Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Video a podcast
29. máj 2021

Knihomoľov zápisník

Myšlienkový testament Rogera Scrutona

„Jak být konzervativec“ z pohľadu britského konzervatívneho mysliteľa Rogera Scrutona.

Myšlienkový testament Rogera Scrutona

Milí priatelia, dovoľte, aby som vás privítal pri ďalšom vydaní našej videorelácie Knihomoľov zápisník.

Minulý rok v januári vo veku 75 rokov podľahol rakovine britský konzervatívny mysliteľ Sir Roger Scruton. Dobre známy je aj u nás. Na prelome 70. a 80. rokov sa podieľal na organizovaní podzemnej univerzity pre disidentov v komunistickom Československu. Bytové semináre s ním sa konali v Prahe, Brne a Bratislave. Zvlášť k Čechom si Scruton vytvoril počas života zvláštny vzťah. No jeho myšlienky zvykli rezonovať aj na Slovensku.

České vydavateľstvo Books and Pipes v spolupráci s Centrom pro studium demokracie a kultury tento rok vydalo Scrutonovu knihu s príznačným názvom „Jak být konzervativec“.

Britský filozof sa tu zamýšľa nad podstatou súčasného politického zápasu a miesto konzervativizmu v ňom. Svoje rozprávanie otvára spomienkou na svojho otca, ktorý bol tradičný anglický socialista, no v mnohých ohľadoch pristupoval k svetu s konzervatívnym inštinktom zachovávať hodnotné veci z minulosti. Scruton pokračuje načrtnutím svojej skúsenosti s radikalizovanými francúzskymi študentmi počas nepokojov v roku 1968 a miestami spomína aj svoje pôsobenie v komunistickom Československu.

Scrutonov konzervativizmus začína láskou k domovu a snahou uchovávať, čo je hodnotné pred neuváženými zmenami. Chrbticou jeho knihy je sedem kapitol, ktoré nesú názvy: pravda nacionalizmu, pravda socializmu, pravda kapitalizmu, pravda liberalizmu, pravda multikulturalizmu, pravda environmentalizmu, pravda internacionalizmu.

Možno si na tomto mieste položíte otázku, ako to ide dohromady: Prečo sa kniha, ktorá je o konzervativizme toľko zaoberá inými „izmami“, z ktorých viaceré sú s konzervativizmom v konkurenčnom vzťahu na pomyslenom trhu s politickými ideami?

No Scrutonov prístup je v niečom veľmi inšpiratívny. Hovorí, v čom majú všetky tie „izmy“ pravdu, no zároveň píše aj o ich limitoch a ukazuje, ako konzervatívne myslenie tieto limity konkurenčných „izmov“ prekonáva alebo transcenduje.

Scruton napríklad poukazuje na dôležité prínosy kapitalizmu a ekonómie slobodného trhu, ale zároveň ukazuje na potrebu zasadiť podnikanie a ziskový motív do širšieho rámca. Slovami britského mysliteľa, ide o to vrátiť „oikos“, teda domov do „oikonomie“, teda ekonómie.

Závisti voči bohatým sa vyhneme, keď sa bohatí budú snažiť zainteresovať čo najviac ľudí na svojom bohatstve. Scruton spomína svoju skúsenosť zo Spojených štátov: Američania majú radosť z úspechu iných ľudí aj vtedy, keď sami majú málo. Je to dané prítomnosťou silného pocitu v spoločnosti, že k bohatstvu patrí aj dobročinnosť. Američania sa preto tešia z úspechu svojich spoluobčanov, lebo veria, že nejakým spôsobom to môže byť prínosné aj pre nich.

Možno by stálo zato priniesť niečo z tohto dobročinného étosu aj na Slovensko, kde si často všímame, že ľudia majú tendenciu (obrazne povedané) závidieť si aj choroby. Liekom na spoločenskú závisť je teda prajnosť aj schopnosť nachádzať spôsoby, ako rozširovať výhody členstva v spoločnosti na tých, ktorým sa ich nepodarilo získať. Konzervativizmus by mal tieto myšlienky nejakým spôsobom artikulovať.

V rámci rôznych Scrutonových postrehov ktoré v tejto knihe zaznievajú, možno vyzdvihnúť napríklad jeho myšlienku, že konzervatívci musia byť moderní v obrane minulosti a kreatívni v obrane tradície. Aj keď to na prvé počutie znie ako paradox, takýchto paradoxov musí byť konzervatívne myslenie schopné a vďaka tomu bude aj životaschopné.

Pri predstavení knihy Jak být konzervativec treba dopredu spomenúť, že Sir Roger je zakorenený v britskej tradícii empirického konzervativizmu, ktorá je trochu iná, než kontinentálna európska kresťanská demokracia, akú poznáme aj u nás. Je to dôležité pripomenúť, lebo konzervatívne myslenie bude v každej krajine trochu odlišné, keďže vždy vyviera zo skúsenosti a kultúry tej-ktorej krajiny, toho-ktorého ľudu.

Inzercia

Popri domovine, ktorú treba chrániť a zveľaďovať, je v tomto konzervativizme silne prítomný dôraz na britskú, respektíve anglickú národnú myšlienku. Scruton tento rozmer svojho myslenia načrtol už vo svojej knižnej úvahe „O potrebnosti národov“, ktorá v českom preklade vyšla v roku 2011.

Tento britský konzervatívny mysliteľ chápe národ ako príklad spontánneho poriadku, ktorý vyformovali dejiny. Slovami Scrutona:

„Národný štát, ako ho dnes chápeme, je vedľajší produkt ľudského susedského spolužitia, utvorený ,neviditeľnou rukou’ z nespočetných dohôd medzi ľuďmi, ktorí hovoria tým istým jazykom a žijú bok po boku. Je to výsledok kompromisov vyjednaných po mnohých konfliktoch a výraz pomaly sa formujúceho súhlasu medzi susedmi, že si budú navzájom poskytovať priestor a že tento priestor budú chrániť ako spoločné teritórium. Do tohto svojho teritória národný štát vedome absorboval etnické a náboženské menšiny a prispôsoboval sa im, rovnako ako sa tieto menšiny prispôsobovali jemu.“

Scruton prízvukuje, že národný štát je o tom, čo majú ľudia spoločné ako politické, právne, jazykové, kultúrne a historické spoločenstvo – nie ako členovia konfesijného spoločenstva, kmeňa či rodinného príbuzenstva. Robí to zrejme aj s ohľadom na veľké komunity ľudí s prisťahovaleckým pozadím, ktoré sa v posledných desaťročiach objavili na britských ostrovoch a spájajú ich práve tie predpolitické náboženské putá. Ak sa majú plne zaradiť do britskej spoločnosti, musia nejakým spôsobom absorbovať aj ten politický koncept britskosti.

Scruton sa nedá označiť za náboženského alebo prvoplánovo kresťanského konzervatívca, hoci samozrejme, anglické kresťanské dedičstvo si vážil. Jeho potrebu transcendencie uspokojuje jeho hlboké zakotvenie v umení a kráse. Britská spoločnosť sa v posledných desaťročiach prudko sekularizovala. Scruton dúfa, že krása umenia a krajiny by mohla konzervovať niečo z toho, čo ľudskej duši po stáročia poskytovalo náboženstvo.

Vo svojej knihe napríklad píše: „Naše kostoly dnes za svoje pretrvanie v skutočnosti vďačia skôr svojej kráse, než úžitku: tým však dosvedčujú, ako hlboko užitočná krása je.“

Scruton však nezostáva vznášať sa v anjelských výškach. Reaguje v tejto knihe aj na konkrétne výzvy a problémy, ktoré v Anglicku vytvára mediálna hegemónia progresívneho svetonázoru. Pokiaľ ide o cenzúru prejavu, Spojené kráľovstvo podľa Scrutona zažíva zastrašovanie, aké nezažilo od čias Cromwellovej puritánskej diktatúry v 17. storočí.

Napokon, aj sám Sir Roger sa stal viac ako raz obeťou tejto novej nemilosrdnej patričnosti.

Scrutonove knihy budú najmä české vydavateľstvá nepochybne vydávať aj naďalej. Kniha Jak být konzervativec môže slúžiť tak trochu ako politický testament tohto britského mysliteľa s mimoriadnym vzťahom k nám v strednej Európe.

Milí diváci, milí poslucháči, ďakujem, že ste si nás dnes zapli. Ak nás sledujete na YouTube, prosím lajknite toto video a zvážte odber videí z kanála Postoj TV, aby žiadne neuniklo vašej pozornosti. A napokon, dovidenia pri ďalšom vydaní našej videorelácie Knihomoľov zápisník.

Sledujte podcast Denníka Postoj

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva