Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Zahraničná politika Politika
18. máj 2021

Sťahovanie vojsk z Afganistanu

Zabili ho, pracoval pre Američanov

Spojené štáty za sebou v Afganistane nechávajú svoje miestne spojky. Pôjde im o život rovnako ako tým v Iraku.

Zabili ho, pracoval pre Američanov

Foto: TASR/AP

Tie historky kolujú v Iraku dodnes.

Keď americké jednotky v roku 2003 vošli do krajiny, ich značná časť nepoznala miestne jazyky či kultúru, čo generovalo mnohé veselé aj celkom vážne situácie. Ak chceli Američania v krajine nasledujúce roky vyhrať povestné srdcia a mysle obyvateľstva alebo aspoň znížiť jeho nechuť, túto bariéru bolo nevyhnutné pokoriť.

To postupne viedlo k vytvoreniu siete miestnych spolupracovníkov – tlmočníkov a fixerov, ktorí blízkovýchodný terén a jeho obyvateľov dôkladne poznajú. A ktorí Američanom neprekladali len jazyk, ale aj odlišnú kultúru.

Spojky, bez ktorých to nejde

Ak chcete na svoju stranu nakloniť obyvateľstvo, musíte na ňu v prvom rade dostať lídrov kmeňov. Zdieľať

Tlmočníci a fixeri sú ľudia, ktorí vám pomáhajú pochopiť klanovú štruktúru a vypichnúť v priestore dôležité osoby, ku ktorým je potrebné pestovať zvlášť rešpekt.

Tá rovnica je jednoduchá: ak chcete na svoju stranu nakloniť obyvateľstvo, musíte na ňu v prvom rade dostať lídrov kmeňov, ale i duchovných vodcov, sudcov a ďalšie osoby s dosahom na spoločenský systém.

Armáda USA tak roky po vstupe do krajiny zamestnala niekoľko tisíc Iračanov, ktorí americkým jednotkám ponúkli kritickú jazykovú i kultúrnu podporu. Iste, mnohí z nich sa prihlásili z čisto praktickej roviny. Práca bola dobre platená, úlohu mohol zohrať aj istý ideologický súzvuk či praktická vidina možnosti získať americké víza a domovinu zmietanú vojnami konečne opustiť. Presne to totiž mnohým prekladateľom USA sľúbili.

Ak sa totiž na niečom obe strany zhodli, bol to fakt, že keď sa Američania z Iraku stiahnu, budú na rane rôznych extrémistických skupín práve tí, ktorí s nimi spolupracovali. Presne to sa stalo.

Zoznamy Al-Káidy

Keď v roku 2011 USA ohlásili odchod, priestor podľa predpokladu začali vypĺňať rôzne militantné skupiny. Medzi najznámejšie patrila iracká Al-Káida, ktorá sa medzičasom odpojila od svojej materskej organizácie a premenovala na Islamský štát. A ľudia začali miznúť.

Mnohí znova požiadali o americké vízum. Čakajú naň dodnes. Zdieľať

Teroristická skupina sa tým nijako zvlášť netajila a svoje zoznamy vinníkov a ich následnú elimináciu voľne šírila. A tak si mnohí, ktorí sa na zoznamoch ocitli, podávali žiadosti o americké víza a krajinu sa snažili čo najrýchlejšie opustiť.

Keď Islamský štát v roku 2014 obsadil sever Iraku, zmohutnel a postupoval ďalej, jednou z najohrozenejších skupín boli tlmočníci a fixeri. Mnohí tak znova požiadali o americké vízum. Aj keď im bolo zo strany USA sľúbené, množstvo z tých, ktorí žiadosť podali, dodnes čaká na rozhodnutie.

Na úteku

Mohamed Abass je šiítsky moslim z Mosulu. Pri americkej armáde strávil ako prekladateľ tri roky. Keď sa v Iraku obnovili operácie Al-Káidy, vzal rodinu a ušiel do Sýrie. Ako Iračan veľa možností nemal. Iracký pas spolu s afganským patria medzi najhoršie na svete.

Inzercia

„Stále žijeme,“ vraví dnes Mohamed, ktorý sa po rokoch opäť vrátil do rodného Mosulu – do časti prísne stráženej šiítskymi milíciami. On a jeho traja bratia spolu s rodinami prežili aj vďaka tomu, že miesto svojho pobytu menili za posledné roky niekoľkokrát. Príbehov, ako je ten Mohamedov, sú stovky.

Keď preto Bidenova administratíva ohlásila sťahovanie amerických vojsk z Afganistanu, objavila sa okrem iných aj jedna stará otázka. Čo s tými, ktorí spolupracovali s USA?

Iná krajina, rovnaké chyby?

Americká organizácia No One Left Behind zdokumentovala viac ako 300 prípadov tlmočníkov či ich rodinných príslušníkov, ktorí boli zabití z dôvodu príslušnosti k USA. Nejde pritom výlučne o fixerov či prekladateľov. V ohrození je naďalej aj ďalší personál, ktorý bol americkým vojskám počas dvoch dekád k dispozícii – šoféri, kuchári, elektrikári či strážcovia základní.

Aj preto americký Kongres v roku 2009 vytvoril program Špeciálnych prisťahovaleckých víz (SIV), vďaka ktorému môžu Afganci (ale aj iní, napríklad Iračania) získať možnosť presídlenia do USA z domovskej krajiny, kde žijú v neustálom bezpečnostnom riziku. Otázne však naďalej zostávajú podmienky prijatia.

Program SIV napríklad žiada, aby uchádzač predložil odporúčací list od svojho bývalého amerického nadriadeného, ktorý však mohol Afganistan už dávno opustiť. Ďalší bod SIV hovorí, že je potrebné dokázať, že uchádzač je reálne v hľadáčiku Talibanu či inej militantnej skupiny, čo je trochu podobné, ako dokazovať domáce násilie.

Keď k nemu dôjde, veľmi často môže byť už neskoro.

Budúcnosť

Samozrejme, táto otázka sa netýka iba Spojených štátov. Podobné programy vyvíja aj Nemecko či Veľká Británia, ktoré práve v americkom SIV hľadajú inšpiráciu. Vzhľadom na rozsah pôsobenia v Iraku či Afganistane sa však táto výzva dotýka Američanov predsa len o čosi viac. Dokazuje to aj počet žiadostí o víza, na ktoré dnes čaká takmer 11-tisíc kandidátov, a je pravdepodobné, že ich počet bude narastať.

Samotný proces schvaľovania trvá tri až päť rokov. Teda čas, keď sa mnohí spolupracovníci a ich rodiny musia udržať nažive. V hre nie je len otázka morálneho postoja USA k miestnym spojencom. Vždy to má aj čisto praktický rozmer.

Ak budú Spojené štáty potrebovať v budúcnosti v neľahkom teréne miestnu podporu, po skúsenostiach z Iraku či Afganistanu ju budú hľadať predsa len o čosi ťažšie.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

NÁZOR: Etický rozmer povinného očkovania

NÁZOR: Etický rozmer povinného očkovania

vakcinacia-text_0.jpg Dôležitým fundamentom tejto reflexie je tvrdenie, že každej ľudskej bytosti prináleží od počatia až po prirodzenú smrť dôstojnosť ľudskej osoby.[1] Dôležitosť rešpektovania dôstojnosti u každého človeka vystupuje do popredia v zložitých sociálnyc...