Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
16. máj 2021

Konzumizmus tiel

O kultúre znásilňovacej pornografie

To, že internet sprístupnil abnormálne množstvo pornografického materiálu, je téma, ktorú súčasná kultúra odsúva na okraj.

O kultúre znásilňovacej pornografie

FOTO – Flickr/susan402

„K prvému sexuálnemu styku mnohých dospievajúcich dievčat, ktoré ku mne prichádzajú na terapeutický rozhovor, dochádza z donútenia.“ Takto mi to aspoň povedala jedna psychoterapeutka, ktorú som požiadal o objasnenie prípadov z nedávnych správ pripisovaných takzvanej „kultúre znásilnenia“. Podľa nej je emocionálna výchova mnohých detí živená masívnym hltaním pornografických videí, ktoré ich privádzajú k presvedčeniu, že sex a nadvláda nad tým druhým sú to isté.

Z tohto dôvodu považujem výraz „kultúra znásilnenia“ za príliš zredukovaný: veď prečo potom by sa spoločnosť, ktorá bez problémov toleruje pornografiu, mala vôbec rozhorčovať nad skutočnosťou, že takéto mužské prejavy voči nejakému dievčaťu sa považujú za predátorské?

To, že internet okamžite sprístupnil abnormálne množstvo pornografického materiálu, je jednou z tém, ktorú súčasná kultúra odsúva na okraj. Údaje zverejnené iba webom Pornhub (jedna z mnohých pornografických verzií YouTube) sú prekvapujúce: v roku 2019 – 42 miliárd návštev, teda 115 miliónov denne, čo vzrástlo na 130 miliónov návštev v roku 2020.

Až 90 percent detí vo veku od 8 do 16 rokov konzumuje pornografiu na internete každý deň. Zdieľať

Materiál dostupný na tomto webe je ekvivalentný 169 rokom videí. Len v Spojených štátoch amerických konzumuje 28 000 ľudí pornografiu každú sekundu (61 percent zo smartfónov) a každú sekundu sa minie 3000 dolárov na súkromné ​​videochaty.

Až 90 percent detí vo veku od 8 do 16 rokov konzumuje pornografiu na internete každý deň a takmer vždy sa to stalo po prvýkrát iba náhodne (priemerný vek takej skúsenosti klesol na 9 rokov). A 74 percent pravidelných konzumentov sú muži.

Ako si potom môže niekto myslieť, že to všetko nemá obrovský vplyv na sexualitu a najmä na mladých mužov? Hypertelá pornografie sú silové mašiny s nepretržitým a dokonalým orgazmom, ktoré vnucujú predstavu dominancie, ale tá následne vylučuje každú krehkosť, obavy a chyby skutočných tiel.

Sex, čiže dialóg, ktorý sa vďaka úplnému prijatiu a vzájomnému načúvaniu dostane do všetkých kútov duše i tela, sa následne redukuje len na ilúziu odtrhnutú od svojej bežnej a zriedkavejšie slávnostnej reality, pretože slúži iba na to, aby vzbudil vzrušenie u toho, kto sa díva.

Pornografia vytvára závislosť najmä u tých, ktorí sa necítia na to, aby vstúpili do skutočných vzťahov. Zdieľať

Ľudia sa spolu milujú tak, akým spôsobom prejavujú lásku. Ak vedia milovať s láskavosťou, silou, štedrosťou, nehou, plachosťou, budú sa milovať s láskavosťou, silou, štedrosťou, nehou, plachosťou, pretože práve láska sa „vyrába“ ako obraz, román, torta… a ako každé stvorenie aj toto závisí od inšpirácie a fantázie, ktoré sú dôsledkom načúvania a objavovania reality, kde je ten druhý „iný“ odo mňa, no nie ten „ďalší“ pre mňa.

Totižto v pornografii nie je nik iný než ja, preto tu ide skôr o monológ, často násilný, v ktorom je ten druhý (vo videu) iba prostriedkom vedúcim k instantnému uspokojeniu.

Inzercia

V meste, kde som sa narodil, sa hovorí „lepšie rozkazovať ako kefovať“, čo len dokazuje, že oba tieto zážitky pomáhajú slabému egu cítiť sa ako „niekto“ práve prostredníctvom nadvlády nad druhými. Palermčania tým írečito chcú povedať, že moc zaručuje dlhotrvajúcejší „pôžitok“, „kefovanie“ nie, a v skutočnosti často tá posadnutosť pre „trvanie“ zážitku vystrieda „plnosť“ skúsenosti.

Z tohto dôvodu pornografia vytvára závislosť najmä u tých, ktorí sa necítia na to, aby vstúpili do skutočných vzťahov, teda závislosť, o ktorej sa nikde nehovorí, hoci je medzi mladými ľuďmi veľmi častá.

Predstavivosť je najmocnejšou schopnosťou človeka, od nej práve závisí naša schopnosť dotvárať seba samých a svet (šťastie spočíva v uskutočňovaní vlastných kreatívnych a vzťahových schopností človeka) a sex je jedným z najväčších prejavov tejto ľudskej kapacity.

Pornografia namiesto toho vychováva ku konzumácii, používaniu a dominovaniu, pretože jej zámerom je predaj. Zdieľať

Ale ak je fantázia (ktorá je vždy aktivovaná nejakým nedostatkom, a teda nás prirodzene poháňa k objavovaniu reality) nahradená okamžitým uspokojením, ktoré ponúkajú umelé obrazy, naša kreatívna kapacita zhasína, pretože v takom prípade neexistuje žiadne objavovanie toho druhého, ale iba jeho využitie. Vskutku, výskumy ukazujú, že hojné sledovanie pornografie vedie často k strate túžby, pretože realita v porovnaní s mentálnou projekciou vždy sklame.

Uprázdnené miesto vo výchove v emocionálnej/afektívnej oblasti dnes často vypĺňa pornografická predstavivosť, ktorá sa aj z hľadiska hodín stala milostnou výchovou dospievajúcich, predovšetkým chlapcov. Pred časom som sa zúčastnil na jednom vysielaní, kde ma v snahe vyjadriť toto presvedčenie obvinili z moralizmu. Obmedzil som sa pritom iba na tvrdenie, že deti by sme mali na rozdiel od konzumistického prístupu k telám, najmä k tým ženským, vychovávať k tomu, aby spoznávali svet bez toho, aby ho zničili.

Ja ich vychovávam tak, aby sa na svet dívali s láskavosťou a jemnosťou, čo znamená počúvajúc a objavujúc ho, pretože mojím výchovným cieľom je sloboda mojich študentov.

Pornografia namiesto toho vychováva ku konzumácii, používaniu a dominovaniu, pretože jej zámerom je predaj. Preto sa ani neštíti vytvárať u svojich konzumentov závislosť od ich nutkavých potrieb.

Domnievam sa teda, že ešte skôr, než by sme otvorili diskusiu o kultúre znásilňovania, mali by sme sa najprv sami seba pýtať na tú kultúru, ktorú ako spoločnosť mlčky prehliadame a ktorú by som nazval „kultúrou znásilňovacej pornografie“: konzumizmus zmenil sex na nadvládu a podrobenie si druhého, ale skutočné a hlboké vzťahy sa vďaka sexu „vyživujú“ a nie „konzumujú“.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame