Školstvo naše slovenské

Slovenská politická scéna na rok zamŕza. Reformný rozbeh dostáva stopku do najbližších volieb. Premiér Mikuláš Dzurinda vytiahol do predvolebného boja s úpravou reforiem a novou ženou po svojom boku Ivetou Radičovou, ktorá na zbytočnom ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny nahradila korupčného hrdinu Ľudovíta Kaníka.

Reformy, viac, či menej dobré, poznačili posledné tri roky vládnutia Mikuláša Dzurindu. Veľa sa o nich hovorí, pre Róberta Fica sa stali červeným súknom, ktorého zničenie má byť hlavným bodom jeho povolebného pôsobenia. Kdesi v úzadí zdravotníctva, dôchodkov, daní, trestného práva a ďalších reformovaných oblastí sa krčí aj školstvo. Rezort, ktorý má v správe KDH, mal pod vedením ministra Fronca priviesť aj spiace školstvo do pohybu. Niečo sa mu podarilo, no na úspešné hodnotenie je toho dosť málo.

Minister nastupoval s elánom, ktorý však nanešťastie nepremenil do rýchleho konania. Podarilo sa mu vyriešiť ošemetnú stránku financovania regionálneho školstva a v rámci decentralizácie štátnej správy prešli niektoré školy pod správu žúp. Dokonca sa podarilo niekoľko kozmetických úprav aj vo vysokom školstve. Akási atrapa reformy finacovania, ktorá sa odvíja od novej metodiky prerozdeľovania financií daňových poplatníkov pre vysoké školy. Naposledy preletela cez tlačové agentúry správa o komplexnej akreditácii a inštitucionálnom hodnotení škôl. Zbytočnosti.

Neriešia totiž základné problémy. Školstvo naďalej čaká na svoje prebudenie. Nedostalo dostatočné impulzy. Nedostatočná razancia pri presadzovaní svojich návrhov a k tomu ešte aj nestabilná koalícia spôsobili, že zostávame bez reformy toho najdôležitejšieho – vzdelávania. Nejde totiž o nič menej ani viac ako o našu budúcnosť. Neprešlo spoplatnenie štúdia, nič pravdepodobne nebude ani z obsahovej reformy malého školstva. A to už v pozadí počuť kroky sociálneho inžiniera (rozumej tieňového ministra školstva SMER-sociálnej demokracie), ktorý by nás najradšej vrátil do čias štátneho dirigizmu a centralizmu.

Aj to, čo doteraz prichádzalo z ministerstva školstva, bolo len odvarom. Je čas začať sa baviť seriózne a k téme. Reforma musí byť naozajstnou reformou, a nielen kozmetickými úpravami neudržatelných javov. Celý systém potrebuje zdravý prievan. Prievan v zmysle zdravej konkurencie, kde na trhu jeden nie je zvýhodňovaný oproti druhému, kde má prístup každý, kto má záujem službu ponúknuť, kde si za službu každý platí primeranú cenu. Chce to myšlienku a koncepciu.

Michal Mertinyák

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo