Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Umenie Kultúra
21. máj 2021

Krádeže umenia

Stalo sa Slovensko zlatou baňou pre čierny trh s umením?

Odcudzené diela za posledné desaťročia sú dôsledkom chýbajúcich databáz aj neskúsenosti vyšetrovateľov.

Stalo sa Slovensko zlatou baňou pre čierny trh s umením?

Ilustračná foto. Snímka z výstavy Z akadémie do prírody – Podoby krajinomaľby v strednej Európe 1860 – 1890 v Slovenskej národnej galérii v Bratislave 7. marca 2019. FOTO TASR – Dano Veselský

 

Začiatkom apríla prebehla médiami správa o náleze strateného obrazu z rožňavskej kalvárie. Išlo o vyobrazenie svätého Klementa, rímskeho pápeža a patróna baníkov, z roku 1886. Obraz je dielom umelca Antona Haffera. V roku 1993 sa spolu s ďalšími trinástimi predmetmi stal obeťou krádeže, pri ktorej zmizlo celé zariadenie kostola Sedembolestnej Panny Márie. Išlo o svätostánok, kazateľnicu, obrazy, dokonca aj kostolné lavice.

Svätý Klement mal v tomto prípade šťastie. O takmer tridsať rokov neskôr sa ho totiž náhodou podarilo vypátrať na českej aukcii umenia. Dnes je už opäť v rukách majiteľa, teda Rožňavskej diecézy, ktorá ho po reštaurovaní plánuje umiestniť v katedrále v Rožňave. Mnohé diela však podobné šťastie nemali.

Môžeme povedať, že sa zo Slovenska stala v posledných desaťročiach zlatá baňa pre čierny trh s umením?

Na snímke obraz sv. Klementa od Antona Haffera, ktorý bol v roku 1993 odcudzený z kalvárie v Rožňave a po 28 rokoch sa ho podarilo vypátrať a vrátiť. EASYFOTO TASR – Branislav Caban

Podľa policajnej správy zverejnenej na stránke ministerstva vnútra sa trestná činnosť na úseku ochrany kultúrneho dedičstva týka najmä krádeží predmetov kultúrnej hodnoty a zbierkových predmetov uložených v múzeách a galériách. Najobľúbenejšou komoditou sú práve obrazy. Kradnú sa však aj sochy, plastiky, liturgické predmety, starožitný nábytok, hodiny, ale aj historické predmety z keramiky, porcelánu či skla. Obľúbeným terčom zlodejov sú aj historické platidlá.

Útoky štandardne smerujú na objekty, akými sú múzeá, galérie, knižnice či kostoly, no nevyhnú sa im ani antikvariáty, záložne či predajne umeleckých diel. Podľa správy sú z dlhodobého pohľadu najviac postihované sakrálne objekty, ktoré zároveň vykazujú najnižšiu úroveň zabezpečenia. Za posledné desaťročie však na Slovensku dominovali krádeže prevažne zo súkromných objektov.

Ročne sa takto zistí v priemere 32 prípadov, z ktorých deväť sa polícii podarí objasniť. To predstavuje 28-percentnú úspešnosť. Priemerná ročná škodovosť pri tejto trestnej činnosti sa pohybuje na úrovni 335-tisíc eur. Ročne sa tak na Slovensku ukradne priemerne 242 kusov rôznych predmetov kultúrnej hodnoty, z toho 89 obrazov.

Kultúrne inštitúcie v hľadáčiku zlodejov

Po konkrétne príklady nemusíme chodiť ďaleko. Známou sa stala už krádež deviatich olejomalieb zo zbierkového fondu Slovenskej národnej galérie v Bratislave, ktorá bola zaznamenaná ešte začiatkom 90. rokov. Medzi odcudzené diela patrili olejomaľby významných slovenských a českých maliarov 19. a 20. storočia. Prípad bol objasnený a páchatelia odsúdení. Podľa právoplatného rozsudku bývalého Mestského súdu v Bratislave túto krádež spáchal jeden zamestnanec uvedenej inštitúcie a jeden občan bývalej Juhoslávie. Usvedčení boli z krádeže piatich z deviatich obrazov. Odcudzené diela sa však doteraz nepodarilo vypátrať.

Niekoľkoročné rozsiahle rozkrádanie zbierkového fondu postihlo aj Západoslovenské múzeum v Trnave. To bolo zaznamenané v marci a auguste roku 2004, čo Postoju potvrdila aj jeho nová riaditeľka Martina Bocánová. Západoslovenské múzeum vtedy prišlo o vyše tisíc vzácnych exponátov umenia zo 17. až 19. storočia. 

Ukradnuté boli napríklad obrazy pochádzajúce z obrazárne grófa Brunswicka v Dolnej Krupej, obrazy grófskeho rodu Zichy pochádzajúce z kaštieľa vo Voderadoch, časť zbierky umenia Štefana Cyrila Parráka, rôzne orientálne a čínske starožitné predmety, iný starožitný porcelán a keramika či sakrálne polychrómované plastiky. Prípad stále zostáva neobjasnený a odcudzené zbierkové predmety, až na tri výnimky, zatiaľ neboli vypátrané.

Snímka z výstavy „Jozef Bernadič z Cífera a jeho keramická zbierka“ pri príležitosti 30. výročia jeho úmrtia v Západoslovenskom múzeu v Trnave 31. januára 2019. FOTO TASR – Lukáš Grinaj

Smutný výpočet pokračuje ďalej krádežou zbierky historických zbraní z Múzea Červený Kameň v Častej z augusta 2004. Tento prípad sa polícii podarilo objasniť a odcudzené starožitné zbrane vypátrať. Skúsenosť s krádežami má aj Tekovské múzeum na Levickom hrade, kde zmizlo päť olejomalieb, či Liptovské múzeum v Ružomberku.

Jiří Přibyl, zástupca riaditeľa pre správu objektov a technickú prevádzku, približuje okolnosti krádeže v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline koncom 90. rokov. Páchatelia podľa jeho slov prestrihli vonkajšie oplotenie, vnikli do areálu a mechanicky rozbili vstupné dvere do objektu ľudovej architektúry z obce Paludza a odstavili zabezpečovací systém.

Z objektu ukradli súpravu secesného nábytku s vitrážami a vykladaním. Išlo o vitrínu, sofu, kresielka a stolík. Následne ho odtransportovali ukradnutým motorovým vozidlom. Krádež sa pravdepodobne zrealizovala na objednávku. Páchateľ bol neznámy a zatiaľ nedošlo k nálezu týchto predmetov. „Polícii sme poskytli súčinnosť a dokumentáciu tohto zbierkového fondu vrátane fotografií pre kontrolu hraničných priechodov,“ hovorí Jiří Přibyl.

Východoslovenské múzeum taktiež eviduje za posledných dvadsať rokov viacero menších krádeží, či už z Vlastivedného múzea v Trebišove, z expozície v Červenom Kláštore, ale aj v Historickej účelovej budove VSM. Čerešničkou na torte je krádež 26 pitevných inštrumentov v drevenom puzdre z výpožičky v lekárenskej expozícii na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach.

Pre Zemplínske múzeum v Michalovciach bol v tomto smere náročný práve jún roku 2009. Páchateľ sa vtedy pokúsil odcudziť viacero historických zbraní, stĺpikové kozubové hodiny či predmety z keramiky, skla a porcelánu. O všetkých týchto krádežiach nás informovala Gabriela Klapáčová, vedúca oddelenia centrálnej evidencie zbierkových predmetov Východoslovenského múzea v Košiciach.

Na snímke riaditeľka Zemplínskeho múzea Stanislava Rovňáková pri prehliadke expozície v Michalovciach 22. apríla 2021. FOTO TASR – Roman Hanc

Zároveň dodala, že „všetky uvedené krádeže vyšetrovala polícia a okrem dvoch prípadov v Michalovciach nebol páchateľ známy“. Múzeum podľa jej slov v nasledujúcich rokoch po krádeži tieto zbierkové predmety odpísalo zo svojej odbornej evidencie.

Krádeže pod Trenčianskym hradom

K najmedializovanejším prípadom interného vykrádania zbierok určite patrí séria krádeží v Trenčianskom múzeu. Vedúca depozitára a bývalá zamestnankyňa múzea opakovane čelila obvineniu, že rozkrádala a rozpredávala zbierkové predmety z depozitára. Malo ísť o obraz Miloša Alexandra Bazovského a historické modrotlačové formy.

„V súčasnosti riešime viacero prípadov, ktoré sú spojené s obdobím po roku 2000,“ hovorí Tomáš Michalík, zástupca riaditeľa Trenčianskeho múzea. Niektoré predmety, ktoré Trenčianskemu múzeu zmizli, neboli vzácne. Michalík predpokladá, že išlo o náhodného zlodeja, ktorý si nebol vedomý ich reálnej hodnoty. Niektoré predmety – najmä historické zbrane – však mohli byť ukradnuté na základe objednávky zvonku.

Trenčianske múzeum hneď po zistení daných skutočností okamžite prijalo náležité opatrenia. Tie neskôr vyústili do zriadenia úplne nového centrálneho depozitára. Medzi prijaté opatrenia patril aj zákaz vstupu jednotlivcovi (vrátane zodpovedných osôb, ak neboli sprevádzané aspoň dvomi ďalšími zamestnancami) do depozitára. Taktiež bezodkladná výmena všetkých zámkov, masívne posilnenie zabezpečovacích zariadení či podrobná evidencia všetkých vstupov. 

Inzercia

Na snímke vystavená puška vo vitríne Trenčianskeho múzea. FOTO TASR – Radovan Stoklasa

Trenčianske múzeum má vo svojej evidencii vyše 170-tisíc zbierkových predmetov a musí robiť ich revíziu každých sedem rokov. „Ako poriadne sa robila v minulosti, presne nevieme. Máme k dispozícii iba čiastkové výstupy, ktoré nie vždy boli v súlade s predpismi,“ opisuje situáciu v múzeu Tomáš Michalík. V súčasnosti im preto revízie zaberajú pomerne veľa času. 

V Trenčianskom múzeu situácia viedla až k tomu, že vedenie bolo nútené podať viacero trestných oznámení. Nedávno bola páchateľka, zatiaľ neprávoplatne, odsúdená Okresným súdom v Trenčíne za krádež spomínaných modrotlačových foriem. Kauza zmiznutia Bazovského obrazu Ženy pod krížom sa ťahá už dlhšie obdobie. Podozrenie padá na tú istú osobu. Okresný súd v Trenčíne ju síce spod obvinenia oslobodil, ale Krajský súd mu uložil vo veci opätovne rozhodnúť. Dôvodom je nedostatočné vyhodnotenie niektorých dôkazov. Prípad krádeží v Trenčianskom múzeu teda ešte stále nie je definitívne uzavretý.

Keď sú zlodejmi zamestnanci

Martin Šugár, historik umenia a súdny znalec v odbore umeleckých diel a starožitností, hovorí, že všade tam, kde sa nachádzajú umelecké diela, existuje riziko, že budú obeťami poškodenia alebo krádeže. Inštitúcie, ktoré majú tieto diela v správe či držbe, ich musia zabezpečiť pred odcudzením. Najčastejšie sa v týchto prípadoch využíva elektronická signalizácia, senzory na snímanie pohybu alebo bezpečnostné kamery.

„Ak vylúčime zanedbanie povinností, potom odcudzenie zbierkových predmetov takmer vždy býva výsledkom organizovania a prípravy s konkrétnym cieľom. Páchatelia sa zameriavajú na konkrétny artefakt alebo druhovo podobné predmety podľa toho, či ide o záujem individuálneho zberateľa alebo o uspokojenie dopytu na anonymnom trhu so starožitnosťami,“ približuje kontext Martin Šugár.

Matúš Sládok pracuje ako pamiatkar na Krajskom pamiatkovom úrade Trnava a špecializuje sa na oblasť archeologickej kriminality. Potvrdzuje, že v období spred desiatich rokov sa niektoré zbierkotvorné inštitúcie rozkrádali najmä interne. V prípade spomenutých interných vykrádačiek je vysoký predpoklad, že na takých masívnych rozkrádaniach sa podieľalo viacero zamestnancov múzea súčasne a úlohy mali podelené. Zákon dnes napríklad vyslovene nezakazuje pracovať v múzeách osobám stíhaným za úmyselnú trestnú činnosť.

Daný stav je teda výsledkom kombinácie viacerých faktorov, ako napríklad politicky dosadeného vedenia, ktoré nemá vzťah k zbierkam, chátrajúceho stavu múzea so slabým zabezpečením či demotivovanými zamestnancami s nízkou mzdou. Kontrola zbierok je síce prikázaná zákonom, ako však ukazujú veľké prípady dlhodobých interných rozkrádaní, často sa pravidelne nevykonáva ani samotnými inštitúciami, zriaďovateľom či ministerstvom kultúry.  

Kameňom úrazu sú chýbajúce databázy

Nedbanlivosť, slabé technické zabezpečenie, neodbornosť či dokonca spolupáchateľstvo zamestnancov múzeí alebo galérií pri páchaní trestnej činnosti podľa historika umenia a znalca Martina Šugára predstavujú iba polovicu problému. Tou druhou je určitá neskúsenosť vyšetrovateľov. Riešením by mohli byť efektívne databázy, ktoré by zodpovedali medzinárodným štandardom, či užšia spolupráca polície s múzeami a galériami nielen pri vyšetrovaní, ale aj pri prevencii.

Galérie na Slovensku momentálne využívajú Centrálnu evidenciu diel výtvarného umenia (CEDVU) ako spoločnú internú databázu, z ktorej časť údajov je sprístupnená verejnosti na stránke webumenia.sk. Slovenské múzeá pracujú s vlastným informačným systémom. Polícia má k dispozícii databázu s názvom DIELO, ktorá je čiastočne verejne dostupná, ale nachádza sa v nej len malé percento kradnutých predmetov. Navyše je užívateľsky neprehľadná. Vo verejne dostupnej verzii tejto databázy je podľa Martina Šugára navyše množstvo faktických chýb, nehovoriac o neaktuálnych údajoch, čo ju robí prakticky nepoužiteľnou. 

„Podrobný odborný popis a fotodokumentácia zbierkových predmetov v rukách vyšetrovateľov je jeden z najefektívnejších prostriedkov, ako speňaženie odcudzených zbierkových predmetov skomplikovať či dokonca znemožniť. Nehovoriac o mnohonásobne vyššej šanci dielo vypátrať,“ dopĺňa Martin Šugár.

Snímka z výstavy s názvom Generácia 909,76. Výstava, pojem, interpretácia v priestoroch Slovenskej národnej galérie v Esterházyho paláci v Bratislave 25. júna 2020. FOTO TASR – Martin Baumann

Z hľadiska verejného záujmu sú tieto krádeže škodami na našom kultúrnom dedičstve. Napriek tomu neexistuje pre verejnosť či odborníkov žiadna súhrnná databáza týchto umeleckých diel či zbierkových predmetov. Pamiatkar Matúš Sládok vysvetľuje, že ak zlodeji nechajú ukradnutý predmet „vychladnúť“ a po piatich rokoch ho pustia na trh, je minimálna pravdepodobnosť, že by sa niekto dopátral, že je kradnutý. „Ak by aj bol predmet niekomu podozrivý, nemá si to ako a kde rýchlo overiť,“ vysvetľuje.

Pritom krádeže týchto predmetov evidujú organizácie patriace pod ministerstvo kultúry. Ak by sa všetky zmiznuté predmety kultúrnej hodnoty okamžite po zistení krádeže premietli do celoslovenskej, verejne dostupnej databázy, s podrobnou fotodokumentáciou vrátane údajov o rozmeroch alebo materiáli spolu s vyhľadávaním podľa kategórií a kľúčových slov, a to všetko aj v anglickom jazyku, tak by to podľa odborníkov vážne skomplikovalo fungovanie čierneho trhu s umením.

Slovenská polícia kriminalite v umení nerozumie

Pamiatkar Matúš Sládok hovorí, že polícia kriminalite v oblasti kultúrneho dedičstva nerozumie, nepozná trh a často nevie vyšetriť ani jednoduché krádeže na farách či v kostoloch. Kradnuté predmety kultúrnej hodnoty tak končia najmä v bohatých krajinách s dlhodobou zberateľskou tradíciou, najmä v Rakúsku, Švajčiarsku, Nemecku, Belgicku, Holandsku, Veľkej Británii, USA a najnovšie aj v ropných arabských štátoch.

Zlodeji podľa jeho slov zvyčajne po krádeži podržia predmety nejaký čas ukryté, aby „vychladli“ možné stopy, a až potom ich ponúkajú na trhu, čiže na burzách starožitností, v aukčných domoch, internetových bazároch, aukčných portáloch, prípadne formou osobných kontaktov s kupcami.  

Polícia síce má na prezídiu a v každom policajnom okrese a kraji vyčleneného špecialistu na kultúrne dedičstvo, ale títo špecialisti až na výnimky nedokážu túto kriminalitu odhaliť a adekvátne preveriť či reagovať na podnety. Zväčša preto, že túto kriminalitu považujú za bezvýznamnú, alebo preto, že majú pridelené aj iné oblasti kriminality.

Snímka z výstavy Z akadémie do prírody – Podoby krajinomaľby v strednej Európe 1860 – 1890 v Slovenskej národnej galérii v Bratislave 7. marca 2019. FOTO TASR – Dano Veselský

Na porovnanie, FBI z dôvodu stúpajúcej tendencie kriminality spojenej s umením už v roku 2004 vytvoril „Art Crime Team“. Jeho špecialisti najmä vďaka tréningu, otvorenému online zoznamu na nahlasovanie ukradnutých diel (National Stolen Art File) či právnej podpore federálneho ministerstva spravodlivosti našli a pôvodným vlastníkom vrátili viac ako 15-tisíc diel v celkovej hodnote viac ako 800 miliónov dolárov.

Odhaľovanie prípadov kriminality v oblasti kultúrneho dedičstva a jej prevencia sa v posledných desaťročiach stali jednou z priorít Interpolu. Ten sa zameriava na nelegálnu archeológiu, krádeže diel alebo obchod s falzifikátmi. Pri analýzach nových globálnych trendov sa opiera o údaje, ktoré získava vďaka spolupráci s UNESCOm, ICOMom (International Council of Museums) alebo ICCROMom (International Centre for the Study of the Preservation and Restoration of Cultural Property).

Výsledkom je tak databáza odcudzených diel umenia, ktorá podľa aktuálnych údajov eviduje viac ako 52-tisíc položiek. Pravdepodobne najrozsiahlejšou globálnou databázou zmiznutých umeleckých alebo kultúrnych objektov je The Art Loss Register (ALR), ktorá obsahuje dokonca viac ako 700-tisíc položiek.

A čo ministerstvo kultúry?

Štátny odborný dohľad a kontrolu nad dodržiavaním zákona o múzeách a galériách vykonáva na Slovensku ministerstvo kultúry. Podľa Martina Šugára vypátrať a vrátiť zbierkovej inštitúcii odcudzené dielo nie je pravidlom a ani cieľom trestného konania. Úlohou znalca v tomto prípade takisto nie je aktívne pátrať po odcudzených dielach. Vo väčšine prípadov znalec dáva orgánom činným v trestnom konaní len odpoveď na otázku týkajúcu sa finančnej hodnoty diela, respektíve výšky spôsobenej škody.

Zástupcov rezortu sme sa v tejto súvislosti opýtali, prečo na Slovensku dodnes neexistuje komplexná, verejne prístupná databáza kradnutých predmetov kultúrnej hodnoty. Taktiež koľko sa vykonalo za posledných 5 rokov štátnych odborných dohľadov a kontrol zbierkotvorných inštitúcií či koľko sa podalo trestných oznámení v súvislosti so zmiznutými predmetmi umeleckej a historickej hodnoty.

Zaujímalo nás tiež, ako ministerstvo kultúry spolupracuje s orgánmi činnými v trestnom konaní, či pre ne vykonáva školenia v oblasti kultúrneho dedičstva a kriminality s ňou spojenej, a tiež koľko kradnutých a vypátraných predmetov sa ministerstvu podarilo získať v návratovom konaní späť. Do uzávierky článku sme odpovede nedostali.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame