalistická krajina
India, najväčšia demokratická krajina na svete, je so svojou dynamicky rastúcou ekonomikou, počtom obyvateľov a vlastnením jadrových zbraní považovaná za jedného z hlavných ekonomických a mocenských súperov USA a EÚ. „V priebehu posledných desaťročí sa začala India pomaly líšiť od obrazu, ktorý majú vo svojich srdciach jej obdivovatelia. Nestala sa menej demokratická: v dôležitých záležitostiach je dokonca demokratickejšia. Dnes je však menej tolerantná, menej nábožensky neutrálna, menej liberálna a menej si ctí zákony,“ napísal v roku 2003 americký politológ indického pôvodu Fareed Zakaria vo svojej knihe Budúcnosť slobody.

Práve netolerantnosť, náboženská rovnako ako národnostná, je jedným z hlavných nedostatkov novej superveľmoci. V krajine s vyše miliardou obyvateľov je náboženské a národnostné napätie obzvlášť nebezpečné. Podľa posledného sčítania obyvateľstva, ktoré sa uskutočnilo v roku 2001, vyznáva 80,5% obyvateľov hinduizmus, 13,4% islam a 2,3% kresťanstvo. So 130 – 140 miliónmi moslimov je India – po Indonézii a pred Pakistanom – druhou najväčšou moslimskou krajinou na svete. Len pre porovnanie: je to číslo, ktoré sa zhruba vyrovná počtu obyvateľov Ruska alebo dvojnásobku obyvateľov Nemecka.

Národnostné zloženie Indie je ešte pestrejšie. „Indie je multietnickým státem, který nemá jednoznačně dominantní národ. Ano, většinu mají Hindové (asi 28%), ale jsou zde i další etnika jako Tamilové,Telugové či Bengálci. Uvědome si, že Indie je obrovský subkontinent,“ povedal v rozhovore pre iHNed.cz , spravodajský server denníka Hospodářské noviny, Aleš Ottmár, politický geograf, ktorý pôsobil na českom veľvyslanectve v Dillí.

Útoky na moslimov a kresťanov
Napriek tomu, že prvý predseda vlády slobodnej Indie Džaváharlál Néhrú a neskôr populárna premiérka Indíra Gándhí budovali laický štát, na politickej scéne sa časom začali objavovať hinduistické fundamentalistické strany, medzi ktorými dominovala Bharatiya Janata Party (BJP). Kedykoľvek sa BJP dostala do politických ťažkostí, vyvolala náboženský konflikt, ktorý zvýšil jej popularitu medzi hinduistami. „BJP sa dostávala k moci kritikou nehrúovského oddelenia náboženstva a štátu, podporou militantného hinduistického nacionalizmu a svojou protiislamskou a protikresťanskou rétorikou,“ píše v citovanej knihe F. Zakaria. V roku 2002 úrady ovládané BJP zmasakrovali v Guajarate tisícky nevinných moslimov a desaťtisíce vyhnali z ich dedín a miest. Podľa Zakariu to bol prvý pogrom v Indii, ku ktorému došlo za asistencie štátu.

Nacionalistické strany budujú umelý strach nielen z moslimov, ale aj voči zhruba dvojpercentnej kresťanskej menšine. K jedným z najtvrdších útokov na indických kresťanov došlo len pred niekoľkými týždňami v piatich indických štátoch: Karnataka, Madja Pradesh, Kerala, Tamil Nadu a Orissa. Najhoršie to vyzeralo v orisskej oblasti Kandhamal: stovka mŕtvych kresťanov, zničených 41 katolíckych a protestantských kostolov a 457 rehoľných domov, niekoľko tisícok poškodených domov, v ktorých bývali kresťania. V krajine je momentálne 50 000 kresťanských utečencov. Len asi 14 000 sa nachádza v utečeneckých táboroch, ostatní sa skrývajú bez stanov a jedla v okolitých lesoch a odmietajú sa vrátiť zo strachu pred novými útokmi. Radikálni hinduisti ponúkajú za zavraždenie kresťana peniaze, jedlo, ale aj pohonné hmoty.

Kto a prečo zaútočil?
V takomto spoločenskom kontexte došlo k najnovším teroristickým útokom. Tie nie sú v Indii ničím novým. Kto presne stojí za najnovšími útokmi nebolo v čase písania tohto článku ešte jasné, ale nitky sa zbiehali k jednej z dvoch moslimských fundamentalistických organizácií. Pôvodne sa hovorilo o indických Dekánských mudžahedínoch. „O Dekánských mudžahedínech se moc neví. Dekánští mudžahedínové jsou mladou extrémistickou islámskou skupinou, která nese pojmenování po Dekánské plošině. Jejich současným vůdcem je Abdus Subhan Kurejší, který pochází právě z Bombaje. Hlavním cílem mudžahedínů je „zničení hinduismu v Indii“. Jedním z dalších cílů teroristických útoků, je snaha o publicitu. Dalším cílem může být zvyšování napětí mezi muslimy a hinduisty před květnovými celostátními volbami do Poslanecké sněmovny (Lok Sabha),“ povedal v spomínanom rozhovore pre server iHNed.cz politický geograf Aleš Ottmár.

Azam Amir Kasab, jediný z útočníkov, ktorého sa indickým bezpečnostným silám podarilo zadržať, sa však prihlásil k členstvu v pakistanskej organizácii Lashkar-e-Taiba. Tá však účasť na útokoch poprela. Dvadsaťjedenročný mladík pakistanského pôvodu, ktorý plynulo hovorí po anglicky prezradil aj jeden z dôvodov útoku. „Naším osobitným cieľom bolo dostať Izraelčanov, aby sme sa im pomstili za násilie páchané na Palestínčanoch.“ Jeho slová priniesol taliansky denník Corriere della Sera, ktorý ich prevzal do indického denníka The Times of India. Medzi 174 obeťami sa nachádzali piati Izraelčania, vrátane rabína s manželkou.

Ak by táto organizácia bola skutočným strojcom útokov, nebolo by to nič prekvapivé. Nesie totiž jej rukopis. Lashkar-e-Taiba veľmi podobným spôsobom zaútočila v decembri 2001 na indický parlament.

Kto z nás je duchovne prázdny?
Moslimskí fundamentalisti vyčítajúci Západu morálny úpadok sa opäť raz prejavili ako absolútni duchovní nihilisti, pre ktorých nemá ľudský život žiadnu hodnotu. A je im jedno, či ide o život kresťana, hinduistu alebo moslima, Američana, Indonézana alebo Inda. Nenávisť k všetkým ako dôsledok náboženského fanatizmu prerastajúceho do duchovného prázdna ohrozuje každú krajinu a každého človeka. Tmavé tiene vrhá v prvom rade na islam. Moslimovia by mali byť teda prví, ktorí budú proti náboženskému fanatizmu bojovať.

Imrich Gazda

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo