Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Hegerova vláda Komentáre a názory
27. máj 2021

Protikorupčná fasáda

Koalícia demontuje aj posledné plus, ktoré u voličov mala

Bordel v politike, vojna policajtov a neblahý precedens v podobe referenda o predčasných voľbách.

Koalícia demontuje aj posledné plus, ktoré u voličov mala

Uprostred prezidentka Zuzana Čaputová, vľavo predseda NR SR Boris Kollár (Sme rodina) a predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO). FOTO TASR – Pavel Neubauer

Bolo to niekedy pred dvomi-tromi mesiacmi. Denne nám na vírus zomierala približne stovka ľudí a zdalo sa, že svetlo na konci pandemického tunela je v nedohľadne.

Mnoho voličov vtedy už svoj hlas pre koaličné strany vo vlaňajších voľbách oľutovalo. Tí zostávajúci skalní sa ešte mohli utešovať dvomi argumentmi: po prvé, že s výnimkou pár krajín v Ázii sotva niektorá vláda dokázala riadiť pandémiu omnoho lepšie (vrátane napríklad susedného Česka, s ktorým sa radi porovnávame). A po druhé, že súčasná garnitúra aspoň polícii rozviazala ruky, aby mohla vyšetrovať vysoké politické zvieratá, podozrivé z korupcie.

V posledných týždňoch však koalícia úspešne demontuje aj ten antikorupčný étos, ktorý sa s ňou spájal. Súvisí to so zadržaním Vladimíra Pčolinského a s nepokrytou snahou Borisa Kollára dostať ho von z väzby, hoci aj za cenu účelovej zmeny zákonnej úpravy.

Niežeby verejná debata o kolúznej väzbe, jej dĺžke, podmienkach či prípadnom zneužívaní na vynucovanie priznaní nebola legitímna. Všeličo v našej policajnej a justičnej praxi vzbudzuje systémové otázniky a zaslúžilo by si pozornosť politikov i verejnosti. No pri spoločenskej debate sa to v tomto prípade neskončilo.

Najneskôr od bezprecedentného stretnutia najvyšších ústavných činiteľov a špičiek prokuratúry i polície v priestoroch Slovenskej informačnej služby sa vytvára v zákulisí dojem akejsi „vojny policajtov“ či aspoň konfliktu medzi SIS a NAKA.

Ak niečo „smrdí“ v prípade stíhania bývalého šéfa tajnej služby a nominanta hnutia Sme rodina, možno sa podobný problém týka aj stíhania exponentov bývalej vlády – dojem, ktorý rád priživuje aj predseda Smeru Robert Fico.

Bolo by zaujímavé nazrieť teraz do hlavy Igora Matoviča. Musí sa pozerať, ako padá ním starostlivo budovaný étos protikorupčnej „očisty“, spojený s touto garnitúrou. A demontovať ho pomáha jeho najbližší koaličný partner. Nápad nechať predviesť do Národnej rady väzobne stíhaného ex-riaditeľa SIS je len poslednou kvapkou.

Nejeden občan musí mať pocit, že v našej republike rozhodujú ľudia, ktorí úplne stratili súdnosť, a že kľúčové inštitúcie sú v stave anarchie. Čo by, mimochodom, platilo, aj keby mal Boris Kollár pravdu a skutočne existovalo v NAKA či širšie v polícii akési sprisahanie či inštitucionálna svojvôľa – o čom sa vytvára hmlistý dojem v politickom zákulisí.

V každom prípade, nikto sa nemôže čudovať, keď následne vo verejnosti silnie pocit, že toto trápenie treba čo najskôr ukončiť. A ako nástroj sa nespokojným občanom ponúka referendum o predčasných voľbách.

Inzercia

Vinou pandémie a tiež zásluhou výkonu, aký predvádzajú rozhádané koaličné strany, aj keď vírus s príchodom teplejšieho počasia oslabil, je tu prvýkrát šanca, že k referendu príde dostatok ľudí a bude platné. Voliči fakticky odvolajú garnitúru, ktorej členovia sú sami sebou očividne unavení a mnohým z nich akoby chýbala vôľa pokračovať. Budú predčasné voľby a že na nich získa stará i nová ľavica v podobe Smeru, Hlasu a PS sa už teraz dá predpokladať.

Bude zase trvať dve volebné obdobia, kým sa k moci dostane niečo ako pravica? Najlepšie, aby sa to zase po necelých dvoch rokoch rozhádalo a rozpadlo?! A republika môže ďalšie desaťročie stagnovať.

No volebné výsledky na jedno alebo dve volebné obdobia nemusia byť tým najhorším pre slovenskú demokraciu. Tým bude nebezpečný precedens v prípade úspešného referenda o predčasných voľbách.

V podstate každý, komu sa nebude páčiť volebný výsledok, môže deň po ich konaní začať zbierať podpisy za predčasné voľby. Štvorročná dĺžka volebného obdobia stratí zmysel a slovenskú politiku ešte viac ovládne populizmus a krátkodobé motivácie v štýle „po mne potopa“.

Dojem, že si občania Slovenska nevedia vládnuť, vďaka tomu posilní, na čo časť verejnosti zareaguje podporou pre outsourcing národných právomocí na európsku úroveň do Bruselu, kým iná časť verejnosti môže začať pociťovať dopyt po nejakom druhu vlády „pevnej ruky“ na domácej úrovni. Oboje ešte viac pokazí slovenskú politiku...

Za jeden a pol roka si pripomenieme 30. výročie vzniku Slovenskej republiky. S vrcholmi, ako bol mečiarizmus, únos štátu za vlád Smeru a na druhej strane teraz vláda Matovičovho politického entertainmentu, pôsobí celé to obdobie ako nejaký zlý rozbeh. Iste, žijeme v relatívne slobodných podmienkach a ako by dosvedčili napríklad Taliani so svojím častým striedaním vlád počas väčšiny povojnového obdobia alebo Francúzi so svojou históriou piatich republík, bordel v politike nie je neprekonateľnou prekážkou, aby ľudia v krajine žili, pracovali, podnikali a privádzali na svet deti. Naši predkovia prekonali aj horšie.

Netreba sa politikou nechať príliš rozčuľovať. Navyše, aj taký národ „básnikov a mysliteľov“ ako Nemci zvládol demokraciu až na druhý pokus. V každom prípade, keď raz po ďalšej svetovej vojne alebo po inom zlomovom historickom resete budú Slováci zakladať Slovenskú republiku nanovo, azda sa im podarí do tretice vykročiť šťastnejšou nohou.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame