Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
18. novembec 2008

ROZHOVOR: Nie sme gospeláci

Pred dvoma rokami buli ešči garážová skupina. Neška už majú nahraté dva albumy a koncertujú po calým Slovensku. Ľudze perše myšľeli, že oni hrajú gospelovu muziku, no oni še temu bars braňa. O prešovskej skupine Komajota sme še dohvarali s jej veducim, Martinom Husovským. Hráte len slovenské texty,...

Pred dvoma rokami buli ešči garážová skupina. Neška už majú nahraté dva albumy a koncertujú po calým Slovensku. Ľudze perše myšľeli, že oni hrajú gospelovu muziku, no oni še temu bars braňa. O prešovskej skupine Komajota sme še dohvarali s jej veducim, Martinom Husovským.

Hráte len slovenské texty, no váš názov neznie veľmi slovensky. Čo znamená, a prečo ste si ho vybrali?
Názov bol v podstate z núdze cnosť. Potrebovali sme ísť s nejakým na súťaž (pozn. red. US Steel Talent Night). Komajota je slovo z fonetiky a fonológie. V slovenčine je to výraz pre mäkké i s bodkou. Čiže bodka nad mäkkým i je komajota. Vybrali sme si ho asi preto, že to znelo trošku zvláštne a v podstate aj zapamätateľne.

A prečo práve tá bodka nad mäkkým i?
Nad tým sme vôbec nerozmýšľali. Začal som sa zamýšľať, prečo práve toto, až keď sa ma viacerí pýtali. Myslím si, že názov kapely rastie s kapelou samotnou. Napríklad ani názov skupiny IMT Smile nie je najgeniálnejší. Práve to, čo robia, čo dokázali, dalo ich menu hodnotu. Tak isto aj čokoľvek iné.

Je podľa teba ťažké dosiahnuť úspech na slovenskej hudobnej scéne?
Neviem. Robím to, čo som robil pred desiatimi rokmi a nikdy som to nerobil so zámerom niečo dokázať. Jednoducho ma to bavilo. Celé to vzniklo z toho, že sme chceli hrať spolu, a že som našiel ľudí, ktorí sa chceli vyjadrovať podobným jazykom hudby ako ja. A toto hľadanie bolo naozaj dlhé. Skutočnosť, že ľudia zrazu vnímajú, že sa nám podarilo presadiť, je pre mňa naozaj zázrak. Bol som už dosť skeptický, pretože som fungoval v rôznych kapelách. A to, čo sa udialo s kapelou Komajota je pre mňa milé prekvapenie. Už som neveril, že by sa situácia mohla vyvinúť tak, ako sa vyvinula. Teda, že pošleme jednu pieseň a vydavateľstvo na ňu zareaguje. Myslím, že tie najlepšie veci prichádzajú úplne prirodzene a spontánne. Keď sa človek silí, zvyčajne to nedopadne tak, ako chce. Ani ja, ani chalani sme v podstate nemali žiadne veľké ambície. Robili sme hudbu len tak z dlhej chvíle.

A z dlhej chvíle ste išli na súťaž a získali druhé miesto?
No....(smiech). Človek ide na súťaž, pretože už asi nevie, čo iné robiť. Táto súťaž v podstate stála za zrodom našej kapely. Minimálne nás donútila vymyslieť si názov a dať dokopy nejaké skladby. A bolo super, že hlavnou cenou boli finančné prostriedky na nahrávku singla a natočenie klipu pre tri najlepšie kapely. V súčasnosti je to dosť vysoká položka. Myslím si, že to bola dobrá súťaž aj pre to, že bola autorská. A teda nešlo tam o to, že sa z človeka zo dňa na deň stane nejaká hyper super megastar.

Podľa teba teda projekty ako Slovensko hľadá Superstar nie sú dobré?
Vzhľadom k tomu, že som s Kaťou (Katkou Koščovou, pozn. red.) istý čas hrával, myslím si, že tieto projekty sú na jednej strane dobré a na druhej strane majú svoje negatíva. Táto súťaž je akoby katalyzátorom, ktorý spevákom umožní zažiť za rok to, čo niekto zažíva desať rokov. No mínus celej Superstar je podľa mňa v tom, že vybudovala osobnosti, ale nie tvorcov. Keby to bola autorská súťaž, tak vyberajú na základe toho, s akou nahrávkou či skladbou človek príde. Mnohí z nich sú dobrí speváci, ale to neznamená, že budú skladať aj dobré skladby.

Texty si tvoríte sami alebo vám niekto pomáha?
No s textami nám pomáhajú. Na prvom albume mám jeden a pol dosť zlého textu (smiech). Takže ja sa necítim na text. Texty, ktoré písal môj brat, vyšli z neho spontánne. A tak isto Silvia Kaščáková a Michal Baláž sú ľudia na ktorých som sa obrátil na prvom albume. A boli sme spokojní, že sme sa na nich obrátili aj pri druhom albume.

Pre web franky.sk si povedal: „Žena do kapely, smrť do kapely.“ Ako to, že vám žena tvorí texty. Veď aj to je súčasť kapely.
(smiech) Textár, chvalabohu, nie je súčasť kapely. Silvia je skvelá baba. Ale kapela trávi spolu veľa času a niekedy celé dni. Za ten čas sme zažili rôzne trápenia, aj skvelé obdobia a myslím si, že chalani to lepšie znášajú. Keby tam bola baba skončilo by to nejakým nešťastným zamilovaním.

A čo tak iba na jednu pesničku. Nad tým ste neuvažovali? Ktorú speváčku by si si vedel predstaviť?
(smiech) Moju ženu.

A neuvažoval si ju nejako zapojiť?
Zatiaľ nie. Uvidíme. Ničomu sa vyslovene nebránim, ale ani neviem koho by sme oslovili.

Zatiaľ ste nahrali dva albumy, oba v slovenčine? Je to náhoda alebo zámer?
Ja považujem tvorbu hudby a textov ako samoliečiaci proces, niečo ako muzikoterapia. Mne osobne to pomáha vyrozprávať sa. Spievať po slovensky sme sa rozhodli práve preto, aby tomu ľudia rozumeli. Mali sme dilemu, či spievať po slovensky alebo anglicky. Teraz by bola pre mňa angličtina len nejaká póza. Ľudia tomu ani nerozumejú.

Čiže ďalší album plánujete tiež v slovenčine?
Určite áno.

KOMAJOTA a POLITIKA

Zaujala nás pesnička Mesto v nás , ktorá sa stala hymnou mesta Prešov v boji o európske mesto kultúry. Kto vám ponúkol túto možnosť, resp., kto s tým prišiel?
Neprišli sme s tým my, skôr celý kolotoč okolo kandidatúry. Hlavne ľudia z vedenia mesta, ktorí ma oslovili, že potrebujú skladbu, ktorá by bola reprezentačnou skladbou. Fakt som si nevedel prestaviť, ako by mala znieť, aby to neskončilo refrénom „milujem Prešov“ (smiech). Takže to bola veľká výzva. A bratovi sa to celkom podarilo. Možno paradoxné je to, že text písal na ceste z Brna do Prahy.

Inzercia

Ako si spomínaš na natáčanie tohto klipu?
Bolo to celkom príjemné. Zapojilo sa tam fakt veľmi veľa ľudí, ktorí obetovali svoj čas. Tancovali mladí, starí, všetci sa tešili. Bolo to naozaj super. Hoci sme nevyhrali, mám pocit, že sme sa na tom bavili.

Vieš si predstaviť, že by si spolupracoval s nejakou politickou stranou? Napríklad ako hral Desmod pre SMER?
Myslím, že nie. To by museli zaplatiť strašné melóny (smiech). Už som zažil, že nám ľudia nadávali, keď sme hrali Matici Slovenskej. No my sa snažíme hrať fakt nestranne.

V klipe k pesničke Anjel predstavuješ niekoho, kto požiera všetko okolo seba, zašliapneš policajtov z autíčka Verejnej bezpečnosti, až nakoniec vybuchneš a všetci sú slobodní. Chceli ste ním vyjadriť niečo konkrétne?
Veľa ľudí bolo sklamaných z tohto klipu. No ja som sa z neho veľmi tešil. Anjel je ťažká a patetická skladba. Takže naozaj by tam muselo byť všetko spomalené, padal by dážď, v bielej košeli by som sa chytal za srdce a všade by lietali anjeli. To sme naozaj nechceli. Asi by sa to ta oveľa viac hodilo pre mnohých ľudí, ktorí sú zvyknutí na nejaké štandardy, ale my sme práve chceli šokovať tým výrazovým kontrapunktom. Dá sa to interpretovať rôzne.

NECHCEM HRAŤ GOSPEL

Nemáš pocit, že vás ľudia berú tak trochu ako gospelovú kapelu?
Nie sme gospelová kapela a neviem či to ľudia chápu. Viem, o čom by mal byť gospel, pretože som ho hral. Aj ten najextrémnejší - chválový. Tak som si povedal, že ja ho robiť nechcem. Nechcem byť tvárou gospelu, pretože mám pocit, že Slováci sú v tejto oblasti veľmi zatrpknutí.

Čiže môžeme povedať, že nemáš rád slovenskú gospelovú scénu?
Nie, práveže mi hovorí veľmi veľa. Keď mám čas, hrávam s Timothy aj rôznymi chválovými kapelami. Takže sa s nimi poznám vynikajúco, ale ja osobne som sa nechcel do toho až tak montovať. Skôr som si povedal, že chcem robiť hudbu, ktorú nikto nebude môcť zadefinovať ako gospelovú, ale hudbu, ktorá bude vedieť človeku niečo povedať. Pretože mnoho ľudí má predsudky voči gospelu. No nevyčítam im to. Je to naozaj tak, ako to je. Sú zvyknutí na iné kvality a iné hudobné prejavy.

Aké konkrétne?
Tak ja neviem... Predstavia si nejaký obrovský zbor, ktorý sa strašne teší a spieva. Aj mne to osobne vadilo, pokým som to nezažil a nepochopil, že je to naozaj o radosti z niečoho oveľa podstatnejšieho. Podľa mňa je dôležitý postoj srdca. Keď ho nemáš, tak hudba je vedľajší produkt, ktorému nemusíš rozumieť. Ale ja som skôr chcel niečo, o čom nikto nebude môcť povedať, že je to naivné a veselé. Niečo, čo bude úplne neutrálne, a čo bude posúvať človeka tak, že sa zastaví a povie si, že ten text mi vážne niečo hovorí.

MANŽELSTVO JE OSLOBODZUJÚCE

Študuješ na vysokej škole. Prednedávnom si sa oženil. S manželkou pracujete v podobnej brandži. Ako to zvládate?
Nezvládame to. (smiech) To je odpoveď na všetko. Hudba je pre mňa koníček, ktorý sa mi stal živobytím, čo je úplne skvelé. Neviem, ako dlho to bude trvať. Je to veľmi vratké. Sú mesiace, kedy je to skvelé a viem si predstaviť, že by som to robil celý život. Ale sú mesiace kedy nehráme vôbec.
Čo sa týka vzťahu s Veronikou mám pocit, že je to úplne prirodzené vyvrcholenie nášho vzťahu. Začali sme ďalšiu etapu. Čakáme bábätko, aj to je úplne skvelé. A som veľmi rád, že som našiel človeka, ktorý má podobné hodnoty. Veronika bola herečka a ešte stále je. Hrala viac predstavení ako ja koncertov. A možno v tom celom zhone prišla na to, že nemá zmysel obetovať život kariére. Práve preto sme sa vôbec nebránili bábätku. Kariéra je vratká. Zo dňa na deň ľudia na teba môžu zabudnúť. Ale dieťa a rodina je hodnota, ktorá len tak nezmizne. Takže v tomto zmysle sme sa zhodli a nemali sme s ničím problém. A teraz momentálne sa nejako snažíme žiť vedľa seba ako manželia a robiť veci, ktoré sme robili doteraz.

A zmenilo sa niečo?
Mám pocit, že sa to zatiaľ až tak radikálne nezmenilo. Takže môžem to vrelo odporučiť. Strach vstúpiť do manželstva nie je vôbec opodstatnený. Mne to do srdca prinieslo veľký pokoj.

Pokoj?
Hej. Je to úplne zaujímavý pocit. Zo začiatku som sa bál zaviazať jednej žene na celý život, potom z toho vyrástol jeden velikánsky pokoj. Sľúbili sme si pred Bohom, že budeme verní, že budeme jeden pri druhom až do konca a naozaj sme to mysleli vážne. Je to oslobodzujúci pocit. Neviem si predstaviť, že v celom tom chaose by som ešte riešil nejaké citové problémy a nestálosť. Ale samozrejme nikoho do ničoho nenútim, je to úplne slobodné rozhodnutie.

Andrea Šalková, Marek Mačica
Foto: vresk.sk, funtime.sk, artagency.sk

Odporúčame

MONITORING 47. týždeň

MONITORING 47. týždeň

Výrok týždňa: „Príslušník VB Ivan Široký, ktorý robil fotodokumentáciu a odstraňoval plagáty, dostal päsťou do nosa cez otvorené okno okoloidúceho motorového vozidla." Z denného hlásenia ŠtB, 23. november 1989, uverejnené v SME: 15. novembra 2008. Zdroj: ÚPN Monitoring: VIDEO: Totalita, sloboda, 17...

Energetické súženie

Energetické súženie

Atmosféra okolo rokovaní o strategickom partnerstve medzi Ruskou federáciou a Európskou úniou sa znova otepľuje. Zdá sa, že na svedomí to má najmä vzájomná energetická previazanosť. Vzťahy Európskej únie (EÚ) a Ruskej federácie (RF) sú od vzniku „novodobého“ Ruska orientované predovšetkým na spolup...