Británia chce, aby veľké spoločnosti platili spravodlivý podiel na dani
O minimálnej sadzbe bude rokovať skupina G7 a týka sa najmä nadnárodných technologických firiem.
Akákoľvek globálna dohoda o minimálnej sadzbe dane z príjmu právnických osôb musí zabezpečiť, aby veľké technologické spoločnosti zaplatili svoj spravodlivý podiel na dani. Vyhlásila to vo štvrtok britská vláda, deň pred online rokovaním ministrov financií a centrálnych bankárov skupiny G7, siedmich najvyspelejších ekonomík sveta.
USA minulý týždeň navrhli, aby sa zisky nadnárodných spoločností zdaňovali minimálnou sadzbou vo výške 15 %, čo je menej ako pôvodný návrh vo výške 21 %. Británia, ktorá tento rok predsedá stretnutiam G7 (USA, Kanada, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Británia a Japonsko), je však opatrnejšia. Minister financií Rishi Sunak by chcel, aby veľké technologické giganty zo zámoria platili v Británii vyššiu daň.
„Naším nemenným stanoviskom je, že záleží na tom, kde sa platí daň, a akákoľvek dohoda musí zabezpečiť, aby digitálne spoločnosti platili v Británii daň, ktorá bude odrážať ich ekonomické aktivity,“ uviedol vo štvrtok zdroj z britského ministerstva financií.
„Vítame obnovený záväzok USA zaoberať sa touto otázkou a súhlasíme s tým, že minimálna daň môže pomôcť zabezpečiť, aby spoločnosti platili dane,“ dodal zdroj.
Francúzsky minister financií Bruno Le Maire vo štvrtok vyzval štáty G7, aby sa dohodli na minimálnej sadzbe dane na budúci týždeň, keď bude Sunak v Londýne v dňoch od 4. do 5. júna organizovať osobné stretnutie ministrov financií.
„Na londýnskej schôdzi skupiny G7 musia najsilnejšie ekonomiky sveta povedať - dohodli sme sa na novej medzinárodnej dani vrátane digitálnej dane a minimálnej dane. Vyvinú tak silný tlak na skupinu G20 (20 najväčších svetových ekonomík), aby na stretnutí v Benátkach v polovici júla dosiahli dohodu,“ povedal Le Maire pre francúzsky rozhlas.
O tejto dani sa však na piatkovom online stretnutí ministrov financií a centrálnych bankárov skupiny G7 nebude podrobnejšie diskutovať. Podľa návrhu programu sa namiesto toho účastníci sústredia na globálnu ekonomiku, znižovanie emisií skleníkových plynov a technológiu digitálnych platieb, ako sú digitálne meny centrálnych bánk.
Návrh USA na 15-percentnú minimálnu daň vyvolal turbulencie. Zatiaľ čo Francúzsko a Nemecko sú za „historickú“ dohodu a vyslali signál, že ju podporia, niektoré skeptické európske štáty plány na globálnu daň pre nadnárodné firmy odmietajú.
V utorok írsky minister financií Paschal Donohoe uviedol, že jeho krajina má „skutočne značné obavy“ z globálnej sadzby, z ktorej budú podľa neho "ťažiť len určité ekonomiky“.
Írsko má totiž nízku korporátnu daň, na úrovni 12,5 %, vďaka čomu pritiahlo veľké množstvo technologických a farmaceutických firiem, ktoré si v ňom zriadili svoje európske centrály.
Minulý mesiac írske ministerstvo financií zverejnilo odhad, podľa ktorého by od roku 2025 mohlo prísť o ročné príjmy vo výške 2 miliárd eur, ak bude prijatá globálna minimálna sadzba dane.
Podobné obavy ako Írsko má aj Maďarsko s 9-percentnou daňou pre korporácie, zatiaľ čo Francúzsko a Nemecko majú podľa výpočtov Organizácie krajín pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) sadzby takmer 30 %.
Luxembursko, ktoré je tiež domovom veľkého počtu nadnárodných spoločností, sa vyjadrilo v prospech „minimálneho zdanenia“ s cieľom vytvoriť „podmienky pre spravodlivú hospodársku súťaž“ medzi krajinami. Konkrétne však nekomentuje navrhovanú 15-percentnú sadzbu.
Ministri financií G7 považujú minimálnu daň za nevyhnutnú na zastavenie konkurencie medzi krajinami o to, kto môže ponúknuť nadnárodným spoločnostiam najnižšiu sadzbu. Argumentujú, že „preteky o dno“ znižujú príjmy, ktoré by mohli ísť na ďalšie vládne priority.
Dnes treba vedieť
Najvyšší správny súd na návrh ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej disciplinárne potrestal sudkyňu trenčianskeho okresného súdu Beátu Schmidtovú za prieťahy v konaní v prípade pádu stanu na festivale Pohoda. Na tri mesiace jej znížia plat o 30 percent. (tasr)
Protiinflačný balík pomoci
Bojujeme za tradičnú rodinu, hlási Matovič. SaS jeho návrhy nepodporí
O pomoci rodinám aj o zdanení ruskej ropy sa bude rokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Prvé čítanie o návrhoch sa začne v piatok.
Niektoré štáty EÚ sa k Ukrajine správajú ako k druhej triede, znie z Kyjeva
Ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba sa tak vyjadril po vyhlásení Nemecka, že snahu Ukrajiny o vstup do Európskej únie nemožno urýchliť.
Poslanci zaradili do programu aktuálnej schôdze protiinflačnú pomoc aj zdanenie ruskej ropy. Na záver schôdze presunuli voľbu šéfa Najvyššieho kontrolného úradu a detskej komisárky. (tasr)
Fínsko nechce na svojom území jadrové zbrane ani základne NATO
Fínska premiérka Sanna Marinová uviedla, že táto otázka nebola súčasťou rokovaní o členstve medzi Helsinkami a Alianciou.
Polovica zákazníkov Gazpromu si podľa Moskvy otvorila účty v Gazprombank
„V najbližších dňoch budeme mať k dispozícii konečný zoznam tých, ktorí zaplatili v rubľoch a ktorí to odmietli,“ povedal ruský vicepremiér Alexander Novak.
Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak uviedol, že jeho krajina neprijme žiadne prímerie, kým sa všetci ruskí vojaci nestiahnu. Zdôraznil, že Ukrajina nemá záujem o nový Minsk a obnovenie vojny o niekoľko rokov.
Štrajková pohotovosť
Mestá a obce obmedzujú komunikáciu so štátom, vlajky stiahli na pol žrde
Samosprávam prekážajú aktuálne návrhy z dielne rezortu financií, ale aj dlhodobý prístup štát voči nim.
MS v hokeji
Tréner Craig Ramsay vzal prehru so Švajčiarskom na seba
„Je to moja chyba. Mali sme dosť šancí, ale chýbal nám rozhodujúci krok, teda strelec, ktorý by ten krok urobil,“ povedal po zápase.
George Bush sa pomýlil a označil inváziu do Iraku za brutálnu a neoprávnenú
Americký exprezident sa opravil a spresnil, že mal na mysli ruskú inváziu na Ukrajinu. Chybu zvalil na svoj vysoký vek.