Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
28. máj 2021

Svet v kocke

Kritici despotu sa majú báť aj za hranicami

Odklon lietadla nad Bieloruskom, nový vysoký predstaviteľ pre Bosnu a česko-poľský spor o baňu.

Kritici despotu sa majú báť aj za hranicami

Na archívnej snímke z 26. marca 2017 bieloruská polícia zatýka novinára Ramana Prataseviča v Minsku. FOTO TASR/AP

Prinášame komentovaný prehľad svetových správ z tohto týždňa. Jeho autormi sú Lukáš Krivošík (o bieloruskom odklone lietadla za účelom zadržania odporcu Lukašenkovho režimu), Christian Heitmann (o novom predstaviteľovi pre Bosnu a Hercegovinu) a Jozef Majchrák (o česko-poľskom spore).

Lietadlo presmerované do Minska a zadržaný disident

Let 4978 spoločnosti Ryanair z Atén do Vilniusu bol v nedeľu presmerovaný nad vzdušným priestorom Bieloruska do jeho hlavného mesta Minska. Stalo sa to krátko predtým, než by lietadlo vstúpilo do litovského vzdušného priestoru. Proti stroju so šesťčlennou posádkou a 126 pasažiermi na palube odštartovala bieloruská stíhačka MiG-29. Bieloruská letecká kontrola let presmerovala pod zámienkou, že na palube by mohla byť bomba.

V skutočnosti bol na palube 26-ročný bieloruský novinár a opozičný aktivista Raman Pratasevič. Po pristátí lietadla v Minsku bol vytiahnutý z lietadla spolu so svojou priateľkou, ruskou občiankou. Obaja boli uväznení. Bieloruský diktátor Alexander Lukašenko ich v stredu nazval „agentmi západných spravodajcov“.

Prataseviča umiestnil jeho režim na zoznam „teroristov“ za podiel na organizovaní minuloročných protivládnych protestov. Pratasevič žil pred svojím uväznením v poľskom exile a v Grécku pokrýval návštevu bieloruskej opozičnej líderky Sviatlany Cichanovskej na medzinárodnom ekonomickom fóre. Údajne už v Aténach sa mal Pratasevič sťažovať, že sa nejaký muž snažil na letisku vyfotiť si jeho letenku.

Na druhý deň po Pratasevičovom zatknutí bieloruská televízia uverejnila video, v ktorom sa priznáva k organizovaniu protivládnych protestov a vyhlásil, že nemá žiadne zdravotné problémy. Podľa Pratasevičovho otca mohol byť k priznaniu prinútený mučením.

Viaceré štáty sveta nútené presmerovanie a pristátie civilného lietadla ostro odsúdili a vyzvali k prepusteniu zadržaných politických väzňov. Niektoré krajiny tiež pristúpili k upozorneniu leteckých spoločností, aby sa vyhýbali bieloruskému vzdušnému priestoru. Naopak, Bieloruska sa zastala ruská diplomacia.

Litovské orgány činné v trestnom konaní začali skúmať, či aktom bieloruských orgánov nedošlo k trestnému činu únosu lietadla. Krátkodobo sú síce bieloruskí pôvodcovia incidentu s lietadlom v bezpečí, no po prípadnom páde Lukašenkovho režimu by sa mohli za tento čin trestnoprávne zodpovedať.

Nech prípad skončí akokoľvek, signál, ktorý chcel vyslať Lukašenkov režim svojim politickým odporcom, je zjavný: Ani v zahraničnom exile nie ste pred nami v bezpečí.

V Lajčákovych šľapajach: Nový Vysoký predstaviteľ pre Bosnu a Hercegovinu

Viac než desaťročie po odchode Miroslava Lajčáka z pozície Vysokého predstaviteľa pre Bosnu a Hercegovinu sa na jeho starej pozícii črtá nová zmena – na post má nastúpiť nemecký politik Christian Schmidt.

Úrad vysokého predstaviteľa OHR oznámil, že Rada pre implementáciu mieru na návrh Nemecka oficiálne menovala Christiana Schmidta za budúceho Vysokého predstaviteľa pre Bosnu a Hercegovinu. Stalo sa tak napriek výslovnému nesúhlasu Ruskej federácie.

Schmidt bol od roku 1990 poslancom CSU v nemeckom Bundestagu a v rokoch 2005 až 2013 parlamentným štátnym tajomníkom na nemeckom ministerstve obrany, potom na ministerstve pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj. V rokoch 2014 až 2018 bol ministrom poľnohospodárstva. Schmidt má dobré kontakty na politikov v Chorvátsku, najmä zo strany HDZ.

O jeho nominácii sa špekulovalo už v decembri, v januári nemecké ministerstvo jeho kandidatúru potvrdilo. V Bosne sa počas tejto doby šírili konšpiračné teórie o akejsi nemecko-ruskej aliancii. Kolovali tvrdenia, že sa jedná o nemecký podraz Američanov. Politológ Jasmin Mujanović nazval snahy Berlína „znepokojujúcimi“.

Dobre informovaný zdroj z nemeckého ministerstva zahraničných vecí tvrdenia o podraze označil za „nezmysel“, podľa neho Nemecko vopred informovalo ešte vtedajšiu administratívu Donalda Trumpa aj tím okolo Joea Bidena.

Posledné mesiace ukázali, že sa žiadne nemecko-ruské zblíženie na Balkáne nekoná. Ba čo viac, Rusko ako jediný štát v Rade pre implementáciu mieru odmietlo Schmidta podporiť.

Akonáhle bol chýr o rusko-nemeckej aliancii vyvrátený, sa proti Schmidtovi postavil líder bosnianskych Srbov Milorad Dodik. Ten už dlhodobo propaguje zrušenie úradu Vysokého predstaviteľa.

Inzercia

OHR má síce na papieri rozsiahle kompetencie, takzvané Bonn powers, no počas posledného desaťročia boli využívané len striedmo. Teoreticky by Vysoký predstaviteľ mohol napríklad odvolať akéhokoľvek politika, ktorý bráni implementácii Daytonskej mierovej zmluvy, no skutočne využívaná táto moc už dávno nie je.

Problémom totiž je, že úradujúci Vysoký predstaviteľ Valentin Inzko, ktorý nasledoval po Lajčákovi, trpí nedostatkom zahraničnej podpory. Dôvodom je ubúdajúca pozornosť medzinárodnej komunity, ktorá bola od konca vojny v roku 1995 upätá stále na nové krízy - Kosovo, Ukrajinu či Sýriu.

Česko verzus Poľsko: Spor o baňu

Idylické vzťahy medzi Českom a Poľskom rozčeril spor o poľskú hnedouhoľnú baňu Turów, ktorá sa nachádza v česko-poľskom pohraničí.

České ministerstvo životného prostredia ešte vo februári oznámilo, že kvôli plánom na rozšírenie bane podalo žalobu na Súdny dvor Európskej únie. Dôvodom je negatívny dopad ťažby na životné prostredie, pričom Čechom sa nepáči najmä to, že v dôsledku ťažby dochádza k poklesu hladiny podzemnej vody v pohraničnej oblasti.

Súdny dvor minulý týždeň vydal predbežné opatrenie, ktorým nariadil pozastavenie ťažby v bani. Vzápätí na tento krok Poľsko vyzvala aj Európska komisia. Poľsko však zatiaľ ťažbu zastaviť odmieta. Argumentuje pritom svojou energetickou bezpečnosťou.

Uhlie z tejto elektrárne sa používa v tepelnej elektrárni, ktorá vyrába približne sedem percent poľskej elektrickej energie. Ďalšou poľskou obavou je nárast nezamestnanosti. Tisícky ľudí by prišli o prácu a v pohraničnom regióne by mali problém nájsť si inú.

Dianie okolo bane je aj politicky celkom turbulentné. V utorok poľský premiér Mateusz Morawiecki oznámil, že so svojím českým kolegom Andrejom Babišom uzavreli predbežnú dohodu o urovnaní sporu. Tá mala spočívať v tom, že Česko žalobu stiahne a Poľsko sa výmenou za to bude finančne podieľať na eliminácii dopadov prihraničnej ťažby.

Lenže Babiš hneď nato oznámil, že žiadna takáto dohoda neexistuje a Česko nič sťahovať nebude.

V poľských médiách zaznieva aj kritika, ktorá rozhodnutie súdu označuje za nekvalifikovaný súdny aktivizmus. V podobnom duchu sa vyjadril tiež poľský minister zahraničných vecí Zbigniew Rau.

Napätá je aj situácia v regióne, v ktorom sa baňa nachádza. Miestni obyvatelia hovoria, že výsledkom verdiktu môže byť sociálna apokalypsa a chystajú sa protestovať aj pred budovou Európskeho parlamentu.

Podľa primátora mesta Bogatynia Wojciecha Dobrolowicza urobili sudcovia krajne nezodpovedné rozhodnutie. Osoba, ktorá by ho vykonala, teda zastavila ťažbu, by podľa neho odsúdila desaťtisíce ľudí, ktorí by čelili obrovskej sociálno-ekonomickej kríze.

Kompromis medzi obidvomi krajinami komplikuje aj fakt, že obidvaja premiéri sú pod silným politickým tlakom. Andrej Babiš je už v podstate vo volebnej kampani a posledné, čo potrebuje, je vyzerať ako slaboch.

Niečomu podobnému však čelí aj Morawiecki. Kritizuje ho totiž nielen opozícia, ale aj jeho menší koaličný partner, minister spravodlivosti Zbigniew Ziobro. Ten je aj šéfom strany Solidárne Poľsko. S Morawieckim už nejakú dobu súperí o pozíciu v poľskom konzervatívnom tábore. Preto ak by poľský premiér urobil v spore s Českom krok, ktorý by sa dal interpretovať tak, že dostatočne nehájil poľské záujmy, Ziobro by to proti nemu celkom určite využil.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame