Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rozhovory Spoločnosť
14. máj 2021

Imunológ Jeseňák

Neverím, že po Sputniku nebudú podobné vedľajšie príhody ako pri AstraZenece

Rozhovor s imunológom Milošom Jeseňákom o trombózach po AstraZenece, rizikách Sputnika, kombinácii vakcín i obave z tretej vlny.

Neverím, že po Sputniku nebudú podobné vedľajšie príhody ako pri AstraZenece

Foto - archív M. J.

Vysvetľuje, ako vznikajú zriedkavé krvné zrazeniny po očkovaní AstraZenecou, ako ich možno včas zastaviť, prečo sa vyskytujú najmä u žien i to, prečo pozastavenie očkovania touto vakcínou nepokladá za správne. Tiež hovorí, prečo podobné riziko nežiaducich príhod môže mať aj Sputnik, čo si myslí o kombinovaní vakcín i podaní jednej dávky pre tých, čo covid prekonali.

Očkovanie je podľa neho jedinou cestou, ako zabrániť silnej tretej vlne na jeseň. Tiež verí, že vďaka očkovaniu spomalíme šírenie koronavírusu natoľko, že každoročné preočkovanie proti covidu nebude potrebné.

Miloš Jeseňák je imunológ so zameraním na zriedkavé choroby imunity detí a dospelých a profesorom na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine. Pôsobí tiež ako primár na oddelení klinickej imunológie a alergológie v martinskej univerzitnej nemocnici a je vedúci Centra pre vrodené poruchy imunity a periodické horúčky. 

Ako sa pozeráte na krok ministerstva zdravotníctva, ktoré pozastavilo očkovanie vakcínou AstraZeneca?

Vnímam to ako kombináciu viacerých faktorov. Niektoré sú objektívnejšie, iné subjektívnejšie. Ak ide naozaj len o to, že nebudeme mať dostatok vakcín pre podanie druhej dávky tým, ktorým už bola podaná prvá, tak pozastavenie očkovania považujem za legitímne rozhodnutie. Predpokladá sa, že dodávky vakcíny AstraZeneca nebudú zodpovedať pôvodným predpokladom.

Ale ak to má byť iba z dôvodu výskytu niektorých zriedkavých nežiaducich účinkov, tak to nepokladám za správne rozhodnutie. Je však nevyhnutné detailne zanalyzovať prípady zriedkavých závažných vedľajších príhod po tejto vakcíne a identifikovať tú časť populácie, ktorá by mala byť očkovaná inými vakcínami.

Minister tvrdí, že ide práve o dodávky a nedostatok vakcín pre druhoočkovancov, no rozhodnutie prišlo pár dní po tom, čo ŠÚKL potvrdil úmrtie 47-ročnej ženy po očkovaní AstraZenecou. Jej príčina úmrtia súvisela s trombózou mozgových žilových splavov. Takýto dôvod nepokladáte za legitímny?

Tento prípad je s veľkou pravdepodobnosťou pripísateľný AstraZenece vzhľadom na to, že ide naozaj o cievnu trombózu v atypickej lokalite, čo je aj popisované ako raritná vedľajšia príhoda spájaná s vektorovými vakcínami.

V prvom rade fakt, že zomrela jedna osoba, je tragédia, no o to viac treba informovať, ako vyzerajú príznaky upozorňujúce na túto vedľajšiu príhodu, kedy je potrebné vyhľadať lekársku pomoc a ako túto komplikáciu včas liečiť. Ak je veľa nejasného okolo, ľudia sú zbytočne v panike a neistote.

Ako by sa teda malo v tomto smere postupovať?

Miesto prehnanej medializácie ľudí viac edukujme, v prípade akého príznaku treba ísť k lekárovi na vyšetrenie, aby sa včas podala správna liečba a predišlo sa komplikáciám. Hoci tu sa predpokladá, že vrodený trombofilný stav bol pre zosnulú len koincidenciou.

Napriek tomu AstraZenecu stále pokladám za vakcínu, ktorá je dobrá a overená aj napriek raritným vedľajším príhodám. Obávam sa, že týmto krokom sa len spomalí celková rýchlosť očkovania, čo ruka v ruke môže zvýšiť riziko reálnej tretej vlny Covid-19 na jeseň.

Samotný ŠÚKL však tvrdí, že vakcína AstraZeneca aktuálne prináša benefit len pri ľuďoch nad 50 rokov. Nemali by sme tomu potom prispôsobiť aj vakcinačnú stratégiu a minimalizovať tak riziká, keďže aj pri raritných prípadoch ide zväčša o ženy v strednom veku?

Za predpokladu dostatku vakcín áno. Nie som však presvedčený, že práve v tejto situácii je akékoľvek obmedzenie očkovania dobrý nápad. Opticky sa zdá, že podobné vedľajšie príhody postihujú dominantne mladšie ženy pod 55 rokov, a jednoznačne sa tiež ukazuje, že ľudia nad 55 rokov tolerujú túto vakcínu oveľa lepšie ako mladší. Navyše dnes sú k dispozícii dáta podporujúce účinnosť aj v skupine starších ľudí.

Vy ste pri zmene stratégie pomerne zdržanlivý, no aj Veľká Británia, ktorá má touto vakcínou zaočkovaných viac ako 35 miliónov ľudí, ňou neočkuje ľudí pod 30 rokov. V Nemecku donedávna platila dokonca hranica 60 rokov, a to nehovoríme o Dánsku, Nórsku či USA, kde sa vakcínou radšej neočkuje. Nevyriešilo by to predsa len časť našich problémov?

Keby to bolo správne komunikované, tak určite áno. Aj vzhľadom na celkové negatívne nastavenie spoločnosti voči tejto vakcíne by to možno pomohlo, no pochybujem, či by bolo finálnym riešením, keďže mnohí starší ľudia sú v ešte väčšej panike dostať AstraZenecu ako mladí. Najdôležitejšie je mať dostatok vakcín, čo následne umožní aj stanoviť vekové preferencie či voľbu konkrétnej vakcíny u každého očkovaného.

Vyrieši to teda až výber vakcíny, ktorý ministerstvo plánuje spustiť od júna?

Keď budeme mať dostatok vakcín, zrejme áno. Najlepšie bude, keď si ľudia slobodne vyberú, čo chcú, hoci akákoľvek dostupná vakcína je nepochybne dobrá. Voľba vakcíny však bude musieť byť založená na dostatočnej edukácii a vysvetlení výhod aj limitácií jednotlivých druhov vakcín. Stále som presvedčený, že zlá je len tá vakcína, ktorá nebola podaná.

Pomer prínosov a rizík vo vekovej skupine do 50 rokov stále prevyšuje, ako EMA po viacerých protichodných vyjadreniach naďalej tvrdí?

Áno. Keď sa pozrieme na celosvetový počet zaočkovaných, prínosy stále prevyšujú riziká. Hovorme radšej o reálnom výskyte týchto príhod a ako ich manažovať. Nie je to problém, ktorý sa včasným zásahom nedá riešiť, len treba na to myslieť.

Ale priznávam aj to, že komunikačná stratégia Európskej liekovej agentúry nebola práve najšťastnejšia, čo už asi aj sama oľutovala. Je však úplne korektné, keď aj takáto agentúra prehodnotí svoje tvrdenia, ak sa zmení situácia a prídu nové dáta, hoci to môže vzbudiť istú nedôveru.

Skôr narážam na to, či nebolo na mieste z jej strany viac zdržanlivosti.

Áno, EMA mala byť zdržanlivejšia a počkať si na analýzu prípadov. Ale keď už máte viac prípadov na posúdenie, je správne znova posúdiť, či vidíte pravdepodobnejšie súvislosti ako dovtedy a pôvodné stanovisko upraviť.

Čo sa týka samotnej AstraZenecy, prečo je vakcína natoľko reaktogénna, a to najmä u mladších ľudí? Čo je za tým?

S veľkou pravdepodobnosťou bude za tým práve adenovírusový nosič, ktorý predtým, ako sa začnú tvoriť protilátky a aktivovať špecifická bunková imunita, stimuluje vrodenú imunitu. Populácia je totiž premorená rôznymi typmi iných adenovírusov, ktoré sčasti skrížene reagujú a samy osebe sú imunogénne, čím dokážu trénovať vrodenú imunitu.

V rámci stimulácie tejto už „trénovanej“ vrodenej imunity po danej vakcíne sa potom tvorí väčšie množstvo interferónov (proteín nešpecifickej imunity pôsobiaci v protivírusovej obrane, pozn. red.). Práve tie sú zodpovedné za vedľajšie prechodné príhody po očkovaní. Teda to je s veľkou pravdepodobnosťou dôvod, prečo ľudia jeden deň po AstraZenece cítia príznaky podobné chrípke a potom to z ničoho nič odznie.

Takže slabšia reakcia u starších ľudí je spôsobená tým, že majú menej interferónov?

Má to niekoľko imunologických vysvetlení, ale áno, u starších ľudí táto dynamická odpoveď a tvorba interferónu nie je taká výrazná. Práve preto AstraZenecu veľmi dobre tolerujú a výskyt vedľajších príhod je veľmi nízky.

Čo presne spôsobuje pri očkovaní AstraZenecou krvné zrazeniny?

Tých teórií je veľmi veľa, no je jasné, že trombózy vznikajú na imunitnom podklade, preto sa ani preventívne užívanie liekov proti zrážaniu krvi neodporúča. Ide o komplikáciu, ktorá sa nazýva vakcínou indukovaná protrombotická trombocytopénia. Keď už máte podozrenie na túto chorobu, tak by ste to mali liečiť, aj keď táto komplikácia ešte nie je potvrdená.

V súvislosti s krvnými zrazeninami po očkovaní sa hovorí najmä o protilátkach proti doštičkovému faktoru 4, ktoré sú veľmi podobné pri heparínom indukovanej trombocytopénii. Tieto protilátky následne aktivujú krvné doštičky, ktoré tvoria zrazeniny v atypickej lokalite, čo následne znižuje počet doštičiek. Predpokladá sa, že nejakú rolu hrajú aj reziduálne (zvyškové, pozn. red.) stabilizátory vo vakcínach, dokonca niektorí autori uvažujú aj o iných mechanizmoch. Akokoľvek, podstata bude komplexná a nebude len jeden jediný mechanizmus, ktorý by k tejto komplikácii viedol.

Prečo ide zväčša o ženy pod 50 rokov?

Predpokladá sa, že na danú vedľajšiu príhodu môže mať vplyv aj hyperestrogénové prostredie. K takejto reakcii dochádza plus-mínus päť až 28 dní po prvej dávke. Či už je to len preto, že žena má viac estrogénu ako muž, alebo hrá rolu aj hormonálna antikoncepcia, ktorá je všeobecne protrombogénna, to sa zatiaľ nevie a ani o genetickej predispozícii. Čudné je to, že sa deje v atypických lokalitách, najmä v cievach mozgu a cievach zásobujúcich brušné orgány.

Nepomohlo by upravenie dávkovania? Napríklad znížiť prvú dávku na polovičnú?

Nemyslím si, že by tento problém vyriešilo dávkovanie vakcíny. Dávka vakcíny, ktorá je uvedená do bežnej praxe vyplynula z jednotlivých fáz klinického skúšania, ktoré určili dávku s optimálnym pomerom účinnosti a bezpečnosti.

Pri ktorých príznakoch po očkovaní AstraZenecou má človek striehnuť, že môže dochádzať k tvorbe krvných zrazenín a vnímať ich ako varovný signál?

Ťažká neutíchajúca bolesť hlavy, poruchy zraku, rozostrené videnie, neurologické deficity, tŕpnutie končatín, poruchy hybnosti, výrazná bolesť brucha, bolesť na hrudníku, pretrvávajúci kašeľ či sťažené dýchanie. To sú tie najdôležitejšie príznaky, z ktorých možno pozorovať, že sa trombóza rozvíja v oblasti brušných ciev, hrudníka alebo mozgu.

Problém je i to, že časť týchto vecí môže mať aj psychosomatický pôvod, keďže okolo vakcíny je veľa negatívnych emócií a nesprávne komunikovaných informácií. Akokoľvek, určite netreba vymenované príznaky zľahčovať a treba im venovať pozornosť. Práve preto je potrebné edukovať najmä všeobecných lekárov, aby o tejto komplikácii a jej príznakoch vedeli a zaujali včasný a správny prístup ku každému pacientovi.

Ako viete podobné tvoriace sa trombózy včas zastaviť?

V prvom rade sa pri nej nesmie používať heparín, ktorý sa pri trombózach štandardne používa, pretože v tomto prípade môže celý mechanizmus len ďalej poháňať. Naopak, vo vysokých dávkach sa používajú imunoglobulíny (protilátky), kortikoidy a potom už ide o špecifické postupy v závislosti od konkrétneho pacienta a laboratórnych príznakov.

V poslednom čase sa pre problémy s AstraZenecou hovorí aj o kombinovaní vakcín. Nemecko a Francúzsko už hovoria o tom, že ľuďom po prvej dávke AstraZenecy dajú druhú dávky mRNA vakcíny. Je to správny postup?

Nie je to podľa mňa úplne zlý nápad, svoju logiku to má, pretože z pohľadu imunológa by to s veľkou pravdepodobnosťou malo fungovať. A dokonca si myslím, že by to mohlo mať aj podobnú účinnosť. Napokon cieľový antigén, ktorý vyvoláva imunitnú odpoveď, i keď trochu iným mechanizmom, je pri obidvoch typoch vakcín úplne rovnaký.

Ale na druhej strane rovnako hovorím, že na takúto kombináciu stále nemáme dostatok dát, no tie nám môžu priniesť len postupy z reálnej praxe. Je potrebné vedieť viac aj pre prípady, ak mal niekto závažnú reakciu po prvej dávke vakcíny. Sám som zvedavý, aké dáta prax prinesie. Osobne si myslím, že to bude fungovať. Dokonca sa predpokladá, že kombinácia vakcín mohla viesť k účinnejšej a dlhšej imunitnej odpovedi a ochrane proti Covid-19.

Podľa predbežne zverejnených výsledkov štúdie v časopise The Lancet však kombinácia vakcín AstraZeneca a Pfizer zvyšuje výskyt miernych až stredne závažných vedľajších účinkov.

Aktuálne boli publikované pozorovania, že pri kombinácii rôznych druhov vakcín proti Covid-19 môže byť vyšší výskyt niektorých vedľajších príhod – horúčka, zimnica, bolesť hlavy či bolesť svalov. Všetky pozorované príhody boli miernej až strednej intenzity a kompletne odzneli v priebehu niekoľkých dní. Autori nepozorovali žiadne závažné vedľajšie príhody či iné varovné príznaky.

Britské úrady nedávno oznámili, že na jeseň plánujú preočkovať treťou dávkou vakcíny všetkých zaočkovaných nad 50 rokov. Pritom ešte nie je rozhodnuté, či pôjde opäť o AstraZenecu alebo mRNA vakcínu. Má tretia dávka zmysel?

Zatiaľ si nemyslím, že to tak aj na sto percent bude, ale je to jedna z možností. Moderna to napokon už u malej časti pacientov vyskúšala. V prípade Pfizeru, kde aj po šiestich mesiacoch zatiaľ zostávajú naďalej vysoké koncentrácie neutralizačných protilátok, sa to zatiaľ nepovažuje za potrebné. No do jesene máme ešte stále štyri mesiace, zmeniť sa môže čokoľvek. Pripúšťam tretiu dávku ako jednu z možností, ale zatiaľ tomu neprikladám veľkú váhu.

Myslíte si, že v dlhodobom horizonte sa stane z očkovania proti covidu každoročná záležitosť a raz ročne budeme potrebovať aspoň jednu dávku?

Nemyslím, že to takto bude. Stále pevne verím, že na základe vysokého preočkovania počas tohto roka spomalíme šírenie vírusu, a tým aj jeho schopnosť mutácií a každoročné preočkovanie nebude potrebné. Ale čo sa týka predikcií, som radšej opatrný. Existujú rôzne „bombastické“ a hrôzostrašné predpovede, ktoré sa nezakladajú na reálnych faktoch, ale skôr na dohadoch, a preto si treba držať istý odstup aj nadhľad.

Teraz sa treba sústrediť skôr na blízku budúcnosť a aj na iné ochorenia, o ktoré momentálne nie je celospoločenský záujem a ktoré sú stále tu a aj tu v „post-covidovej“ dobe ostanú.

Inzercia

Keď už hovoríte o štúdiách, podľa najnovšie zverejnených zistení talianskych vedcov v časopise Nature protilátky po prekonaní covidu vydržia v ľudskom organizme minimálne osem mesiacov.

Toto pokladám tiež za jednu zo spomínaných „bombastických“ štúdií, ktorá sa snaží priniesť prelomové výsledky, ale nemyslím si, že je to tak u všetkých pacientov. Rád by som si túto štúdiu pozrel podrobnejšie, pretože sám sa stretávam aj s pacientmi, ktorí po prekonaní covidu naozaj nemajú žiadne protilátky. To, samozrejme, nevylučuje, že majú postinfekčnú bunkovú ochranu, ktorú bežne nevyšetrujeme vzhľadom na komplikovanosť daných testov.

Pandemická doba nám okrem vedeckého „boomu“ priniesla aj množstvo kontroverzných štúdií s veľmi odlišnými výsledkami, takže som už po roku v tomto smere opatrný. Aj rozpory medzi výsledkami potvrdzujú, že ochorenie Covid-19 je veľmi variabilné, tak z hľadiska akútneho priebehu, ako aj postcovidových následkov. Každý z nás je jedinečný, a preto aj priebeh ochorenia môže byť aj u zdanlivo podobných jedincov rôzny. Práve nepredvídateľnosť priebehu ochorenia má byť jasným argumentom pre podporu očkovania.

Vieme aspoň po šiestich mesiacoch očkovania povedať, že imunita po vakcinácii je lepšia ako po prekonaní ochorenia?

V mnohých aspektoch sa ukazuje, že je to naozaj tak. Robustné protilátky vytvárané po očkovaní sa preukázateľne držia na vysokej hladine aj šesť mesiacov a sú predpokladom toho, že sa ochorenie bude v populácii šíriť pomalšie.

Samozrejme, ani vakcíny nemajú 100% účinnosť, na vysokej úrovni však chránia proti ťažkému, ako aj komplikovanému priebehu Covid-19. Dnes vieme, že aj výrazne znižujú riziko asymptomatického ochorenia s rizikom jeho prenosu na iných ľudí. Ale aj po očkovaní môže zriedkavo človek ochorieť na covid.

V prípade prekonania infekcie môžu byť reinfekcie, najmä v súvislosti s príchodom nových variantov, ale aj v kontexte nekonštantnej imunitnej odpovede. Reinfekcie sa však uvádzajú u menej ako jedného percenta pacientov s prekonaním covidu, hoci je veľká pravdepodobnosť, že s odstupom od prekonania infekcie bude toto číslo stúpať.

V Nemecku sa celkom živo diskutuje aj o tom, kedy zaočkovať tých, ktorí predtým prekonali covid. Spomína sa obdobie šiestich mesiacov. Stotožňujete sa s podobným návrhom?

Úplne nie. Moja základná otázka je, ako presne vieme odhadnúť, či človek, ktorý prekonal infekciu, je naozaj chránený po dobu pol roka. Druhá vec je tá, že imunitná odpoveď každého jedinca je trochu iná. A aj keby sme všetkým vyšetrili protilátky, asi by sme sa nevedeli zhodnúť, aká koncentrácia je dostatočná, ani koľko z nich je naozaj neutralizujúcich a koľko predstavuje iba prvotnú reakciu imunitného systému.

Pritom stále hovorím, že sú aj ľudia, ktorým sa po prekonaní žiadne protilátky nevytvoria. Aj toto je človek, ktorého máme až pol roka neočkovať?

Nepostačí však takému človeku dovtedy aj bunková imunita, ak sa mu aj nevytvoria protilátky?

Ukazuje sa, že bunková imunita je veľmi dôležitá pri ochrane najmä proti genetickým variantom vírusu. Tento typ imunitnej odpovede je zjavne zachovaný a nie je tak oklamateľný, ako to môže byť v prípade protilátok. Ale vzhľadom na takú veľkú variabilitu hladín protilátok by som bol veľmi opatrný s dobou šesť mesiacov. Odklad o 90 dní je však podľa mňa legitímny, pokiaľ nejde o vysokorizikového jedinca, u ktorého by som očkoval skôr, a to aj už 14 dní od prekonania infekcie.

Na stole je aj otázka, či človeku, ktorý prekonal covid, nestačí len jedna dávka vakcíny. Stála komisia pre očkovanie nemeckého Inštitútu Roberta Kocha napríklad odporúča očkovanie týchto ľudí iba jednou dávkou z dvojdávkových vakcín. 

Ešte nemáme dostatok údajov na to, aby sme mohli spraviť univerzálne stanovisko. No už niektoré zo štúdií ukazujú, že keď zobrali dvoch pacientov, z ktorých jeden dokázateľne prekonal covid a druhý nie, tak po prvej dávke mRNA vakcíny tí, čo prekonali covid, mali veľmi vysoké koncentrácie protilátok, zatiaľ čo druhá skupina bola oproti nim len kdesi v polovici.

Po druhej dávke sa však prvej skupine, ktorá si covidom už prešla, výrazne neposunuli koncentrácie protilátok, zatiaľ čo pacienti bez covidu sa dostali na ich úroveň. Ak sa pre podobný krok rozhodneme, má to aj druhý aspekt a ľudia v takom prípade musia byť univerzálne považovaní za plnohodnotne očkovaných a chránených, aby tým neboli znevýhodnení.

Takže druhou dávkou by ste v prípade tých, čo covid už prekonali, šetrili?

Ak by to bolo na mne, ja by som si dal dve dávky tak či tak, no ukazuje sa, že druhá dávka nemusí byť potrebná. Ale v prípade nedostatku vakcín by to mohol byť jeden z variantov, ako zvýšiť rýchlejšie mieru zaočkovanosti. Zaujímavé môže byť aj zaočkovanie čo najväčšej časti populácie aspoň jednou dávkou s ich následným neskorším doočkovaním, tak ako to urobili niektoré krajiny.

Nepomohlo by však väčšie odloženie doby očkovania v prípade tých, čo covid prekonali, znížiť aj reaktogénnosť imunitného systému a zabrániť tak niektorým nežiaducim účinkom?

My stále nevieme kategoricky povedať, že keď podáme týmto ľuďom vakcínu až po dobe 180 dní od prekonania ochorenia, tak výskyt nežiaducich účinkov bude nižší. Také dáta jednoducho nemáme a ani si nemyslím, že by to tak bolo. Keď už raz máte terén týmto spôsobom imunologicky predpripravený, či pôjde o tri alebo šesť mesiacov, zásadný rozdiel to asi nespraví.

Treba povedať, že táto vyššia „reaktogenita“ sa prejavila len častejším výskytom horúčky a chrípke podobným príznakom, ktoré mali krátke trvanie. V súvislosti s trombózami sa pri mRNA vakcínach tieto príhody takmer vôbec nevyskytujú a ide naozaj hlavne o záležitosť vektorových vakcín. Uvidíme, čo s dátami spraví Sputnik.

Sputnik je rovnako ako AstraZeneca či Johnson & Johnson vektorovou vakcínou, ktorá však miesto šimpanzieho adenovírusu využíva ľudský. Predpokladáte rovnaké či ešte častejšie nežiaduce výskyty trombóz po očkovaní touto vakcínou?

Uvidíme, čo sa bude diať, ale neverím, že po tejto vakcíne nebudú podobné raritné vedľajšie príhody ako pri AstraZenece či vakcíne Johnson & Johnson. Podľa mňa len o tom zatiaľ nevieme. Dizajn vakcíny je síce o niečo zaujímavejší, keďže využíva dva rôzne vektory, no stále funguje na rovnakom princípe ako každá iná vektorová vakcína. Preto by som sa čudoval, keby nemala totožné vedľajšie účinky.

Navyše Sputnik tvoria dva ľudské adenovírusy, čo môže predstavovať väčšiu reaktogénnosť, nehovoriac o tom, že stále nie je doriešená správa z Brazílie, že adenovírus použitý v Sputniku sa dokáže v tele aspoň čiastočne ďalej množiť. A ak by to tak bolo, je to veľký problém. Je to závažné podozrenie, ktoré treba jednoznačne preveriť.

Čo môže spôsobiť takéto prípadné delenie adenovírusu v tele?

Principiálne to môže popri ostatnej imunitnej odpovedi, ktorá vzniká na cieľový antigén, predstavovať ďalšiu výzvu pre imunitný systém človeka. Bude viesť k tvorbe protilátok a spomínaných interferónov, takže vedľajšie príhody môžu byť po Sputniku ešte výraznejšie.

Problém môže nastať najmä u ľudí, ktorí majú závažnú poruchu imunity, kde bežná neživá vakcína nerobí problém, pretože sa nijakým spôsobom v tele človeka nedelí. Ak by sa však deliť mohla, môže spôsobiť nielen imunitný problém. Pri vektorových vakcínach totiž práve nosič, v tomto prípade adenovírus, prenáša genetickú informáciu. Vy však nepotrebujete nosič, ktorý sa bude ešte aj deliť.

Zatiaľ ide však len o podozrenie, ktoré nie je dostatočne podložené.

Áno. Ale aby sme ho mohli odstrániť, bolo by dobré, keby sme mali transparentné dáta o tom, akým spôsobom výrobcovia vakcíny zariadili, aby sa adenovírusový nosič v ich vakcíne nedelil. Pri AstraZenece aj Johnson & Johnson sú tieto údaje dostupné a prehľadné. V tomto je výhoda registrovaných vakcín.

Pri Sputniku máme stále verejne dostupnú len jednu publikáciu v Lancete, ktorá je aj tak pre odbornú verejnosť po viacerých stránkach diskutabilná a o správnosti vyhodnotenia dát sa vedie intenzívna polemika.

Ako spätne vnímate celú kauzu okolo ruskej vakcíny Sputnik V?

Z pohľadu očkovania veľmi nešťastne. Podľa mňa táto diskusia len vzbudila nevôľu k vakcinácii ako takej a očkovaniu v konečnom dôsledku poškodila. Rovnako si nemyslím, že obsesia touto vakcínou je na mieste, hoci z pohľadu imunológa je to pre mňa ďalšia z vektorových vakcín.

Zdá sa mi však, že do vysoko odbornej témy bolo vnesnej priveľa politiky. Celá kauza má toľko prímesí, ktoré tam z medicínskeho hľadiska nemajú čo robiť, a zbytočne polarizuje spoločnosť. Celkový dopad je zatiaľ taký, že Sputnik na Slovensku okrem polarizácie naozaj nič nespravil. A pri tejto frustrácii, nehovoriac o tom, že nám stále zomierajú ľudia na covid, bola táto kauza to posledné, čo sme potrebovali.

V súčasnosti motivácia dať sa očkovať veľmi klesá a podľa viacerých prognóz hrozí, že čoskoro nebudeme mať koho očkovať. Ak počítame s očkovaním ako jediným nástrojom získania kolektívnej imunity, vyzerá, že si vyrábame na ďalší problém. Čo by môže zvýšiť motiváciu ľudí?

V prvom rade pripomínanie, že na covid zomrelo 12-tisíc ľudí. Už len z úcty a rešpektu k týmto ľuďom a ich blízkym príbuzným by to malo byť každému jasné. Musíme zastaviť podobné zbytočné úmrtia, ktorým vieme účinne predísť očkovaním. Bohužiaľ, vyskytli sa ojedinelé vážne komplikácie po očkovaní, čo určite treba brať s rešpektom, ale je to neporovnateľne menej, ako to, čo dokáže urobiť ochorenie bez očkovania.

Ľudia musia mať však stále na zreteli absolútnu nepredvídateľnosť ochorenia. Ani človek, ktorý má 30 rokov a športuje nemá žiadnu istotu, že zvládne covid „na pána“. Mali sme tu opakovane takýchto pacientov, ktorí skončili až na ventilácii a dnes majú silné postcovidové ťažkosti. Takže ani prekonanie a zvládnutie covidu nie je automaticky výhra.

Nejde však len o zodpovednosť voči sebe, ale najmä o zodpovednosť voči celej spoločnosti. Neviem si predstaviť, že tu bude zase ďalší lockdown. Už teraz tu krachuje polovica reštaurácií, dopady na život rodín sú obrovské, vzdelávanie stagnuje. To všetko sú aspekty, ktoré treba mať na pamäti. Nie je to žiadne strašenie, ale úplne elementárne poučenie sa z nedávnej minulosti a aktuálnej prítomnosti.

Čakáte tretiu vlnu?

Predpokladám, že príde. Ak sa naozaj výrazne nepohneme v očkovaní, tak to zažijeme všetko možno nielen raz. Preto spravme všetko preto, nech je tretia vlna čo najslabšia a dokážeme ju zvládnuť čo najlepšie. Samozrejme urobme všetko preto, aby bol aj zdravotnícky systém čo najlepšie pripravený. Ďalšiu ľudskú bolesť, nešťastie, frustráciu a spoločenskú izoláciu naozaj nepotrebujeme. Nech si ľudia spomenú, ako sa im v lockdowne žilo, však to nebolo tak dávno. Je to klišé, ale očkovaním seba naozaj chránim aj druhých.

Niektorí však pred očkovaním majú stále obavy.

Prirodzený rešpekt pred očkovaním je úplne v poriadku, no mrzí ma neuveriteľný dešpekt voči odborníkom a útoky od ľudí, ktorí nemajú medicínske vzdelanie v danej oblasti. Ľuďom akosi chýba súdnosť pri získavaní informácií a následne ich šírení.

Mne denne chodí rádovo 50 mailov v súvislosti s očkovaním a som ochotný donekonečna odpovedať aj vo svojom voľnom čase. Ale spoliehanie sa na dezinformácie, stupňujúca sa agresia, vidieť za všetkým farma loby či a priori odmietanie akýchkoľvek argumentov vnímam ako našu tragédiu, ktorá nikomu nepomôže.

Vyzerá, že nezáujem o očkovanie nebude len náš problém. V niektorých krajinách už ľuďom za očkovanie platia. Ako by ste si vedeli predstaviť konkrétne motivovať ľudí?

Žiadne finančné motivácie v súvislosti s očkovaním nepokladám ani za etické, ani za dobré. Keďže máme dáta o výrazne zníženom prenose covidu aj u asymptomatických pacientov, viem si predstaviť výhody vstupu do interiérov a rovnako aj pri cestovaní. Rozumiem, že to je kritizované, ale ak chce ísť niekto do Afriky, bez očkovania proti žltej zimnici ho jednoducho nepustia. A nikto to nerieši. Takže čosi podobné je podľa mňa na mieste. Nesmie však na druhej strane dôjsť ani k žiadnej stigmatizácii či marginalizácii tých, ktorí majú s očkovaním problém, napríklad nemohli byť očkovaní kvôli reálnej kontraindikácii. No určite sú isté výhody pre očkovaných cestou.

Niektorí môžu tvrdiť, že sme sa už dostatočne premorili. Váš názor?

Nemyslím si to, no je to ťažko povedať a ani len na základe vyšetrovania protilátok to nemusíme vedieť zistiť. Ale určite nemáme dostatočnú premorenosť, ktorá by stačila na to, aby sa vírus už nešíril. A ani vírus sa určite len tak nestratí a nepovie si, že ho to po dvoch rokoch prestalo baviť. Hoci počet prípadov klesá, videli sme to aj minulý rok a vieme, čo potom prišlo. Treba ostať naďalej ostražitý.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame