Blog 28. február 2011

Rozdielnosť pohlaví

Páter Gabriel OFM
Grécky filozof Platón rozpráva mýtus o gigantoch. Tí sa vzbúrili proti bohom a za trest boli rozseknutí na dve polovice. Odvtedy nikto nie je úplným človekom. Jedna „polovička“ hľadá druhú. A až keď ju nájde, stane sa znovu celým človekom. Týmto mýtom filozof vyjadruje nielen príťažlivosť dvoch pohl...
Grécky filozof Platón rozpráva mýtus o gigantoch. Tí sa vzbúrili proti bohom a za trest boli rozseknutí na dve polovice. Odvtedy nikto nie je úplným človekom. Jedna „polovička“ hľadá druhú. A až keď ju nájde, stane sa znovu celým človekom. Týmto mýtom filozof vyjadruje nielen príťažlivosť dvoch pohl...
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Páter Gabriel OFM

Grécky filozof Platón rozpráva mýtus o gigantoch. Tí sa vzbúrili proti bohom a za trest boli rozseknutí na dve polovice. Odvtedy nikto nie je úplným človekom. Jedna „polovička“ hľadá druhú. A až keď ju nájde, stane sa znovu celým človekom. Týmto mýtom filozof vyjadruje nielen príťažlivosť dvoch pohlaví, ale odkázanosť na potrebu byť doplnený druhou „polovičkou“.

V staroveku bol všeobecne rozšírený názor, že žena je menej ako muž, že je neschopná priateľstva a lásky k múdrosti. Túto mienku môžeme nájsť ešte aj u niektorých cirkevných Otcov, ovplyvnených v tejto otázke svojou dobou. Napríklad tzv. antiochijská škola tvrdila, že iba muž je stvorený na Boží obraz, žena je obrazom muža. Napriek tomu, ak sa jedná o duchovný život, od začiatku sa uznáva úplná rovnocennosť. „Čnosť je v mužovi i žene rovnaká, platí tu rovnaké pravidlo, ako sa zachovať,“ napísal Klemenť Alexandrijský. Teodoret z Cýru napísal, že ženy v duchovnom zápase o dokonalosť nebojovali o nič menej hrdinsky ako muži.

Zakladateľ a predstavený nejakého kláštora sa nazýval „opát“ (od slova „abbas“ – otec). Rovnakú funkciu plnila v ženských kláštoroch „abatiša“ – matka. Svätý Pachomius posielal do ženských kláštorov rovnaké pravidlá ako do mužských. Rozdiely medzi mužom a ženou nerobili ani sv. Bazil a Benedikt. Duchovný život sa podľa ich mienky povznáša nad telo a jeho rozdiely. Duch je v mužovi a žene rovnaký.

Moderní psychológovia majú trochu inú mienku. Vzťah medzi pohlavím a duševným vývojom je úzky. Žena a muž sú síce bytosti rovnocenné, avšak predsa len rôzne. „Žena je mystérium,“ napísal už sv. Augustín. I spovedníci vedia, ako inak rozmýšľajú, resp. prežívajú svoj život muži a ženy. Jeden z moderných psychológov (R. Biot) píše: „Mužská a ženská prirodzenosť sa líši biologicky vo všetkých fyziologických prejavoch. Niet ani jedinej životnej činnosti, ktorá by nemala u muža známku mužskosti a u ženy ženskosti.“

Častejšie než kedysi sa preto dnes hovorí o prejavoch „mužskej“ a „ženskej“ zbožnosti. Z plnosti kresťanskej dokonalosti uskutočňuje lepšie a ľahšie niektoré prvky muž, iné zasa žena. Mužom je bližší: zmysel pre zásady, poriadok a systém, praktická činnosť, bojovnosť apod. Ženám je zasa vlastnejší dôverný styk s Bohom, majú lepšiu intuíciu pre nadprirodzené veci, bohatšiu citovú stránku, materinský zmysel, sklon k čistote srdca apod. Hodnota týchto poznámok je samozrejme relatívna a v jednotlivých prípadoch, to, čo sme pripísali mužovi možno pripísať žene a opačne.

Pokiaľ ide o priame prejavy pohlavného života, starí askéti boli väčšinou prísneho názoru. Na jednej strane síce proti heretickým názorom svojej doby obhajujú dovolenosť a platnosť manželského styku. Na druhej strane sú však presvedčení, že sexuálnou aktivitou sa človek blíži k ríši zvierat a pociťuje v nej veľmi silno svoju náklonnosť k zlu. Z toho dôvodu manželom radili, pokiaľ je to možné, čím najviac sa zdržiavať sexuálneho aktu a umŕtvovať svoj pohlavný pud.

Moderní autori nemôžu a ani nechcú popierať oprávnenosť asketickej požiadavky ohľadom zdržanlivosti, či ovládania sexuálneho apetitu. Kladú pred oči manželov myšlienku, ktorou by sa ich vzájomná manželská láska mala inšpirovať. U zvieraťa sa sexuálna činnosť riadi zákonitosťami organizmu. Nie je slobodná, preto tam nemožno hovoriť o mravnosti. U človeka je to inak. Sexuálna zdržanlivosť a ovládanie patrí u človeka k vytváraniu charakteru, k mravnému konaniu. Láska muža a ženy je pomer dvoch slobodných osôb. Pohlavná náklonnosť a sexuálna rozkoš je len časťou celistvého životného spojenia. Izolovať ju znamená asi toľko, ako chcieť dať hodnotu useknutému údu.

Ak je teda sexuálny život ľudským i mravným, sú oprávnené myšlienky moderných autorov, ktorí sa snažia o vysvetlenie zákonitých manželských vzťahov v duchu nadprirodzenej Božej lásky - uskutočňujúcej sa vo vnútornom živote Trojice - , ktorej je manželská sexuálna láska najvýstižnejším obrazom.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0