Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
03. jún 2021

Konzervatívny výber

Trampoty progresívcov, prenasledovaná Fínka a absurdný súd so Shellom

Prinášame komentovaný prehľad tém, ktoré rezonovali v poslednom týždni.

Trampoty progresívcov, prenasledovaná Fínka a absurdný súd so Shellom

Zdroj: FB profil Simony Petríkovej

Dnes sa pozrieme na opisovanie z dielne čerstvej progresívnej posily Simony Petrík. Ale aj na podporu, ktorú si vyslúžila v USA fínska kresťanská demokratka, ktorú doma stíhajú za citovanie Biblie. A tiež na podivný rozsudok, ktorý prikázal firme Shell, ako má znižovať svoje emisie.

V Texte týždňa priblížime pohľad Lenky Zlámalovej na európsky Green Deal a vo videorozhovore sa Jordan Peterson zhovára s utečenkou zo Severnej Kórey, Yeonmi Parkovou, nielen o Kimovom režime.

Maléry progresívcov a progresíviek

Najnovšie progresívne hviezdy slovenskej politiky nemajú práve najšťastnejšie obdobie.

Čerstvá posila Simona Petrík, ktorá sa cez centristickú Procházkovu Sieť a Beblavého liberálny pokus Spolu prepracovala do Progresívneho Slovenska, sa hneď po vstupe do strany blysla plagiátom.

Hoci je od minulého roka mimo parlamentu, vypracovala návrh zákona o poskytovaní služby starostlivosti o deti v detských skupinách. Ako sa však ukázalo, „vypracovala“ je prisilné slovo. Takmer kompletne ho totiž odpísala od Jany Žitňanskej, ktorá takýto návrh predkladala v parlamente už v roku 2013. Keď sa na odpisovanie prišlo, strana sa to pokúsila zachrániť vyhláseniami, že Simona Petrík v roku 2017, keď sedela v parlamente, predložila takýto návrh v spolupráci s Janou Žitňanskou ako europoslankyňou.

Celý tento pokus o krízovú komunikáciu však jedným šmahom zmarila iná, nedávna posila progresívcov, Tomáš Valášek. Ten mal byť ako člen parlamentu oficiálnym predkladateľom „Petríkovej“ návrhu. Keď sa Valášek týmto zámerom pochválil na sociálnej sieti, jeho bývalý stranícky kolega Juraj Šeliga ho upozornil, že pôvodnou autorkou návrhu je Jana Žitňanská.

Tomáš Valášek na túto výhradu nielenže nereagoval, ale celý propagačný status zmazal.

Dve tváre však Valášek neukázal po prvý raz. Ako sme v tomto texte zrekonštruovali minulý týždeň, počas marcovej vládnej krízy sa v kuloároch snažil vyjednať pre seba pozíciu ministra zahraničných vecí ako súčasť trojkoalície, v ktorej by už nebola SaS, a teda ani vtedajší a súčasný šéf diplomacie Ivan Korčok. Navonok však Tomáš Valášek prezentoval sám seba ako zásadového politika, ktorý vládnu koalíciu opúšťa z presvedčenia a zo znechutenia z politiky Igora Matoviča.

No a do tretice: progresívny europoslanec Martin Hojsík nedávno zvolil nie príliš šťastný slovník, keď sa pokúsil obhájiť dekrimininalizáciu drog.

„Dnes už vieme, že vojna proti drogám zlyhala. Sme na sklonku celosvetovej drogovej reformy. Svetové spoločenstvo začína rozoznávať, že prohibícia svoj cieľ o svete bez drog nielenže nesplnila, ale ho ani nikdy nesplní. Drogy sú aj napriek zákazom dostupné všade a pre všetkých,“ napísal Hojsík.

Zahrajme si však obľúbenú hru nahrádzania pojmov. Čo ak by sme slovo drogy nahradili slovom zbrane, alebo čo ak by sme použili slovo domáce násilie, ktoré je tiež všade rozšírené? Zdalo by sa pánovi europoslancovi, že je to v poriadku? 

Máme prestať potláčať či postihovať nebezpečné konanie len preto, že sa hojne vyskytuje? Vo svete, kde všetky neduhy vykoreníme prevenciou a vzdelávaním totiž nikdy žiť nebudeme.

Americkí akademici žiadajú sankcie voči fínskej prokurátorke 

Na podporu fínskej kresťanskodemokratickej političky Päivi Räsänenovej, ktorá čelí žalobe z nenávistných prejavov za to, že citovala z Biblie a kládla si otázku, či je správne, aby fínska luteránska cirkev podporovala homosexuálne zväzky, sa ozvali aj viacerí významní akademici v USA. O prípade Päivi Räsänenovej sme na Postoji už písali a poskytla nám aj rozhovor. Spolu s Räsänenovou je obvinený aj biskup Juhana Pohjola za to, že vydal jej brožúru o kresťanskom manželstve.

Americkí akademici sa obrátili listom na vládnu komisiu pre medzinárodnú slobodu náboženského vyznania.

Obvinenie podľa listu vysiela jasný signál všetkým Fínom, že ak sa budú držať svojho náboženského presvedčenia o manželstve a sexualite bez ohľadu na to, či by išlo o kresťanstvo, judaizmus, islam alebo iné vyznanie, nebudú v bezpečí pred zásahom štátu.

Okrem porušovania medzinárodných dohôd o ľudských a občianskych právach ide podľa signatárov listu o priamy útok na slobodu vyznania. Trestné stíhanie nemôže byť nástrojom vytvárania rovnováhy medzi ochranou verejného poriadku a slobodou prejavu.

Vyzývajú preto ministerstvo zahraničných vecí a ministerstvo financií USA, aby (podobne ako v iných prípadoch náboženského útlaku, napríklad čínskych moslimských Ujgurov) zaujali jasné stanovisko a prijali sankcie voči fínskej generálnej prokurátorke Raiji Toiviainenovej, ktorá stíhanie vedie.

Fínsky progresívny svet však momentálne viac než táto výzva trápi iný škandál. Sociálnodemokratická premiérka Sanna Marinová si zo štátnych peňazí nechávala preplácať bohaté domáce raňajky za tisíce eur. Po tom, čo miestne bulvárne noviny zverejnili informáciu, že premiérka míňala na raňajky v rodinnom sídle 300 eur mesačne z vládnych fondov, fínsky daňový úrad po preverení sumu spresnil na 845 eur týždenne. Po zverejnení informácií premiérka blahosklonne prisľúbila, že peniaze vráti a stravu si bude platiť z vlastného vrecka.

Inzercia

Prenasledovanie kresťanskodemokratickej političky aj žalúdok ľavicovej premiérky môžu mať vplyv aj na fínske regionálne voľby, ktoré sa konajú o dva týždne.

Súdny aktivizmus verzus ekonomika

Ropná spoločnosť Shell musí do roku 2030 znížiť svoje emisie o 45 percent oproti úrovni v roku 2019. Tento cieľ jej pritom nevyplýva zo žiadnych zmlúv, Shell si dosiaľ v tejto oblasti plnil zákonné záväzky, ktoré mu ukladal štát. Holandský súd však na základe svojej úvahy prikázal spoločnosti nový klimatický cieľ.

Žalobu podali environmentalistické úderky z Greenpeace, Priateľov Zeme a ďalších podobných zoskupení. Shell má podľa rozsudku zároveň zodpovednosť aj za úroveň emisií svojich dodávateľov a zákazníkov.

Ide o precedentný rozsudok, ktorý sa veľmi rýchlo môže pretaviť do celej série súdnych sporov s ďalšími priemyselnými podnikmi, čím sa stane nástrojom konkurenčného boja na globálnej úrovni.

Súdny aktivizmus, ktorý týmto verdiktom prenikol do ekonomiky, môže byť v konečnom dôsledku hrobárom európskeho hospodárstva. Čo zabráni tomu, aby čínski či severoamerickí konkurenti veľkých európskych firiem rôznymi kanálmi podporovali a podnecovali idealistických aktivistov v Európe k žalobám podobného typu?

Namiesto legitímnej debaty o využívaní prírodných zdrojov a následkoch ľudskej činnosti tu máme opäť bezhlavý ideologický boj, ktorého výsledkom nebude čistejšie prostredie, ale pokrytectvo. Podobne, ako to vidíme na príkladoch viacerých odevných či potravinárskych gigantov. V Európe a Severnej Amerike sa hrajú na spoločensky zodpovedné firmy mysliace na klímu a všeobecnú rovnosť, no v treťom svete bez milosti drancujú prostredie a zotorčujú deti za pár centov na mesiac.

A ľudí, ktorí v Európe vďaka klimatickému nadšeniu prídu o prácu, nazveme extrémistami, ak sa v zúfalstve upnú k politickým populistom.

...................................................................................................................

Text týždňa: Veľké zelené zdražovanie

Rozsiahla analýza českej ekonomickej komentátorky Lenky Zlámalovej poukazuje na prelomový bod vo fungovaní Európskej únie, ktorým získava charakter štátu – priamy výber daní. Nejde však o to, že by sa štáty dohodli, že nejakú existujúcu konkrétnu daň odovzdajú do správy bruselských úradov. Vzniknúť má daň úplne nová – zdanenie leteckého paliva.

A nebude jediná. Green deal v spojení s postpandemickou ekonomickou obnovou chce únia financovať vydaním dlhopisov za 750 miliárd eur. Príjmy z cla a príspevky členských štátov však na ich splácanie nebudú stačiť. EÚ preto potrebuje ďalší vlastný zdroj peňazí. A tým budú práve nové dane.

Okrem zdanenia leteckého paliva pôjde o nové zdanenie emisných povoleniek, zatiaľ hmlistá predstava o takzvanej dani z veľkosti firmy, ktorá profituje zo spoločného trhu. Ráta aj s takzvaným uhlíkovým clom – teda prirážkou k cene tovarov z krajín, ktoré majú nižšie klimatické „ciele“ ako EÚ na dorovnanie konkurencieschopnosti. A do praxe by sa malo dostať aj dlho ohlasované zdanenie veľkých technologických a digitálnych firiem, ktoré dnes majú svoje európske centrály v Írsku či Luxembursku, ktoré sú daňovými rajmi.

Podľa Lenky Zlámalovej nás v nabližšom čase v Európe čaká „zelené kádrovanie“. Úradníci budú rozhodovať, ktoré tovary, služby či činnosti sú „špinavé“ a ktoré sú „čisté“. Tie čisté získajú podporu, úverové výhody a istotu, že dôchodkové fondy budú nakupovať ich dlhopisy. Tie špinavé, naopak, čakajú prekážky, zákazy.

„Reguláciou bude presne určené, koľko investícií môže ísť do zeleného a koľko môže ísť do špinavého. O cene úveru už nebude, tak ako doteraz, rozhodovať miera rizika konkrétneho projektu, ale miera jeho zelenosti. Z bánk, poisťovní a dôchodkových fondov sa fakticky stanú zelené neziskovky,“ uzatvára Lenka Zlámalová.

...................................................................................................................

Video týždňa

Jordan Peterson diskutuje s Yeonmi Parkovou, utečenkyňou zo Severnej Kórey a aktivistkou za ľudské práva. Hovorí o krutostiach Kimovho režimu, ale aj o svojej ceste do Číny, kde ju väznili ako sexuálnu otrokyňu a tiež o pomoci, ktorú jej poskytli kresťanskí misionári v Južnej Kórei. Yeonmi Parková takisto poukazuje na rozdiely medzi východoázijskými a západnými spoločnosťami.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame