Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Dnes treba vedieť
27. máj 2021, 12:09

Británia chce, aby veľké spoločnosti platili spravodlivý podiel na dani

O minimálnej sadzbe bude rokovať skupina G7 a týka sa najmä nadnárodných technologických firiem.

Akákoľvek globálna dohoda o minimálnej sadzbe dane z príjmu právnických osôb musí zabezpečiť, aby veľké technologické spoločnosti zaplatili svoj spravodlivý podiel na dani. Vyhlásila to vo štvrtok britská vláda, deň pred online rokovaním ministrov financií a centrálnych bankárov skupiny G7, siedmich najvyspelejších ekonomík sveta.

USA minulý týždeň navrhli, aby sa zisky nadnárodných spoločností zdaňovali minimálnou sadzbou vo výške 15 %, čo je menej ako pôvodný návrh vo výške 21 %. Británia, ktorá tento rok predsedá stretnutiam G7 (USA, Kanada, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Británia a Japonsko), je však opatrnejšia. Minister financií Rishi Sunak by chcel, aby veľké technologické giganty zo zámoria platili v Británii vyššiu daň.

„Naším nemenným stanoviskom je, že záleží na tom, kde sa platí daň, a akákoľvek dohoda musí zabezpečiť, aby digitálne spoločnosti platili v Británii daň, ktorá bude odrážať ich ekonomické aktivity,“ uviedol vo štvrtok zdroj z britského ministerstva financií.

„Vítame obnovený záväzok USA zaoberať sa touto otázkou a súhlasíme s tým, že minimálna daň môže pomôcť zabezpečiť, aby spoločnosti platili dane,“ dodal zdroj.

Francúzsky minister financií Bruno Le Maire vo štvrtok vyzval štáty G7, aby sa dohodli na minimálnej sadzbe dane na budúci týždeň, keď bude Sunak v Londýne v dňoch od 4. do 5. júna organizovať osobné stretnutie ministrov financií.

„Na londýnskej schôdzi skupiny G7 musia najsilnejšie ekonomiky sveta povedať - dohodli sme sa na novej medzinárodnej dani vrátane digitálnej dane a minimálnej dane. Vyvinú tak silný tlak na skupinu G20 (20 najväčších svetových ekonomík), aby na stretnutí v Benátkach v polovici júla dosiahli dohodu,“ povedal Le Maire pre francúzsky rozhlas.

O tejto dani sa však na piatkovom online stretnutí ministrov financií a centrálnych bankárov skupiny G7 nebude podrobnejšie diskutovať. Podľa návrhu programu sa namiesto toho účastníci sústredia na globálnu ekonomiku, znižovanie emisií skleníkových plynov a technológiu digitálnych platieb, ako sú digitálne meny centrálnych bánk.

Návrh USA na 15-percentnú minimálnu daň vyvolal turbulencie. Zatiaľ čo Francúzsko a Nemecko sú za  „historickú“ dohodu a vyslali signál, že ju podporia, niektoré skeptické európske štáty plány na globálnu daň pre nadnárodné firmy odmietajú.

Inzercia

V utorok írsky minister financií Paschal Donohoe uviedol, že jeho krajina má „skutočne značné obavy“ z globálnej sadzby, z ktorej budú podľa neho "ťažiť len určité ekonomiky“.

Írsko má totiž nízku korporátnu daň, na úrovni 12,5 %, vďaka čomu pritiahlo veľké množstvo technologických a farmaceutických firiem, ktoré si v ňom zriadili svoje európske centrály.

Minulý mesiac írske ministerstvo financií zverejnilo odhad, podľa ktorého by od roku 2025 mohlo prísť o ročné príjmy vo výške 2 miliárd eur, ak bude prijatá globálna minimálna sadzba dane.

Podobné obavy ako Írsko má aj Maďarsko s 9-percentnou daňou pre korporácie, zatiaľ čo Francúzsko a Nemecko majú podľa výpočtov Organizácie krajín pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) sadzby takmer 30 %.

Luxembursko, ktoré je tiež domovom veľkého počtu nadnárodných spoločností, sa vyjadrilo v prospech „minimálneho zdanenia“ s cieľom vytvoriť „podmienky pre spravodlivú hospodársku súťaž“ medzi krajinami. Konkrétne však nekomentuje navrhovanú 15-percentnú sadzbu.

Ministri financií G7 považujú minimálnu daň za nevyhnutnú na zastavenie konkurencie medzi krajinami o to, kto môže ponúknuť nadnárodným spoločnostiam najnižšiu sadzbu. Argumentujú, že „preteky o dno“ znižujú príjmy, ktoré by mohli ísť na ďalšie vládne priority.

Dnes treba vedieť

pred 9 hodinami

Pre KDH by mohlo byť zaujímavejšie rozhodiť siete smerom ku Kresťanskej únii Anny Záborskej. Existencia KÚ je dôsledkom sporu bývalej dlhoročnej europoslankyne s vtedajším predsedom Alojzom Hlinom v roku 2019. Nebyť tohto konfliktu a následného fungovania dvoch politických strán, ktoré sa uchádzajú o toho istého voliča, KDH dnes mohlo byť v parlamente. Píše Lukáš Krivošík.

pred 9 hodinami

Slovenská tenistka Anna Karolína Schmiedlová postúpila do 2. kola dvojhry na turnaji v Belehrade. V prvom kole zdolala za 70 minút Chorvátku Janu Fettovú hladko 6:1, 6:2. Darilo sa aj jej krajanke Rebecce Šramkovej, ktorá si poradila s Chorvátkou Terezou Mrdežovou 6:3, 2:6, 6:4. (tasr)

pred 9 hodinami

SHMÚ upozorňuje na nočné búrky s krúpami, ktoré sa môžu vyskytnúť najmä v severnej a západnej časti Slovenska. Meteorológovia vydali najnižší stupeň výstrahy, ktorý platí do utorka do 5.00 h. pre všetky kraje okrem Košického. Prvý stupeň varovania zároveň vydali pred vysokými teplotami počas utorka pre Banskobystrický, Košický, Nitriansky, Trnavský a Prešovský kraj. Teplota môže miestami dosiahnuť 34 stupňov. (tasr)

pred 10 hodinami

Nemecko chce ľuďom na mobily posielať varovania pred záplavami. "Nie každý bol z tejto myšlienky v posledných mesiacoch nadšený. Rozhodol som sa však, že to spravíme... Neexistuje rozumný protiargument," uviedol nemecký minister vnútra Horst Seehofer. (tasr)

pred 10 hodinami

"Ak sa budeme spoliehať na antigénové testovanie, dopadneme rovnako ako minulú jeseň – s desaťtisícmi zbytočných úmrtí a miliardovými škodami na ekonomike. Parlament prijal krátkozraké pravidlá, ktoré uškodia nám všetkým," tvrdí v ankete ekonóm NBS Martin Šuster.

pred 11 hodinami

Vo veku 70 rokov zomrel niekdajší viacnásobný politik Ján Kotuľa. Zastával funkcie v samospráve, štátne správe i verejnej správe. S jeho menom sa spájajú i viaceré dopravné stavby, napríklad Most Apollo či Petržalské korzo. (tasr)

Inzercia

Inzercia