Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
20. máj 2021

7 dní v kocke

Matovičovi krachuje jeho nosná priorita

V rubrike 7 dní v kocke pravidelne komentujeme kľúčové témy týždňa.

Matovičovi krachuje jeho nosná priorita

TASR

1. Voľný pád Obyčajných

Matovičovi a jeho strane dosť vážne hrozí, že príde o svoju najsilnejšiu kartu – o obraz neoblomného bojovníka proti zločinu. Postaral sa o to Boris Kollár a jeho tlak na skrátenie väzby, čo má pomôcť jeho nominantovi Pčolinskému.

Obyčajní spor Kollára s Kolíkovou nevyriešili. Problém len odsunuli na jún. Vraj potrebujú priestor na dohodu.

Dohoda je však presne to, čo im môže dolámať krk. Kollára s jeho návrhmi na ochranu „našich ľudí“ treba poslať do kúta. Nie za ministerkou spravodlivosti. Je predsa neprípustné, aby koalícia intenzívne riešila skrátenie väzby – len preto, že Boris Kollár potrebuje dostať z problémov trestne stíhaného Pčolinského.

Pripomíname, že Pčolinský nie je stíhaný za formálne pochybenia v úrade, ale pre podozrenie z prijatia úplatku od podnikateľa z mafiánskych zoznamov Zoroslava Kollára. Za to, že tajná služba na ňom nebude pracovať. Popritom je už Pčolinský obvinený aj v ďalšom korupčnom prípade.

Vec má veľmi jednoduchý rámec. Len čo koalícia zmení pravidlá a Pčolinský sa dostane na slobodu (možno spoločne s Jankovskou), obraz Obyčajných ako kladiva proti zločincom a „našim ľuďom“ sa rozpadne.

Ofenzíva Borisa Kollára je pochopiteľná. Čím dlhšie bude Pčolinský vo väzbe, tým viac bude narastať riziko, že pristúpi na spoluprácu s vyšetrovateľom. Čo by mohlo ohroziť ďalšie postavy Sme rodina. Pčolinský v minulosti úzko spolupracoval s Milanom Krajniakom, ktorý sa staral (napríklad) o financovanie Lipšicovej strany NOVA.

Menej pochopiteľné je dlhé mlčanie OĽaNO. Alebo ochota časti jeho poslancov podporiť Kollárov návrh na skrátenie väzby.

Matovič urobil chybu, keď Kollára nezastavil hneď na začiatku (ešte ako premiér). Dnes už len zúfalo zaťahuje ručnú brzdu. Nie veľmi presvedčivo. A kupuje si čas.

Hlavným problémom lídra Obyčajných ostáva, že nevie posúdiť priority. A nastaviť si stratégie tak, aby bol dlhodobo úspešný. Opäť sa topí v groteskných tlačovkách, kde nadáva na Sulíka a jeho rodinu. Len mu akosi uniká, že už nie je ani komický (ako prvý polrok po voľbách), ani otravný (ako tento rok). Už je len nudný.

Publikum začína pri jeho stand-up pokusoch hlasno zívať. A prepínať kanál.

2. Utajené stretnutie v SIS

Ešte horšie vyzerajú informácie o utajenom pondelkovom stretnutí najvyššie postavených politikov (vrátane premiéra, prezidentky a predsedu parlamentu) s vedením SIS a šéfmi polície, inšpekcie ministerstva vnútra a prokuratúry. Stretnutie sa mohlo nepriamo týkať aj Pčolinského prípadu a údajných podozrení, že ktosi v NAKA vraj účelovo manipuloval vyšetrovanie a stíhanie.

Pôsobí to ako scéna z Latinskej Ameriky. Nie z krajiny EÚ. 

Je nehorázne, aby tajná služba takýmto spôsobom hostila politických lídrov a prokurátorov a presviedčala ich o svojej verzii v konkrétnej trestnej veci. Napríklad v tej, kde figuruje ich kolega Pčolinský.

Kancelária prezidentky síce spresňuje, že stretnutie sa netýkalo nijakého „živého trestného prípadu“, z medializovaných informácií je však zrejmé, že informácie SIS o údajných vážnych manipuláciách pri vyšetrovaní mali navodzovať dojem, že práve Pčolinský je stíhaný účelevo a nezákonne (ako to už od začiatku tvrdí jeho kamarát Milan Krajniak). 

Skúsme si na chvíľu predstaviť, že niečo podobné by sa v priestoroch SIS udialo s premiérom Ficom, prezidentom Gašparovičom, špeciálnym prokurátorom Kováčikom a policajným prezidentom Gašparom… Pre stíhanie jedného z ich ľudí z tajnej služby. Médiá by ich za to zlynčovali. Právom.

Inými slovami, máme tu vážne podozrenie, že nový šéf tajnej služby Aláč prekročil svoje právomoci v snahe ovplyvniť priebeh vyšetrovania a stíhania Pčolinského. A ak bola akcia formálne iniciovaná premiérom, potom by malo platiť to isté aj o ňom. Predseda vlády nemá čo zvolávať stretnutia šéfov polície, prokuratúry, inšpekcie a tajnej služby s politickými lídrami, aby spoločne riešili pochybnosti o vyšetrovaní, ktoré sa týka ich nominanta. Je to prekročenie dvojitej červenej čiary.

Platí to aj v prípade, že stretnutie bolo len informatívne a namierené na podozrenia vnútri polície a NAKA. Iste, SIS má právo či dokonca povinnosť informovať o svojich zisteniach iné bezpečnostné služby štátu a k tomu aj troch najvyšších ústavných činiteľov. Lenže – toto nemôže platiť v tých prípadoch, kde sa vedie trestné konanie proti jednému z dôstojníkov SIS (Pčolinský síce skončil vo vedení, jeho služobný pomer v SIS však zrejme pokračuje).

To, čo sa začalo v pondelok utajeným stretnutím lídrov štátu s generalitou bezpečnostných služieb, nemôže dopadnúť dobre. Buď sa informácie SIS o údajných manipuláciách pri vyšetrovaní ukážu ako chabé – a potom by mali iniciátori stretnutia s hanbou opustiť svoje funkcie.

Alebo sa – čisto hypoteticky – po utajenom stretnutí lídrov s vedením bezpečnostných služieb všetko otočí. Potom nominant Borisa Kollára Pčolinský skončí na slobode. A stíhanie sa nasmeruje proti NAKA, kde sa vraj manipulovalo s vyšetrovaním a raziami na objednávku.

Inzercia

Takúto koncovku však časť verejnosti bude vnímať ako dôsledok politického tlaku a protekcionizmu pre „našich ľudí“. Nie ako výsledok spravodlivosti.

Navyše, Fico by v takom prípade mohol vytrvalo opakovať, že polícii a prokuratúre sa ani za novej vlády nedá veriť. Alebo že pri stíhaní korupčných káuz sa uplatňuje selektívny, politicky jednostranný prístup. A nakoniec: že koaliční politici zastrašujú vyšetrovateľov, ktorí sa opovážia stíhať nominantov vlády. 

Jednoducho: záhadné stretnutie, ktoré zvolal premiér Heger (možno pod tlakom Kollára alebo SIS), je čistá katastrofa. A nielen pre neho. 

3. Tretia dávka vakcíny

Program masovej vakcinácie sa pomaly posúva do ďalšej a pomerne spornej fázy: k otázke tretieho kola očkovania. Viacerí zdravotníci, ktorí boli očkovaní medzi prvými, sa pripravujú na tretiu dávku, ktorú očakávajú na jeseň. Otázka presného načasovania opakovanej dávky ešte nie je uzavretá, je však témou, ktorej sa intenzívne venujú výrobcovia aj regulačné úrady.

Je takmer isté, že program pandemického očkovania bude dlhodobý, resp. z pohľadu spotrebiteľa celoživotný. Predpokladá sa, že očkovanie bude každoročné v jednej alebo dvoch dávkach. Výrobcovia budú tlačiť na pravidelné „aktualizácie“ – kvôli kontrole (zvýšeniu) protilátok alebo kvôli pokrývaniu nových mutácií vírusu.

Téma sústavného, cyklického očkovania nutne vedie k ďalším otázkam o bezpečnosti a rizikách vakcinačného programu. Nikto nevie spoľahlivo odhadnúť, čo sa stane po dlhodobom vystavení organizmu novým, geneticky modifikovaným očkovacím látkam.

Čo sa môže stať po, povedzme, desiatom kole GMO vakcinácie – a po desiatom kole zápalového procesu, ktorý spúšťa očkovanie? Aký to môže mať dosah na riziká hlbších autoimunitných porúch, ktoré sa nemusia prejaviť okamžite, ale až s odstupom mesiacov či rokov? Toto by mali byť najdôležitejšie otázky dňa. Hlavne pre tých, ktorí sú pripravení na celoživotný vakcinačný režim.

Ďalším rizikom je budovanie závislosti. Nie látkovej, ale virtuálnej. Platnosť očkovacích pasov bude zrejme zviazaná s pravidelným „updatom“, teda s opakovanou aktualizáciou softvéru (imunitného systému). Kto po čase opakovanú dávku odmietne, tomu platnosť očkovacieho pasu exspiruje. Bude „bez dokladov“. O frekvencii či o zložení očkovacích látok, namierených na modelovanie nášho imunitného systému, zrejme nebudú rozhodovať len úrady, ale aj súkromní výrobcovia vakcín. Oni budú určovať, kedy bude potrebná ďalšia dávka – dvanásta, trinásta, štrnásta – pre „pacienta“ z očkovacieho štadióna.

V takom prípade bude mať slogan „vakcína je sloboda“ silne parodický význam. Platnosť osobných dokladov (očkovacích pasov) bude priamo úmerná našej bezvýhradnej poslušnosti. Oddanosti autoritám. A nepriamo úmerná našej slobode.

Systém sa bude podobať na plošné testovanie, údajne dobrovoľné. Teda na predaj dočasných priepustiek na slobodu.

Alebo nebude… Všetko nakoniec závisí len od toho, čo so zvesenými hlavami dovolíme.

4. V znamení dúhy

Možno si spomínate, že minulý rok, krátko po voľbách, viacerí progresívni intelektuáli varovali pred nástupom „konzervatívnej revolúcie“. Predpovedali orbanizáciu Slovenska a víťazný pochod konzervatívnych a kresťanských síl – po vzore Poľska a Maďarska. Niektorí sa dokonca báli teokracie a vymazania liberálneho tábora.

Ich predpovede boli naivné. Bližšie k realite boli skôr tí, ktorí namietali, že ani volebný prepad PS – Spolu nezastaví nastupujúcu progresivistickú a woke-up éru. Tá je pretláčaná globálne a bez ohľadu na to, kto kde vyhral voľby a ako vyzerá väčšinová verejná mienka.

Potvrdzuje sa to aj na Slovensku. Namiesto konzervatívnej revolúcie sme mohli v pondelok, na Medzinárodný deň proti homofóbii, bifóbii a transfóbii, vidieť celkom iný obraz. Väčšina médií a takmer celá vládna zostava sa ovešali dúhovými stuhami. Neplatilo to len o ministerke Kolíkovej, ktorá LGBTI agendu podporuje už dlhšie, či o SaS. V súlade s výzvou módy a zadaním sa označila aj ministerka kultúry za OĽaNO Milanová.

Táto dúhová epizódka by si možno za normálnych okolností nezaslúžila zmienku v prehľade týždňa, v tomto prípade však nejde len o symbolický obraz, ale o viac. Poukazuje na pozoruhodný trend: ľavicová progresívna agenda, posadnutá láskou k sexuálnym menšinám, sa presadzuje čoraz výraznejšie a aj v prostredí, kde by sme to vôbec nečakali.

Na mnohých pôsobí ako imperatív: kto sa zdráha pózovať s dúhovým odznakom na prsiach, ten nepatrí do slušnej modernej spoločnosti. Podľahli tomu aj v strane, ktorej sa vyčítali sklony ku kresťanskej teokracii…

V konečnom dôsledku vôbec neplatí to, čo po voľbách hlásali progresívni myslitelia, ale pravý opak. Konzervatívna agenda je opäť v kúte. A opäť uvoľňuje verejný aj politický priestor tej silnejšej a agresívnejšej.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame