Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kultúra
19. jún 2021

Zápisky z trolejbusu

Záloha alebo Prečo si človek váži samozrejmosti, až keď ich stráca?

Vymenil stavebnú firmu za šoférovanie bratislavskej MHD. Odkedy vozí ľudí, objavila sa v ňom túžba tvoriť poviedky, ktoré uverejňujeme na pokračovanie. Dnes o zálohe.

Záloha alebo Prečo si človek váži samozrejmosti, až keď ich stráca?

Foto: Flickr/sese_87

Z času na čas sa pritrafí služba – záloha.

Vodič vtedy nastupuje do vozovne o 3.30 a čaká, či sa niečo zomelie, lebo potom bude musieť vyraziť namiesto iného vodiča. Má však nádej, že sa nič nezomelie a na blahosklonný uvážený pokyn výpravcu po rozbehnutí denných služieb zmizne ešte pred fajrontom domov. Ale to sa, žiaľ, stáva len výnimočne.

Nedeľa, 3.15

Mám službu, zálohu.

V nočáku cestou do práce vyspevujú dve rozjarené zjavenia a pätica vodičov sa tichučko a odovzdane necháva unášať tmou. Pristúpil hlučnejší kolega, volajme ho Jozef, ktorý vždy presne vie, čo a hlavne kto za nič nestojí. Aj dnes zasväcoval ostatných do týchto intuíciou overených poznatkov. Spomínaný kolega z vozovne odchádzal ako druhé vozidlo ešte pred štvrtou a ja som si krátil čas v zálohe štartovaním trolejbusov ostatným kolegom pred výjazdom.

4.53

Drnčí telefón. Výpravca mi naznačuje, že sa niečo deje. „Na konečnej zbili kolegu vodiča, sanitka ho
odviezla do nemocnice s rozbitou hlavou a dispečerské auto už ide po teba, aby si službu dokončil.“

„Koho zbili?“

„Jozefa.“

So zvláštnym pocitom si obzerám opustený trolejbus, kvapky kolegovej krvi na podlahe a jeho na kusy roztrhané tričko, ktoré vyzerá, ako keby ho napadla medvedica.

Po všetkých potrebných úkonoch a po odchode policajtov a dispečerov som ostal na nepríjemnom mieste sám. Aspoňže slnko už začalo vykukovať spoza prísneho obzoru a pomedzi olovené mraky. Kým čakám na svoj odchod, čítam si náborový plagát:

Prijmeme vodičov trolejbusov. Ponúkame: náborový príspevok, vyškolenie, príspevok na bývanie, príspevok na ubytovanie… a sem-tam nad ránom na konečnej po papuli.

Inzercia

Pracovný úraz.

Ozaj, keď sa v parlamente pobijú poslanci, je to tiež pracovný úraz?

Dozvie sa niekedy niekto, čo sa to vlastne Jozefovi stalo? A hlavne prečo?

Hlavne sa nebrániť, lebo hneď je z toho neadekvátna obrana a vodič má problém.

Vitajte v krajine, kde má útočník a zlodej väčšie práva ako obeť.

 

Poobede kúsok nad Račianskym mýtom smerom na železničnú stanicu začalo priamo na ceste prudko horieť osobné auto. Hasiči tam boli neuveriteľne rýchlo. Policajti zablokovali celú premávku smerom na stanicu a to cestujúcim v mojom trolejbuse, ktorí sa vracali domov mimo mesta, vôbec nebolo po vôli. Niekoľkokrát som sa dozvedel, že kvôli mne zmeškajú vlak a že sa budú na mňa sťažovať. Nevďačná, emocionálne náročná záloha.

Navečer, keď doma tupo civiem unavenou, ale celou hlavou z okna a vidím naše auto, ako nehorí, a z izby počujem, ako syn zaujato ťuká do klávesnice s cieľom dobyť mesto, som akosi vďačnejší za samozrejmosti, ktoré vôbec samozrejmé nie sú. A potom do toho zatelefonuje milovaná manželka z ďalekej cudziny, že ma ľúbi. Prečo si človek váži obyčajné samozrejmosti, až keď ich iní strácajú, alebo ešte viac, keď ich sám stráca?

Neviem.

Ak vás Zápisky z trolejbusu zaujali, ďalšie príbehy si môžete prečítať aj v dvoch knižných verziách.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame